Najlepších, najrýchlejších a najsilnejších teda bude oddnes do 29. augusta hostiť krajina, ktorá je a navždy bude spätá s týmto humánnym sviatkom spájajúcim ľudí všetkých kontinentov, bez rozdielu farby pleti a pôvodu.
Od novodobých aténskych hier sa, pochopiteľne, veľa zmenilo. Kým prvý víťaz maratónu, grécky pastier oviec Spyridon Louis, dostal za víťazstvo len 25-tisíc drachiem, olivový veniec a koňa s povozom, teraz sa z olympijského víťaza stáva "nesmrteľný" športový hrdina s veľmi solídnym finančným zázemím. Rovnako sa obrovským spôsobom zmenila aj marketingová stratégia organizátorov. Olympijské hry postupom času prešli od milodarov k miliardovým ziskom, od nesmelých krokov až k forme globálnej zábavy, gigantizmu a komercializácie. Kým prvé aténske hry mali rozpočet v prepočte necelých pol milióna USD, teraz sa počíta so sumou 7,2 mld. USD (!).

Náročný návrat do Atén
Gréci po usporiadaní prvých hier plánovali toto podujatie každé štyri roky organizovať na "domácej pôde". V čase, keď im tento návrh neprešiel určite netušili, na koľko rokov sa s piatimi kruhmi rozlúčia. Športový sviatok sa mal najprv vrátiť do svojho rodiska v rokoch 1940 a 1944, ale vtedy svet na športovanie ani nepomyslel, keďže "zúrila" druhá svetová vojna. Ďalšie pokusy gréckych organizátorov (1952, 1960) stroskotali na silnejších kandidatúrach Helsínk a Ríma. Najtvrdším úderom pre olympijskú kolísku bolo uprednostnenie "kokakolovej" Atlanty pre miléniové hry (1996). Členovia Medzinárodného olympijského výboru dali v roku 1989 pri hlasovaní prednosť americkému obchodnému pragmatizmu pred gréckymi ideálmi. Po obrovskom sklamaní však Gréci nesklonili hlavy a o osem rokov už opäť stáli na štartovacej čiare. V súboji s desiatimi krajinami tentoraz zvíťazili a v grécko-rímskom finále vrátili Talianom porážku z roku 1960.

Prvoradá je bezpečnosť
Grécky národ je už raz taký, že všetko si necháva na poslednú chvíľu. Nad takýmto prístupom k stavaniu športovísk a olympijskej dediny krútili hlavou nielen členovia MOV, ale aj rôzni neprajníci, ktorí tvrdili, že organizátori do začiatku hier nedokážu splniť všetky požiadavky na otvorenie najväčšieho športového sviatku. Dnes sú však Atény po všetkých stránkach pripravené. "Skrátka, už sme raz takí. Potrebujeme, aby bol na nás vyvíjaný tlak. Vzhľadom na to, že očakávania od našej olympiády boli menšie, teraz aspoň prekvapíme celý svet," povedala starostka hlavného mesta Grécka Dora Bakoyannisová, podľa ktorej urobili organizátori všetko, čo mohli aj pre bezpečnosť športových výprav, turistov i obyvateľov Atén. "Nič neponechávame na náhodu a v spolupráci s predstaviteľmi severoatlantickej aliancie NATO sa budeme starať o maximálnu bezpečnosť hier." Bezpečnostné opatrenia budú najväčšou operáciou gréckych ozbrojených síl od druhej svetovej vojny.

Najmenšia výprava Slovákov
Na svoju tretiu letnú olympiádu od vzniku samostatného štátu pocestuje slovenská výprava, ktorá do gréckej metropoly vyslala len 65 športovcov. Po hrách v Atlante (71) a Sydney (112) je to ústup z pozícií, ktorého hlavným dôvodom je absencia kolektívneho športu. Najväčšími medailovými želiezkami sú rovnako ako na predchádzajúcich hrách vodní slalomári, rýchlostní kanoisti, strelec Gönci a plavkyňa Moravcová. Na dnešnom slávnostnom otváracom ceremoniáli ponesie slovenskú vlajku zlatý medailista z Atlanty a strieborný zo Sydney Michal Martikán.