25.10.2012, 00:00

Odmietol som strieľať do ľudí, hovorí pre prečo nie?! slovenský podnikateľ

Študoval fyziku, bol diplomatom, dnes stavia akvaparky. Gruzínsky Slovák Nodari Giorgadze ekluzívne v prečo nie?!.

Počas občianskej vojny v Gruzínsku neposlúchol rozkaz zabíjať. Za to, že v Afganistane založil sirotinec, mu šlo o život. Študoval fyziku, právo a ekonómiu, no dnes stavia akvaparky. Bol ministrom, diplomatom, ale dnes úspešne podniká. Gruzínsky Slovák Nodari Giorgadz.



Na Slovensko ste prišli v roku 1998 ako zástupca zamestnávateľských zväzov Ruskej federácie. Prečo ste tu zostali?
Pretože som tu začal podnikať. V roku 2003 sme kúpili bešeňovské, vtedy ešte len kúpalisko a začali sme ho rozvíjať. Ale motal som sa okolo Slovenska už skôr. V Európe som už od roku 1993, keď som napríklad pôsobil ako chargé d'affaires vo Viedni. Neskôr sa otvorili zastupiteľstvá podnikateľských zväzov Ruskej federácie s centrálou v Bratislave.

Snímka
Zdroj: Martin Nedeliak


Máte už aj slovenské občianstvo. Bolo to rozhodnutie rozumu alebo srdca?
Jedno aj druhé. Počas života som bol vo viac ako 50 krajinách a poznám veľa národností. Ale musím povedať, že na svete je málo takých krajín a takých ľudí ako na Slovensku. Od prvého roku, od prvých vzťahov sa mi tu zapáčilo. Srdečnosť, aká je v Slovákoch, je veľmi vzácna a niekedy si ju ani sami nevážime. Mentalita Slovákov aj slovenská príroda je veľmi blízka naturelu Gruzínska. Preto, keď som sa rozhodol žiť v Európe a podnikať v tomto priestore, Slovensko bola pre mňa ideálnou voľba.

Doma sa podnikať nedalo?
Nejde len o to, má to viac dôvodov. Po prvé v Európe som sa cítil dobre, mal som tu veľa priateľov. Videl som normálnu demokratickú krajinu, kde si vážia prácu a vedomosti. Keď som začínal podnikať, mal som už 47 rokov. Vtedy som sa rozhodol, že viac nebudem pracovať pre štát, ale pre seba a pre svoju rodinu. A to nie je v tomto veku vôbec jednoduché. Dovtedy som bol štátny zamestnanec, chcel som zistiť, či sa dokážem o seba postarať sám.

Takže ambície.
Áno, dlhé roky som mal v podstate všetko zabezpečené a zrazu sa to skončilo. Vtedy sa človek zamyslí. No zistil som, že mám to, čo veľa ľudí nie – kontakty, meno, hlavu a prax. Nie síce v biznise, ale v živote. To veľmi človeku pomáha – keď viete, ako sa správať, ako jednať s ľuďmi. Keď viete, že život nie je diaľnica ale dvojsmerná cesta a vy musíte dávať pozor aj na to, kto ide z druhej strany.

Vaše meno sa na Slovensku spája najmä s Thermal parkom Bešeňová, no ste vyštudovaný fyzik...
Ešte pred niekoľkými rokmi boli pre mňa veci ako termal park či gastrosekcie asi tak ďaleko ako Mesiac. Som vyštudovaný fyzik a vravia, že som nebol zlým fyzikom. Potom som bol aj dobrým právnikom, ekonómom, diplomatom, no nikdy by som si nepomyslel, že raz budem mať na starosti bazény a hotely. Keď sa naskytla táto možnosť, stál som pred zrkadlom a pýtal sa sám seba: aký je v tom rozdiel, veď hovoríš, že si vzdelaný, že dokážeš urobiť čokoľvek. Tak poď a dokáž, čo si schopný vybudovať. Je to dobrá výzva.

Snímka
Zdroj: Martin Nedeliak


Mali ste to ako cuzinec ťažšie?
Samozrejme. No presvedčil som ľudí výsledkami. Viete, Bešeňová je malá dedinka, okrem kúpaliska tam nič nebolo a všetci si mysleli, že otvorením veľkých akvaparkov v našom okolí zostane len takým bazénikom na omývanie nôh. Dnes má meno jedného z najlepších akvaparkov v celej východnej Európe.

Prednedávnom sa z thermal park rozšírili a premenovali na Gino Paradise. Do rozvoja ste vraj investovali 29 miliónov eur.
Áno, zhruba toľko s DPH. Stále niečo staviame. V rámci nového areálu to bude obrovský stan, unikátny nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Bude mať výšku 26 m a pod ním bude tri apol tisíc metrov štvorcových plochy vodného parku, ktorý bude v prevádzke počas celého roka. Prestavba by mala byť hotová koncom novembra. Chystáme mnoho atrakcií - divokú rieku, bazén s vlnobitím, detský vodný park či tobogánovú veža s výškou 25 m. Jeden zo šiestich tobogán je taký adrenalínový, že na ňom dosiahnete rýchlosť 56,8  km/h.

Vyskúšate si ho aj vy?
No ten asi nie (smiech). Predsa len v mojich rokoch to už nie je zábavka pre mňa. Ale cítim sa mlado. Hovoria, že mám 60 rokov, no ja všetkým vravím, že zle počítajú.

No mne to tiež tak vychádza...
Tvrdím, že mám len 50 a pol roka. Pýtate sa prečo? Lebo 20 percent je DPH, to patrí štátu, ja musím hovoriť len o svojich rokoch (smiech).

Snímka
Zdroj: Martin Nedeliak


Asi k vám podobné nápady patria, pred troma rokmi ste chceli v Bešeňovej vybudovať aj delfinárium.
Veľmi ma mrzí, že sa to zatiaľ nepodarilo, no nevzdávam sa. V čase, keď sme pripravovali projekt, som bol kvôli tomu v 12 krajinách, kde som študoval, ako žijú delfíny, kde ich chovajú, ako sa s nimi pracuje. Dokonca som mal podpísanú aj zmluvu o budúcej zmluve s Kubou na nákup piatich delfínov, ktorých nám mali tento rok dodať. Všetko bolo pripravené, už mi všetci gratulovali, dokonca aj vtedajší minister hospodárstva prišiel do Bešeňovej vyjadriť podporu. Skutočnosť je však taká, že len z vlastných prostriedkov to zafinancovať nevieme.

Chcete, aby vám v tom pomohol štát?
Najprv sme mali financie čerpať cez eurofondy, no neprešlo to vraj pre formálne nedostatky. Potom sme žiadali o schválenie štátnej podpory, ale nevyšlo to. Uvidíme, ako zareaguje nová vláda. A od budúceho roka je ďalší cyklus na čerpanie eurofondov, stavebné povolenie ešte máme dva roky, stále sa to môže podariť.

Prečo by mali podporiť práve vás?
Lebo nikde v našich zemepisných podmienkach nemajú delfinárium s celoročnou prevádzkou. Bol by

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.