18.03.2016, 00:00

Febiofest premietne vyše stovku filmov. 10 tipov, ktoré sa oplatí nepremeškať

Febiofest premietne vyše stovku filmov. 10 tipov, ktoré sa oplatí nepremeškať

Muža čaká dôležitá operácia. Keď sa dozvie, že tento zákrok sa preňho môže skončiť fatálne a jemu možno zostáva len niekoľko mesiacov života, vydá sa na cestu bez cieľa. Avšak s „konečným termínom“, ktorým je 5. október.



Tichý, vizuálne jedinečný filmový debut medzinárodne uznávaného fotografa a kameramana Martina Kollára, inšpirovaný osudom jeho brata, sa po svetovej premiére na festivale v Rotterdame
po prvý raz predstaví aj na Slovensku. 5. október si budú môcť návštevníci 23. ročníka Febiofestu
pozrieť ako jednu z desiatich premiérovaných domácich snímok v rámci sekcie Slovenská filmová krajina.



K ťahákom s atribútom slovenský patrí aj Já, Olga Hepnarová, koprodukčná existenciálna dráma
o poslednej žene popravenej v bývalom Československu či dokument Para nad riekou, portrét
muzikantov okolo džezmena Laca Décziho.

„Festival je vzácnou príležitosťou oboznámiť sa v krátkom čase s celým spektrom umelecky hodnotných diel z filmovej produkcie celého sveta minulého roka,“ komentuje Silvia Dubecká z Asociácie slovenských filmových klubov, ktorá je hlavným organizátorom Febiofestu na Slovensku.

(Nielen) Oscarové lahôdky
Návštevníci 7-dňového filmového maratónu, ktorý tento rok nesie podtitul Krátka cesta k veľkým filmom a po prvý raz aj prívlastok „medzinárodný“ si užijú 238 projekcií v desiatich mestách (okrem Bratislavy aj v Trenčíne, Košiciach, Banskej Bystrici, Kežmarku, Prešove, Martine, Prievidzi, Trnave a Leviciach) a v štrnástich kinách.

Kľúčovou programovou sekciou Febiofestu zostáva súťaž krátkych filmov s novým názvom V strede Európy, v ktorej sa stretne dvadsiatka hraných, dokumentárnych, animovaných aj experimentálnych filmov z krajín V4 a z Rakúska.

Posudzovať ju bude medzinárodná porota, jeden z filmov si odnesie Cenu divákov. K lákadlám patrí napríklad krátky film Miry Fornay Záhradníci, ktorý bol uvedený na festivale v Rotterdame či jeden z najúspešnejších slovenských filmov minulého roka – snímka Chronos režiséra Martina Kazimíra, ktorý za ňu získal prvú cenu na medzinárodnom festivale sci-fi filmov v New Yorku. O priazeň návštevníkov bude súťažiť aj rakúsky krátky film Všetko bude v poriadku, za ktorý jeho režisér Patrick Vollrath získal ocenenie v Cannes a nomináciu na Oscara.



Rasizmus aj arabská jar
„Tento film je o dnešnej dobe. O boji medzi temnotami, ktoré opäť začínajú obchádzať Európu.“ Aj týmito slovami je uvádzaná snímka Nikdy nejsme sami českého režiséra Petra Václava, čerstvého držiteľa diváckej ceny z Berlinale.



Patrí k dielam s aktuálnymi až naliehavými témami, ktoré predstaví sekcia Klubový film dnes. Rovnako ako snímka česko-nemeckého režiséra a producenta Farida Eslama – Yallah! Underground, mapujúca sny a obavy umelcov v arabskej podzemnej kultúre.



Či jeden z historicky najdrahších maďarských filmov Domáca garda, reflektujúci narastajúci rasizmus a xenofóbiu v krajine.



Diváci si budú môcť v sekcii pozrieť španielsko- francúzsky Vpred smrteľne pomaly, ktorý získal na festivale v Jihlave ocenenie najlepší svetový dokumentárny film.



Aramisova a Třeštíková
Febiofest aj tento rok hlbinnejšie predstaví tvorbu silných domácich či zahraničných tvorcov.
Konkrétne Aramisovu alias Vladimíra Mičúcha, ktorý sa stal jedným z najväčších prísľubov súčasného česko-slovenského filmu. Pre svoju nečakanú smrť krátko po štyridsiatke však zostala nenaplnená, a aj preto jeho tvorba dodnes vyvoláva veľké emócie. Diváci si budú môcť pozrieť
krátke filmy, ktoré vytvoril počas štúdia na pražskej FAMU, pravidelne premietané po celom



svete. Festival vzdá tiež poctu bardovi česko-slovenského filmu Dušanovi Trančíkovi, kultovým
českým tvorcom Helene Třeštíkovej a Petrovi Zelenkovi, ako aj francúzsko-gruzínskemu velikánovi Otarovi Iosselianimu či španielskemu režisérovi Albertovi Serrovi. Posledných piatich menovaných budú môcť návštevníci stretnúť aj osobne.

O

Organizátori premietnu retrospektívu aj jedného z najväčších vizionárov európskeho filmu, poľsko-francúzskeho režiséra Waleriana Borowczyka, ktorého tvorba ovplyvnená surrealizmom sa pohybovala medzi fraškou a erotickým ošiaľom. Napriek kontroverziám zanechal nezmazateľný odkaz v dejinách európskeho filmu.