28.03.2015, 11:30

Richard Gere v HN: Prísť do Indie mi trvalo 40 rokov

Exkluzívny rozhovor. Hollywoodsky herec Richard Gere o svojom novom filme Druhý báječný hotel Marigold v HN:

Začal hrať už v 70. rokoch, ale preslávila ho najmä postava Edwarda Lewisa v snímke Pretty Woman, ktorá práve oslavuje 25. výročie. Posledné roky sa však pohybuje v Nepále a Indii a nakrútil tam aj svoj posledný film Druhý báječný hotel Marigold. Herec Richard Gere.


Richard Gere má už 65 rokov. Snímka: Reuters


Prvý film o noblesnej skupine dôchodcov, ktorí sa vyberú do indického hotela Marigold s predstavou, že tam zostarnú v prepychu, vznikol pred štyrmi rokmi a zožal veľký úspech. Boli ste aj vy jeho fanúšikom?
Myslím si, že to boli všetci. Pretože keď hovorím ľuďom, že som pracoval na jeho pokračovaní, všetci mi vždy povedali: „Oh, miloval som ten film. Bolo to také sladké, dojemné a krásne.“ Všetci mali pri ňom zrejme skvelý pocit.

Režisérom bol John Madden, ktorý má na svojom konte napríklad oscarový film Zamilovaný Shakaspeare, a vy ste obdivovateľom jeho práce. Je pravda, že ste sa snažili spolupracovať s ním už aj v minulosti?
Posielal som mu v priebehu rokov niekoľko scenárov a on na nich nikdy nechcel pracovať. Takže teraz som bol veľmi potešený, že mi poslal tento a dal mi tak príležitosť, aby som pre zmenu ja mohol povedať nie. (Smiech) Ale bolo to priveľmi dobré na to, aby som povedal nie. Vždy som totiž chcel natočiť niečo v Indii. Takže keď to prišlo – skvelý scenár, brilantný režisér a skvelí herci – nemal som nad čím premýšľať.

Aj vo vašom nabitom programe?
No áno, a navyše to bolo medzi dvoma ďalšími filmami, ktoré som nakrúcal. Bolo teda náročné zladiť to s plánmi a rozvrhom ostatných – boli sme desiati ľudia, ktorí majú zložité životy, takže dať nás dokopy všetkých naraz naozaj vôbec nebolo ľahké. Až do poslednej sekundy som vlastne nevedel, ako budeme fungovať. Musel som začať v určitom čase a musel som v určitom čase odísť, bolo to ťažké. 

Druhý báječný hotel Marigold nadväzuje na už začatý príbeh a vy ste sa pripojili k už zohranej zostave hercov. Ako sa vám s nimi pracovalo?
Je to smiešne, ale boli sme ako desať dostihových koní, ktoré sú pripravené na výbeh, ale spôsob, akým je film konštruovaný, ukazuje vždy iba jedného alebo dvoch z nich. Všetci ostatní sú tak trochu v pozadí. John tu držal všetkých takmer po celý čas, takže uchováva všetky príbehy živé aj cez iné príbehy. Niekedy len prechádzaním v zábere alebo sedením v pozadí, alebo len prichádzaním do dverí alebo čímkoľvek iným, aj tak hovoríte svoj príbeh. Bolo to zaujímavé pre všetkých z nás, ktorí sme zvyknutí byť v každej scéne filmu, zapadnúť do toho.



Film Druhý báječný hotel Marigold sa odohráva v Indii, ktorú má Gere rád. Snímka: archív filmu


Je to pre herca možno aj trocha menší tlak?
Oh, ako sa to vezme. Naladili sme sa na vlnu indického času, zabudli na hodinky. Bol to a vlastne nebol herecký ansámbel, pretože sme neboli stále v spojení medzi sebou, naše príbehy sa len pretínajú. S Maggie Smith máme napríklad jednu scénu, kde spolu hovoríme, neviem, či vôbec hovorím s Judi Dench a nemyslím si, že som vôbec bol v kontakte s Billom Nighyom. Je to pocit, ako keď sledujete film, pretože sme všetci akoby len prechádzali priestorom toho druhého. Odkazujeme navzájom na svoje príbehy. Spôsob, akým to John robí, je, že máte pocit, akoby sme tam boli všetci stále prítomní, ale nie je to ako keď je na pľaci desať postáv a všetky sa vzťahujú na seba. Nie je to to isté.

