28.02.2014, 00:00

Janko Matúška nám predpísal hrdosť

Od vzniku slovenskej hymny od Janka Matušku uplynulo 170 rokov, podľa mnohých je zastaraná, ale zmeniť si ju netrúfa nik.

Boli ste už niekedy v podniku Divný Janko na Jozefskej ulici v Bratislave? Možno ste si pri jedení ani neuvedomili, na akom mieste ste. Podľa starého príbehu, ktorý nám porozprával básnik a historik literatúry Jaroslav Rezník, práve v tomto dome pred 170 rokmi vznikla slovenská hymna Nad Tatrou sa blýska. „Popevok, pôvodne s názvom Ponad Tatrou blyská, vznikol ako literárna reakcia na udalosti z októbra 1843 až marca nasledujúceho roka, súvisiace s bratislavským evanjelickým lýceom. Vtedy zakázali pôsobenie ideológa slovenského národného obrodenia Ľudovíta Štúra na tamojšej Katedre reči a literatúry československej,“ dopĺňa literárny vedec Milan Šútovec, ktorý sa témou tiež zaoberá.

A tak v jeden marcový zasnežený deň sa jeho študenti, medzi ktorými bol aj Janko Matúška, stretli v spomínanom dome a rozhodli sa odísť. Prevažne do Levoče. „Odchádzali s bôľom v srdci, ale to, čo sa tam naučili, im už nikto nezobral,“ doplnil Rezník, ktorý sa hymne venuje aj vo svojej knihe Túry do literatúry. „Chlapci chceli za sebou silno buchnúť dvermi, a na to potrebovali aj silnú pieseň,“ dopĺňa. A za zvukov citary na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku Janko Matúška zo seba súkal verše. Takto vznikla naša hymna.



Známka z roku 1994  (prispôsobili sme si ju). Autorom bol Vincent Hložník, jej hodnota bola 34 slovenských korún.



Strastiplná cesta k nám
Pieseň sa ujala aj počas povstania o štyri roky neskôr, keď si ju spievali dobrovoľníci, a preto aj dostala názov Dobrovoľnícka. Šútovec tiež dopĺňa, že v rozsahu štyroch strof a bez uvedenia autora pod týmto názvom vyšla prvý raz roku 1849 v Banskej Bystrici na letáku spoločne s Kuzmányho básňou Do zbroja!. V tom istom roku a v tom istom rozsahu ju publikovali na podobnom letáku v Banskej Štiavnici a o dva roky neskôr a tiež bez uvedenia autora ju z banskobystrickej tlače prevzal do svojej Domovej pokladnice Daniel Lichard. Autor bol teda dlho neznámy, ale jeho najbližší vedeli, z koho myšlienok text vzišiel. Na začiatku 20. storočia sa totiž ešte stále autorstvo pripisovalo Karolovi Kuzmánymu. Šútovec vysvetľuje, že Matúškovo autorstvo a zároveň pôvodné čítanie „veď sa oni stratia“ (zapísané bolo mylne „ony“, pozn. red) definitívne potvrdil až nález textu s titulom Prešporský Slováci, budaucj Lewočané, ktorý r. 1967 publikoval Pavol Vongrej.

V tom čase sa však už prvá sloha piesne používala (spolu s jednou slohou českej piesne Kde domov můj) ako hymna Československa. Používal sa však aj nekorektný text prvej strofy v čítaní „Nad Tatrou sa blýska / hromy divo bijú / zastavme sa bratia / veď sa oni stratia / Slováci ožijú“, čo sa neskôr zmenilo na „zastavme ich bratia“. Trvalo to však len do roku 1939, keď v prvej Slovenskej republike nechceli za hymnu slávnu pieseň Nad Tatrou sa blýska, ale na šesť rokov si zvolili Hej, Slováci. Po vojne sme sa však opäť vrátili k verzii z roku 1918 a od vzniku samostatnej Slovenskej republiky spievame prvé dve štvorveršové strofy básne Nad Tatrou sa blýska.

