Dovolenka v Gabčíkove

"Chodievame sem od jari do jesene pravidelne. Je to úžasné, najmä ak nefúka vietor... Na jednej strane máte kanál s vodou, na druhej lesy a ramená Dunaja. Šliapete do pedálov a nemôžete zablúdiť," vraví študentka Lucia. Jej priateľ už na ňu netrpezlivo máva.
Očakávania staviteľov priehrady z hľadiska športového a rekreačného vyžitia sa pritom doteraz príliš nenaplnili. V mieste, kde je prehradené staré koryto rieky v Čunove, je areál vodných športov. V tejto lokalite je však zatiaľ jediný; pravda, ak nepočítame športové možnosti, ktoré ponúka dunajská hrádza. Vodné dielo si akosi samo našlo cestu k ľuďom. Že by východisko z núdze, z nedostatku iných možností?
Za hranice všedných dní. Začiatok babieho leta. Na výletnú loď Ondava, ktorá má svoje najlepšie roky určite za sebou, sa trúsia turisti. Väčšinou sú to Česi ubytovaní v niektorom z kempov Žitného ostrova, najčastejšie vo Veľkom Mederi alebo v Komárne. Najbližšie okolie vodného diela takéto možnosti, žiaľ, neposkytuje. Čas, keď sa začne okružná plavba cez jedny z najväčších plavebných komôr na svete, je neistý. "Říkali, že vyplujeme, až nás bude čtyřicet," poznamená jeden turista. "Zatím nás je pouze třicet osm..."
Naraz sa zo strojovne ozve rachot. Plávame. Nikto nás však na palube nevíta. Napokon, aký "fullservis" by ste čakali za stovku? Snáď iba tatranky a kávu v podpalubí. Po niekoľkých minútach sa ozve z reproduktorov ženský hlas. Na pozadí hrá Vivaldi striedaný s Bernsteinom. Aspoň hudba je seriózna. Pretože o texte, ktorý ta milá osôbka číta, sa to povedať nedá. Striedajú sa výrazy ako "politické zbieranie kapitálu... propagandistické zásobovanie maďarských ramien dieselovými čerpadlami... raj pre flóru a faunu... nad vodným dielom zaľahla čerň zloby, spupnosti a nenávisti... dielo, ktoré je svojou podstatou nesmiernym ekologickým prínosom..."
Zámery a realita. Iste, žije tu veľa druhov rýb a vtákov, systém prehrádzok zvýšil stav vôd v ramennej sústave po tom, ako sa po prehradení v roku 1992 dramaticky znížili. Nápustný objekt v Dobrohošti umožňuje simulovať prírodný cyklus záplav. Na druhej strane, na maďarskom území vyschli lesy a ramená rieky. Podmanivý ženský hlas ďalej tvrdí, že sú vypracované urbanistické štúdie rekreačných zariadení, ktoré poskytnú rekreačné možnosti pre 100-tisíc návštevníkov denne. Kde sú po desiatich rokoch?
Krajina v okolí vodného diela pripomína zväčša pustatinu. Jedinými výnimkami sú unikátna galéria Danubiana, ktorú dal postaviť holandský mecenáš a na ktorú by mohla byť pyšná ľubovoľná metropola Európy, vedľa nej kanál vodných športov v Čunove a už spomínané hrádze pre kolieskových korčuliarov a cyklistov. Ináč nič. Ak teda nepočítame podivné búdy a chatky, ktoré si pri bývalých materiálových jamách (štrkoviskách) napustených priezračnou vodou umiestnili rekreanti. Fantázii sa tu medze nekladú. Výnimkou nie je ani domček na stračej nôžke v tvare gule - upravený z bývalého vodojemu.
Vynútená romantika. Turistický potenciál vodného diela je vlastne vtesnaný do úzkeho pásu zeme medzi osemmetrovou hrádzou a ramenným systémom Dunaja so zvyškom lužných lesov. Toto atraktívne územie je vo vlastníctve urbariátov a obcí, ktoré ho dlhodobo - na 99 rokov - prenajímajú chatkárom. Tí museli najprv pozemky zarastené burinou vyklčovať a vyčistiť.
Posledná augustová nedeľa, deväť hodín ráno. Spokojní anonymní rekreanti raňajkujú pri chatke. Iba pred rokom si ju postavili na pozemku, ktorý patrí obci Šuľany. Obec zatiaľ sľuby neplní, a tak si tu musia vystačiť bez elektriny a studne s pitnou vodou. Aj s tým si však poradili: zo suda si zhotovili provizórny sprchovací kút, o niekoľko metrov ďalej stojí toaleta.
"Všetko si musíme dovážať. Pijeme len víno a pivo..." poznamená jeden z nich. Zdá sa, že sa im vynútená romantika celkom zapáčila. Svedčia o tom aj fakle a sviečky, ktoré každý večer zapália.
Partia tu trávi celé leto. Čo sa tu dá robiť? "No, okrem chľastania všeličo... Je tu kúpalisko pri vybagrovanej materiálovej jame. O dva kilometre ďalej ďalšie, s toboganom a bufetom, kde si môžete kúpiť chladené nápoje a pečené ryby alebo langoše. Keby tu nebolo toľko komárov, je to fajn," vraví najzhovorčivejší z nich. Leto sa však končí. Chatky onedlho osirejú.
Keby to mali Íri... Konštruktívne pripomienky k dnešnému rekreačnému využitiu-nevyužitiu okolia vodného diela má vysokoškolský pedagóg a člen Slovenského cykloklubu Ilja Lipták, ktorý sem k Dunaju z bratislavského sídliska Petržalka, kde býva, jazdí takmer každý víkend. Pri chatke, ktorá patrí známym, si obvykle rozložia s manželkou stan a trávia tu víkendy. Majú pritom možnosť porovnávať so zahraničím.
"Najviac ma trápi, že naši ľudia chodia do zahraničia, pričom nevedia, akú krásu máme doma. Nie sú k dispozícii kvalitné informácie, mapy. Pred mesiacom sme boli s manželkou v Írsku. Obrovský rozdiel! Keby mali toto územie Íri, urobili by z toho nádherný biznis. Poviem príklad: v Kelemenci za Komárnom je pamiatka Lines Romanum z čias rímskej ríše. Prístup k nej nie je poriadne označený, nikto z cudzincov to nenájde. V Írsku by tam už urobili domček s expozíciou a videom," porovnáva Ilja Lipták našu tradičnú zaspatosť s európskou podnikavosťou.
Spomienky na budúcnosť. A skutočne. Trasy a cesty v okolí vodného diela nie sú vyznačené, chýbajú viacjazyčné informačné tabule o pamiatkach a miestach hodných návštev. Ak sa aj nejaké tabuľky s označením Chránenej krajinnej oblasti Dunajské nivy objavili, často ich opilci vracajúci sa z diskotéky poničili... Potenciál by aj bol, zúfalo však chýba niekto, kto by túto spiacu princeznú prebudil. Cesta, ktorou sa má toto územie uberať, je pritom vytýčená. Z posledných zvyškov relatívne zachovanej prírody lužných lesov a mŕtvych ramien, kde dnes stoja iba ľahko prenosné chatky, ktoré sa dajú v prípade potreby kedykoľvek odstrániť, sa zrejme stane eldorádo moderného podnikania v cestovnom ruchu. Už sa začínajú stavať inžinierske siete pre budúce hotely. Romantika zmizne, ostane pragmatizmus. Príroda ako kulisa? Pohľad na remorkér plávajúci hneď za oknom hotelovej izby? Prečo nie.