24.02.2011, 00:00

Na jedlo som čakal hodinu. A prišiel polotovar bez chuti

Držiteľ michelinovskej hviezdy Pavel Pospíšil testoval pre prečo nie?! jedlo v bratislavskej reštaurácii.

Nášho nového spolupracovníka Pavla Pospíšila sme poslali do čerstvo otvorenej reštaurácie Beer Palace v centre Bratislavy. A nestačil sa čudovať.

Navštívili sme novootvorenú pivnicu Beer Palace. Objednali sme si napoludnie stôl pre päť osôb. Prítomní boli ľudia, ktorí už roky pracujú v gastronómii (okrem iného jeden pán z Francúzska, ktorý testuje pre Gault Millau v Nemecku). Výsledok nášho testu bol zdrvujúci.

Pavel Pospíšil. HN/P.Mayer

Do rúk sa mi dostal tiež test z Bratislavských novín, ktorý hovorí o niečom inom. Udelili tejto reštaurácii štyri hviezdičky z piatich možných. Jediné, v čom sa zhodujeme, je názor na interiér. Architektom sa dobre podarilo okopírovať niektoré pražské reštaurácie ako sú napr. Z Pražské kolkovny, Potrefené husy a tiež reštauráciu LOKAL od pána Karpíška - kde by mali poslať kuchárov na exkurziu, aby videli, ako sa dá za malý peniaz dobre uvariť!

Zhodujeme sa aj v tom, že jedálny lístok je neprehľadný, chaotický, zbytočne rozsiahly, čo je hneď vidieť v kuchyni, ktorá to časovo nezvláda a hostia musia na objednané jedlá dlho čakať (po predkrme sme čakali na hlavný chod hodinu). Hneď sa ponúka otázka, akú dlhú obednú prestávku má k dispozícii Bratislavčan?

Kde sa s Bratislavskými novinami úplne rozchádzame, je vlastne to najdôležitejšie, a to je kvalita jedla. V krátkosti: Huspeninka z pohára sa naozaj, ako zistili Bratislavské noviny, nedá vidličkou a nožom z pohára vydolovať, mala by sa k tomu podávať lyžička. Čo sa týka obsahu pohára, bolo v ňom asi 80 % rôsolu, mäsa odhadujeme tak na 30 - 50 gramov. Pri cenách bravčového mäsa, kde jeden kilogram stojí okolo 4 eur, by som očakával mäsa viac.


Známkujeme ako v škole

Šumavská kulajda? Je medzi šumavskou a slovenskou rozdiel? Poznám kulajdu s čerstvým kôprom, ako sladkokyslú, smotanovú polievku so zemiakmi nakrájanými na kocky, s hubami a strateným vajcom.

V tejto reštaurácii som dostal polievku bez húb, kôpru, hustú ako puding, neslanú, nekyslú, stratené vajce sa nevarilo v slanej octovej vode, bolo tiež bez chuti. Keby bola uvarená ako má byť, je jej cena za 2,90 eura v poriadku.

Paprikáš s maslovými haluškami chuťovo slabý ako z diétnej kuchyne. Halušky boli studené, rozvarené cestovinové kúsky, ktoré maslo nikdy nevideli.

Moju kôprovú omáčku s hovädzím mäsom a knedľou som bohužiaľ nemohol jesť, pretože mäso bolo veľmi suché (napriek tomu, že bolo prešpikované) a tvrdé. Omáčka opäť bez chuti, žemľové knedle zrejme kupované (boli bez žemle). Prečo nekúpiť v bratislavskom Makre hovädzie rebro, uvariť, vývar použiť na výrobu omáčok a prečo pri tejto príležitosti nekúpiť čerstvý kôpor?

Burgundské so zeleninou, až na tuhé mäso a skutočnosť, že chýbala ohlásená karamelizovaná cibuľka, bolo to najlepšie, čo nám naservírovali.

Ďalej sme vyskúšali šalát s grilovaným kuracím mäsom - bohužiaľ studeným. Zeleninový šalát bol veľmi nahrubo nakrájaný.

Ako dezert sme si objednali palacinky s tvarohom. Boli studené a plnené tvarohom na strúhanie, postriekané industriálnou čokoládovou omáčkou a to všetko bolo zakryté obligátnou šľahačkou.
Úplne najlepšia bola jablková štrúdľa s lacnou orieškovou zmrzlinou (prečo nie napríklad s teplou vanilkovou omáčkou?). Za pochvalu stojí aj obsluha a výber piva.