Hymna a jej význam
Šútovec nachádza v hymne dve významové roviny: v prvej strofe „hromy“ alegorizujú nepriateľské sily, ktoré majú Slováci „zastaviť“, v druhej strofe „blesky hromu“ majú pozitívny iniciačný význam: búrka doteraz „spiace“ Slovensko „prebudí“. I on, ale aj iní odborníci sa však zhodujú, že hymna je už zastaraná a nereflektuje situáciu súčasného národa. Dodávajú však, že je to tak vo väčšine štátnych hymien, pretože si nikto (s výnimkou Ruska) netrúfne na tradičnú hymnu siahnuť. „Či sa dnes ľudia s hymnou stotožňujú, však nie je ani otázka textu, pretože tá nálada ostane v melódii. Malo by sa to začať už od výchovy a deťom už v škole vštepovať jej význam, to je dôležité,“ uzatvára sociologička Silvia Porubänová.


Svetové hymny: Burcovanie aj ochraňovanie

Česko: Kde domov můj?
Pred rozdelením spoločného štátu na Českú a Slovenskú republiku tvorila táto pieseň prvú časť česko-slovenskej hymny, nasledovaná prvou slohou našej hymny Nad Tatrou sa blýska. Používa sa už od roku 1992. Pieseň pochádza z divadelnej hry Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka aneb žádný hněv a žádná rvačka, ktorú prvýkrát uviedli v roku 1834. Hudba k nej, ktorú zložil František Škroup, rýchlo zľudovela. Hymnu tvorí iba prvá sloha piesne, druhá je dnes takmer neznáma.

Rusko: Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii
Prvou oficiálnou hymnou sa už začiatkom 19. storočia stala Modlitba Rusov, ktorá sa spievala na melódiu britskej hymny Bože, chráň kráľa. V roku 1833 ju vystriedala domáca pieseň Bože, cára chráň, ktorá vydržala až do februárovej revolúcie. V roku 1943 sa jej chopil Sergej Michalkov, ktorý v texte chválil Stalina. Po jeho smrti sa hrala bez slov, až keď v roku 1977 ZSSR prijal novú ústavu, Michalkov text hymny upravil. Po rozpade Sovietskeho zväzu ju nahradila inštrumentálna skladba od Michaila Glinku. V roku 2001 sa Rusi k Michalkovovej hymne vrátili, dodal nový „demokratický“ text.

Francúzsko: Marseillaisa
Pieseň zložili v noci z 25. na 26. apríla 1792 v Štrasburgu ako pochod pre francúzske jednotky hájace východné hranice krajiny proti rakúskym intervenčným jednotkám. Mala sa volať Vojnový spev Rýnskej armády. Keď neskôr za spevu tejto piesne dorazili vojenské posily dobrovoľníkov z Marseille do Paríža, nazvali ju Marseillaisou, t. j. marseillskou piesňou. Stala jednou z najobľúbenejších piesní francúzskej revolúcie a 14. júla 1795 bola vyhlásená za štátnu hymnu.

Spojené kráľovstvo: Bože, chráň kráľovnú
Pieseň Bože, chráň kráľovnú (Bože, chráň kráľa, ak ide o kráľa) odznela prvýkrát v Kráľovskom divadle v roku 1745 ako podpora kráľa Juraja II. Od tejto chvíle je monarcha, keď príde na predstavenie, vítaný práve touto piesňou. Začiatkom 19. storočia sa stala národnou hymnou, o autorstve sa dlho polemizovalo. Anglická punková skupina Sex Pistols neskôr nahrala pieseň God Save the Queen, ktorá je považovaná za jednu z najznámejších punkových piesní vôbec.

USA: Hviezdami posiata vlajka
Text napísal právnik Francis Scott Key po tom, čo bol počas britsko-americkej vojny v noci z 13. na 14. septembra 1814 svedkom, ako posádka americkej pevnosti v Baltimore úspešne vzdoruje ťažkému ostreľovaniu z mora. Keyova báseň bola prvýkrát vytlačená 17. septembra a o tri dni neskôr znovu, už pod aktuálnym titulom a ako pieseň na melódiu anglickej anakreontskej piesne To Anacreon in Heaven od Johna Stafforda Smitha. Hymnou Spojených štátov amerických sa stala rozhodnutím Kongresu dňa 3. marca 1931.