Náš strach z obmedzovania slobody na internete či zo špehovania „veľkým bratom" sú zbytočné. Väčší pozor by sme si mali dávať skôr v komunikácií na sociálnych sieťach, tvrdí odborník na obchodné právo a právo informačných a komunikačných technológií Radovan Pala.
Prečo je podľa vás ACTA, teda medzinárodná Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu, taká kontroverzná?
Asi kvôli tomu, ako sa dohoda dostala na verejnosť. A to, že verejnosť o vzniku ACTA nevedela, rokovalo sa o nej v utajení, treba určite kritizovať. Z právneho hľadiska však ACTA za kontroverznú nepovažujem.
Prečo sa vlastne o nej rokovalo tajne?
Viete, krajiny, ktoré najviac presadzovali prijatie dohody, opatrenia na ochranu duševného vlastníctva v rámci svojich právnych systémov už majú zabezpečené. Patrí sem Európska únia, čiže aj Slovensko. Z ich pohľadu ACTA nie je zavadzaním nových opatrení, ktoré by mohli zasahovať do práv ich obyvateľstva, ale technickou obchodnou dohodou, ktorá má zabezpečiť aby sa takýmito opatreniami medzinárodné uznávané minimálne štandardy ochrany duševného vlastníctva efektívne presadzovali aj v iných štátoch, ako napríklad Maroko alebo Mexiko. Zámerne však neprizvali krajiny ako Rusko, Brazília, India a Čína.
Odkiaľ pochádza najväčšie množstvo falzifikátov...
Áno, a prax ukazuje, že keď v rámci rokovaní o medzinárodných zmluvách presadzujú príliš odlišné záujmy, je veľmi ťažké sa dohodnúť. No ACTA počíta s tým, že počet krajín, ktoré by ju mohli prijať, sa postupne bude rozširovať.
Kritici dohode vyčítajú, že je príliš všeobecná, a to v budúcnosti môže byť zneužité.
Treba si uvedomiť, že ide medzinárodnú dohodu. Hľadal sa tu spoločný menovateľ, pri ktorom by ju všetky krajiny mohli podpísať. Samotné ustanovenia sú možno všeobecné, ale ako sa budú napĺňať, je záležitosťou jednotlivých krajín. Samozrejme, že ich implementácia bude iná v krajinách EÚ a iná napríklad v Mexiku. Cieľom dohody je vynucovanie určitých minimálnych štandardov takým spôsobom, aby nedošlo k porušovaniu ľudských práv.
Čo by teda podpísanie tejto dohody znamenalo napríklad pre Slovensko?
U nás sa zmení iba málo vecí, pretože náš právny systém je zharmonizovaný s právom EÚ. Opatrenia, ktoré predpisuje ACTA, teda už máme zavedené. EÚ chce, aby tieto opatrenia postupne zavádzali aj krajiny tretieho sveta, čo pomôže nielen veľkým producentom duševného vlastníctva, ale aj tým menším, keďže ACTA pomôže zabezpečiť efektívnu ochranu ich produktov na trhoch.
A čo bežný používateľ?
Prístup do siete alebo doterajšie návyky, na ktoré je zvyknutá mladá generácia, ACTA nezmení. Mnohí majú veľmi skreslenú predstavu o tom, čo duševné vlastníctvo znamená. Kričia síce, že nechcú, aby sa im niekto mohol dostať do počítača so súkromnými a s osobnými informáciami, ale neuvedomujú si, že napríklad na Facebooku o sebe majú viac informácií, akoby im bolo milé. Aj v tomto nám chýba osveta.
Skúsme teda z opačného konca. Aký to bude mať dosah v prípade, že dohodu nepodpíšeme?
Ak ju neratifikujú všetky členské štáty Európskej únie, potom únia nemôže byť zmluvným členom dohody. Ak Slovensko dohodu nepodpíše, nebude preň platná, keďže ACTA predpokladá určité opatrenia na hraniciach. A keďže EÚ je colná únia, tieto opatrenia nemôžu byť zavedené, pretože by sa mali zaviesť súčasne vo všetkých krajinách. Dohoda pravdepodobne bude platiť, ale iba medzi štátmi, ktoré ju podpíšu a ratifikujú.
Hovorí sa, že tieto opatrenia na odstrašenie sú priam likvidačné.
ACTA dáva na výber modely, ktoré si môžu jednotlivé krajiny zaviesť. Jedným z nich je tzv. dodatočná škoda, ako je to v USA, no s týmto modelom EÚ nepočíta. Ďalším je určenie predpokladov na stanovenie výšky škody primeranej náhrade spôsobenej porušovaním práv duševného vlastníctva, a aj to je niečo, čo v našom Občianskom zákonníku v určitej podobe už máme. Dokonca naše zákony najmä v oblasti trestného práva presahujú rámec, ktorý si ACTA vyžaduje.
V čom je teda problém ACTA?
Zrejme v spôsobe jej prijatia. Ja zasa vidím problém v tvrdeniach odporcov, že nadnárodné koncerny takto presadzujú svoje záujmy. Áno, ale sú plné legitímne a kritici ACTA by si mali uvedomiť, že technológie, hudbu a filmy tu máme vďaka toľko kritizovaným koncernom. Preto je namieste hovoriť o ochrane duševného vlastníctva a súčasne sa netreba brániť diskusii o reformách autorského práva a jeho parametrických zmenách. Na Slovensku by sa ihneď malo začať diskutovať o dekriminalizácii porušení práva duševného vlastníctva, pri ktorých chýba vznik väčšej škody, prípadne ktoré nemajú obchodný aspekt.
Máme my šancu ACTA pripomienkovať a zmeniť jej znenie?
Vnímam to ako najväčšie pokrytectvo zo strany časti odporcov, ktorými sú teraz najmä naši politici, ktorí bez mihnutia oka povedia, že v tomto znení ACTA nepodporíme. Ale ACTA nie návrh zákona, ktorý ide do parlamentu a... ono sa to zmení. Je to už vyrokovaná zmluva, ktorá bola otvorená na podpísanie. Priestor na jej úpravy už jednoducho nie je.
Kauza ACTA
– Od roku 2006 Japonsko a USA rozvíjali myšlienku medzinárodnej dohody ACTA. Neskôr sa k nim pridala Kanada, Švajčiarsko a Európska únia.
– Prvé informácie na verejnosť prenikli v máji 2008 a v nasledujúcich dvoch rokoch o prístup k predbežnému návrhu žiadajú viaceré skupiny zaoberajúce sa duševným vlastníctvom. Neúspešne.
– 20. apríla 2011 je zverejnený prvý oficiálny návrh, ktorý vyvolal rozsiahle znepokojenie.
– 1. októbra 2011 ACTA prijali Austrália, Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Maroko, Nový Zéland, Singapur a USA.
– 26. januára 2012 dohodu podpísalo v Tokiu 22 členských štátov Európskej únie, okrem Slovenska, Cyprusu, Estónska, Holandska a Nemecka.
– Na Slovensku by sa o ACTA malo rozhodovať po predčasných parlamentných voľbách. Dohoda sa údajne nepozdáva SDKÚ-DS, Smeru a SaS.