Bol tam aj nejaký stret kultúr, keďže ste ako Američan prišiel do veľmi britskej skupiny?
Nie celkom. Ale niečo som v scenári trocha zamerikanizoval, lebo som chcel byť Američan s kontrastmi.

Ako môžete opísať svoju postavu?
Je to zložité, ale je to Američan, ktorý sa tam objaví a vyvolá trocha zmätok. Moja postava je teda spisovateľ, ktorý je na cestách po Indii a skončí na tomto mieste. Mal zložité manželstvo, ktoré sa mu rozpadlo a snaží sa zistiť, čo sa s ním emocionálne stalo. Je to proces hojenia a sú veci, ktoré musí prekonať. Proces, ktorý mu pomôže otvoriť sa, pretože časť z neho už bol zavretá. Zase dýchal, a ako hovorí na jednom mieste: „Moja krv je v pohybe.“

Ako ste sa cítili vo filme, ktorý hovorí o akomsi outsourcingu dôchodcov, ktorí trávia starobu na takomto mieste?
India je miesto, kde zostarnete, kde sa vaše telo rozdá, kde je dynamické a prirodzené, že sa rodí a zomiera. Na Západe akoby sme sa toho stránili, celá kultúra akoby to popierala, a zdá sa, že práve tu je to celkom prirodzené. Aj pochopenie toho, že je tu zodpovednosť neskôr sa postarať o svojich rodičov, pretože vaše deti sa potom budú starať o vás. A nielen rodina, ale aj celá komunita.

Je Marigold druh hotela, kde by ste chceli bývať aj vy?
Je neuveriteľne očarujúci. To, ako to dali dohromady, ako to navrhli, má naozajstnú dušu. Nemám veľmi rád veľké hotely, do ktorých sa vrazili stovky miliónov dolárov. Sú príliš veľké a stratili tým svoje kúzlo. Nemajú dušu a nie je s nimi teda spojená žiadna história. Áno, toto je miesto, kde by som chcel zostať.


Tvorcovia filmu Pretty Woman, ktorý Gerea preslávil, sa stretli po 25 rokoch a priznali,
že Gere svoju slávnu úlohu najprv odmietal. Viac tu.

 

Ako sa vám však pracovalo tak ďaleko od všetkého?
No viete, boli sme na krásnom mieste, kde bolo o nás veľmi dobre postarané. Nepoznal som dobre Radžastan, aj keď už som predtým bol v Indii. Bolo príjemné tráviť čas s miestnymi obyvateľmi, ktorí poznajú miesto. Nakrúcanie šlo veľmi hladko a John bol plne pripravený. Ostatní herci boli, samozrejme, brilantní a zábavní, všetci sme trávili spolu veľa času, bolo to trocha ako jedna veľká párty, naozaj.

V Indii ste neboli prvýkrát, kvôli čomu sa tam vraciate?
Spočiatku som bol v Himalájach, pretože tam boli všetci moji učitelia, k dispozícii sú tibetské komunity. Väčšina z nich je buď v meste Dharamsala, alebo v Káthmandu v Nepále, takže som proste zvyknutý byť v horách. Cestoval som teda trochu aj po okolí, ale Indiu som nepoznal až tak dobre, kým som nezačal pracovať na HIV/AIDS projektoch v Indii. Každá oblasť má svoje vlastné prvky, niekedy aj svoj vlastný jazyk, zvyky, noviny aj uhly pohľadu. Naozaj som sa musel prejsť celou krajinou, a to bolo prvýkrát, čo som naozaj poznal Indov. Bolo to asi pred 8 až 10 rokmi... Ale prísť tam mi trvalo takmer 40 rokov.

Je to ako žiadne iné miesto na zemi, však?
Absolútne, musíte dýchať, odhodiť hodinky a len vyraziť. Musíte sa dostať do rytmu života, aký tam panuje. Keď vlak odchádza o 2.43 hod. ráno, musíte proste ísť ním. Neriešite čas.

Rozhovor poskytla distribučná spoločnosť Barracuda Movie, preložila a spracovala Lucia Čížová

Súvisiace články