Po rokoch testovania rôznych produktov ma už len tak niečo nenadchne, ale skúšanie Google Glass bolo presne to, na čo som sa tešil už pár dní dopredu. Síce to nebolo moje prvé zoznámenie, avšak mať ich pár dní doma a poťažkať si ich iba na pár minút niekde na výstave, je obrovský rozdiel.
Ak stále neviete, čo sú Google Glass, predstavím vám ich v skratke. Sú to okuliare, ktoré sú paradoxne bez skiel, no majú v sebe ukrytú kameru a hardvér porovnateľný s výkonným smartfónom. Základom je navyše malý presklený hranol, ktorý je umiestnený nad vaším pravým okom. Tam sa zobrazujú všetky potrebné informácie, od fotografií cez notifikácie až po webové stránky. Máte skrátka miniobrazovku priamo a stále pred očami.
Tento produkt zatiaľ nie je dostupný pre obyčajných ľudí. Zakúpite si ho len na pozvánky v USA a bude vás to stáť 1 500 dolárov. Stále je to len predprodukčná vzorka, no očakáva sa, že sa tieto okuliare dostanú už tento rok na bežný trh. Či však aj u nás, to je veľmi otázne.
Zoznámenie
Na oboznámenie sa s nimi som mal takmer celý týždeň a aj napriek prvým problémom ich musím profesionálne ohodnotiť veľmi kladne. Takže takto vyzeral môj obyčajný deň s technológiou zajtrajška.
Prvé nasadenie okuliarov na hlavu, teda presnejšie len ich rámu, prišlo až po odchode z domu. V balení som našiel aj zatmavené sklá, s ktorými Google Glass pôsobia ako neobyčajné slnečné okuliare, no myslím, že tak by som priťahoval na seba ešte viac pozornosti. A keďže som videl mnoho snímok ako ľudia s Google Glass behajú, prečo to neotestovať? Ihneď však nastáva prvý problém. Ak som sa chcel nechať navigovať vopred stanovenou trasou, musel som si so sebou ešte zobrať telefón. Pravdupovediac, táto vlastnosť sa mi na Google Glass páči zrejme najviac. Prehľadné a rýchle navigovanie si viem predstaviť aj pri cyklistike, no perfektne fungovalo aj u mňa v aute.
Svoju trasu som si pokojne odbehol, Google Glass prežili bez ujmy, no prišiel som nato, že samotná navigácia nie je to, čo by som chcel počas behu vidieť, a to, prečo som si ich nabudúce nezobral. Chcel by som si napríklad prezerať presné časy na kilometer, mať pred očami aktuálnu tepovú frekvenciu či iné štatistiky. A preto to je len otázkou budúcich aplikácií. Rovnako ako kedysi začínali smartfóny. Dohromady neboli žiadne užitočné aplikácie, len pár jednoduchých hier či čítačka čiarových kódov, a dnes? Už zrejme chýba len aplikácia na odhrabávanie snehu.
Popoludní nasledovala cesta do centra mesta, kde som po ceste stretol zopár policajných hliadok, no okrem podivných pohľadov do vnútra auta mi nikto za šoférovanie s Google Glass, napríklad ako v Spojených štátoch amerických, pokutu dávať nechcel. Rovnako v banke či pri nákupe mi nikto neoponoval, aby som si okuliare dával dole. V kasíne som síce s nimi nebol, no Slovensko zatiaľ túto technológiu po mojich skúsenostiach vcelku akceptuje. Mimochodom, Tatra banka ako prvá priniesla do Google Glass na Slovensku svoju aplikáciu, ktorá napríklad hľadá bankomaty.
Aj čas, aj počasie
Cestou z domu som si zabudol hodinky, no jediným pohľadom k oblohe sa mi okuliare automaticky zapli a ukázali presný čas. Už iba chýba aktuálna predpoveď počasia na najbližšie hodiny, no preto stačí na okuliaroch vykonať len jeden pohyb rukou. Vyzerá to síce podivne, no funguje to a nemusím vyťahovať z vrecka mobilný telefón. Na tele okuliarov je totiž aj malý dotykový touchpad. Ten ovládate len gestami. Hlasom s čarovnou formulkou „OK Glass“ síce vykonáte takmer čokoľvek, rozprávať sa s okuliarmi na ulici bolo však aj pre mňa príliš veľké „sústo“.
Aby som ich podrobne otestoval, cestou som fotografoval či nahrával takmer čokoľvek. Stačilo len nenápadné žmurknutie a fotku máte uloženú. Funguje to dokonale. Čo už však sklame, je výstupná kvalita. Aj napriek 5 Mpx čipu vyzerajú zatiaľ snímky ako z najlacnejšieho telefónu. Videá nahrávané z prvej osoby ma bavili viac, predsa je to len neobyčajný pohľad. Zvuk síce za veľa nestojí, no videá sú na tom oproti fotografiám s kvalitou lepšie. Nahrávanie navyše funguje úplne nenápadne.
Keď som už pri hodinkách spomínal, že som nemusel vyťahovať mobil z vrecka, ten netreba ani pri telefonovaní. Jednoducho voláte cez okuliare. Hlasom si zvolíte kontakt, či vytočíte číslo a je to. Prenos zvuku z okuliarov fungoval pomerne dobre. Čo už však dobré nie je, je výdrž batérie.
Po pár hodinách mimo domu a s plným využívaním okuliarov som ich dokázal vybiť ešte pred západom slnka. A to pomerne bez problémov. Je to zrejme oblasť, na ktorej by Google mohol popracovať najviac. Po vybití ich teda dávam dole a opäť sa môžem cítiť ako len jeden z davu. No úprimne, na podivné pohľady som si časom úplne zvykol a začali mi aj chýbať.
Na záver musím dodať, že Google Glass nebude masová technológia, nebudú mať úspech ako smartfóny a zrejme ani ako inteligentné hodinky. Ale je to presne jedna z tých technológií, ktorá zmení náš svet. Ich potenciál bude len narastať.
Google Glass zapožičala Tatra banka
Snímky: Google, archív, autor