Tentoraz sme navštívili novootvorenú reštauráciu Nefertiti na Panskej ulici. „Za 206 eur to bol veľký zážitok, ktorý dúfam už tak skoro nezažijem,“ skonštatoval otrasený Pavel Pospíšil.
Objednali sme stôl pre šesť osôb. Spolu s mojím priateľom, riaditeľom kuchyne v päťhviezdičkovom hoteli a majiteľom reštaurácie v Španielsku sme vstúpili a boli uvítaní čašníkom, ktorý nás uviedol k stolu v salóniku. Ambiente reštaurácie na nás pôsobila veľmi lacno, na stenách boli nalepené tehly a trámy z plastu. Závesy na oknách vyzerali ako vrecovina pre vrecia na zemiaky.
Reštaurácia bola prázdna a taká tiež zostala celý večer. Neskôr nám bolo jasné prečo. Ako pozdrav z kuchyne prišiel suchý toustový chlieb, ktorý sa pri stisnutí rozsypal na strúhanku. Lepšie by sa dal použiť ako šmirgeľ na strvrdnutú kožu na nohách. K tomu podávané "bylinkové maslo“ sa ukázalo ako olej s maslom a prášok z byliniek. Nedalo sa to na jedlo použiť. Po preštudovaní jedálneho lístka sme objednali tieto predkrmy:
CEASARSALAT: na rezančeky nakrájaný rímsky šalát plával v neznámej bielej omáčke bez chuti, preliaty zatuchnutým rybím olejom.
GRILOVANÝ HERMELÍN: zaujímavé bolo, že napriek tomu, že mal syr na sebe vygrilovanú mriežku, bol studený a vnútri tekutý.
LOSOS NA ŠALÁTE: šalát bol suchý, bez známky oleja, octu alebo soli, určite príma pre králiky. Na ňom bolo pohádzaných pár trhancov lososa. Jediná výhoda tohto jedla bola, že si človek pri nepozornosti nemohol dresingom pofŕkať košeľu.
POLIEVKA ČORBA: bola deklarovaná ako slepačia vegetariánska polievka zo Srbska. Našťastie nebola dáma vegetariánka, inak by asi mala problémy s tou hydinou. Mimochodom, pôvod tejto polievky siaha do Turecka, ale to nehrá pri tej neochutenej vode s lyžicou jogurtu žiadnu rolu, pretože nestála za nič a nebola dojedená ako ostatné predkrmy.
ZAPEČENÉ SLIMÁKY NA BYLINKOVOM MASLE: boli servírované v originálnej keramickej panvičke na slimáky, tak ako to má byť, ale prekvapilo nás, že panvička, v ktorej sa slimáky spolu s bylinkovým maslom zapekajú, bola studená a slimáky tiež. Asi preto, aby sa čašník alebo hosť o panvičku nespálili.
PROSCIUTTO CRUDO S PESTOM: nahrubo nakrájaná lacná šunka, za ktorú by museli Taliani vyhlásiť Slovensku vojnu.
Po tejto predohre bolo jasné, že to tu nebude žiadny kulinársky večer. S veľkým napätím sme očakávali servírovanie hlavných jedál.
PŠTROS S RYŽOVOU PYRAMÍDOU A BANÁNOM za 16,40 €. Suchý tvrdý fľak mäsa bez omáčky bol okrášlený opäť suchým listom šalátu a polovicou banánu, nad ktorým sa týčila pyramída zo studenej ryže.
GRILOVANÝ STEAK S HRANOLKAMI za 17,50 €. Ten sa podobal ako brat tomu pštrosovi, mal rovnakú konzistenciu a farbu a bol obliaty zeleno-fialovou beschamelovou hmotou, v kterej plávalo pár guličiek brusníc.
KURACÍ STEAK PLNENÝ ÚDENÝM LOSOSOM za 8,20 €: tento bol skutočným vrcholom kreativity, človek sa stále musí učiť a poznávať nové veci. Ako prišiel losos do toho kuraťa je a zostane mi záhadou.
TAGLIATELLE AGLIO OLIA: Rezance boli ako ostatné jedlo servírované na studenom tanieri, takže španielsky priateľ bol nútený s tanierom zabehnúť do kuchyne, aby mu ho ohriali. Po tom, čo si rezance ochutil soľou a korením, ich z hladu polovicu do seba nasúkal.
ŠPÍZ Z TROCH DRUHOV MäSA: byl pripálený, vysušený a čierny ako topánky na tanečnú.
Špička večera bol môj milovaný krokodíl Dandy za skromných 24 eur. Skutočná trúfalosť. Nedal sa ani odrezať, ani polámať, na sekanie som si nevzal sekeru. Neviem, či to nebola atrapa z výkladu alebo kus opečenej krokodílej kabelky, alebo to bolo preto také tuhé, že krokodíl bol dlho na cestách z Nílu do Dunaja.
Požiadali sme pána vrchného, aby nám urobil účet, čo s radosťou urobil, ospravedlnil sa za zlé jedlo a na účet napísal jedlá, ktoré sme vôbec nemali. Za 206 eur to bol veľký zážitok, ktorý dúfam už tak skoro nezažijem. Našťastie mal El Gaucho otvorené a my sme mohli konečne nasýtiť hladné bruchá a to bolo, akoby ste prišli z pekla do raja.
pozn.: Známkujeme ako v škole