„Idem na vlak do Prahy,“ povieme si dnes a berieme to ako samozrejmosť, ktorá tu snáď bola vždy. Ale viete, že ešte pred sto rokmi to tak nebolo? „Spojenie Bratislavy s Prahou začalo byť podstatné až po roku 1918, keď vznikla Československá republika a išlo o spojenie dvoch dôležitých miest, dovtedy bolo využívanejšie najmä spojenie s Viedňou,“ vysvetľuje pre HN železničný historik a riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh na ministerstve dopravy Jiří Kubáček. Ako sme teda jazdili predtým?
Spájanie s Prahou
„Vtedajšia železničná sieť bola na území Slovenska smerovaná hlavnými ťahmi do Budapešti čiže sever – juh. Po vzniku Československej republiky sa tento aspekt odzrkadlil práve zlým spojením medzi hlavným mestom Prahou a Bratislavou,“ potvrdil pre HN Peter Kallo z Múzejno-dokumentačného centra VVÚŽ – ŽSR. Zmenu mal vyriešiť zákon, ktorým sa určilo postavenie železničných spojení a prepojení Čiech – Moravy a Slovenska železničným spojením východ – západ. „Pre priame a rýchle prepojenie Prahy s Bratislavou bolo treba na území Slovenska prestavať vtedajšiu lokálku Devínska Nová Ves – Kúty – Břeclav. Samotná prevádzka na zdvojkoľajnenej trati tejto trasy sa začala 28. mája 1921,“ dopĺňa Kallo.
Dovtedy sa jazdilo v réžii parných vlakov. „Zmena prišla v 30. rokoch, keď sa začalo s motorizáciou vlakovej dopravy,“ dodáva Kubáček. Prevádzka prvých motorových vozňov Modrý šíp sa na mnohých tratiach potom osvedčila. Trend bol teda jasný – bolo treba ešte čo-to zlepšiť, zrýchliť a skultúrniť. „Vzhľadom na stále pretrvávajúcu nízku únosnosť tratí prichádzali do úvahy pre zabezpečenie rýchleho spojenia ľahké motorové vozne. Ministerstvo železníc o takomto spojení Prahy s Bratislavou uvažovalo už v roku 1933, keď bol na skúšku v Prahe prezentovaný taliansky ľahký motorový vozeň Littorine,“ pripomína Kallo. Ministerstvo železníc sa však potom rozhodlo pre fabriku v kopřivnickej Tatre.
Vizualizácia: Jan Hrebíček a Ondřej Červinka
Príchod Slovenskej strely
Zadanie na výrobu motorových vozňov bolo na svete a zlom pri ich vývoji prišiel v roku 1935. Už o rok nato sa dal patentovať vynález – princíp elektromechanického prenosu výkonu, keď bol motorový vozeň poháňaný dvojnápravovým podvozkom s hnacím aparátom. Po prvotných testoch vyrazili dva vozne – pre ich rýchlosť a domovské depo v Bratislave sa im začalo hovoriť Slovenská strela. „Tak prišli motorové vozne Slovenská strela, dva vínovočervené motoráčiky, ktoré jazdili rýchlosťou 130 km/h, keďže boli ľahké. Dovtedy bola štandardnou rýchlosťou tak stovka,“ doplnil Kubáček. 397 kilometrov dlhú cestu z Prahy do Bratislavy „strela“ prešla za 4 hodiny a 51 minút.
Po druhej svetovej vojne
Motorové vozne Slovenská strela sa využívali na tomto spojení až do obdobia druhej svetovej vojny. Po nej sa však ich prevádzka na tejto trase zastavila pre ich malú kapacitu, a tak sa využívali napríklad pri mimoriadnych vládnych delegáciách. „Medzi Kútmi a Břeclavou po vojne vznikla hranica, a to dosť podviazalo dopravu, pretože to už bola doprava medzi dvomi štátmi. Slovenská strela sa potom už veľmi nevyskytovala,“ dodal Kubáček. Spojenie Prahy a Bratislavy zabezpečovali rýchliky prezývané Albatros. Parné rušne dosiahli svoj vrchol v 50. rokoch, následne sa aj prestali vyrábať. „V roku 1967 sa elektrifikovalo až do Bratislavy,“ povedal Kubáček. Rýchlosti sa postupne začali zvyšovať, jazdilo sa 120-kou, čo prakticky trvá dodnes.
Na trase Praha – Bratislava jazdilo chvíľu aj Pendolino, ale dlho sa neohrialo. „To je nedávna história, bol to pokus. Keďže České dráhy boli vystavované konkurencii, začali zvažovať jeho pôsobenie, keďže s ním bolo aj špecificky veľa problémov,“ uzavrel Kubáček. Dnes spája Prahu s Bratislavou sedem párov vlakov kategórie EuroCity, je to pre Slovensko jediné významné medzinárodné vlakové spojenie železničnej osobnej dopravy.
Slovenská strela: technické údaje
Rok výroby: 1936
Dĺžka voza: 25 100 mm
Hmotnosť vozidla: 36 000 kg
Vozňová trieda: 2
Počet sedadiel: 72 – 40 fajčiari, 32 nefajčiari
Prenos výkonu: elektromechanický – sys. Sousedík
Brzda typu: Knorr
Zrýchlenie z 0 na 130 km/h: 3 min. na dráhe 4,4 km
Povolená rýchlosť: 130 km/h
Prvotný čas trasy Bratislava – Praha: 4 hodiny a 52 minút