„Každých desať rokov sa niekto pokúša prísť s novou hymnou. Ale to nie je také jednoduché,“ potvrdil literárny vedec Milan Šútovec. Napriek tomu sme sa do tohto experimentu pustili aj my a oslovili viacerých renomovaných slovenských autorov, textárov ši spisovateľov. Naozaj sa však potvrdili jeho slová a nikto sa na to nepodujal. S výnimkou Jozefa Banáša, ktorý sa o malé zaktualizovanie pokúsil a Ľubomíra Feldeka, ktorý nám pripomenul svoj vklad spred 25 rokov.
Hymna á la Ľubomír Feldek
To, o čo ma žiadate, som už dávno urobil – na tribúne nežnej revolúcie, v ktorýsi z tých vzrušujúcich novembrových dní v roku 1989. Každé zo zhromaždení na Námestí SNP sa končilo hymnou – vtedy sa ešte spievalo „zastavme sa, bratia“. Jedného dňa, keď som stál tesne za Milanom Kňažkom, ktorý udával tón, som mu poradil: „Zaspievaj, Milan ,zastavme ich!“. Poslúchol ma, zaspieval to do mikrofónu, námestie sa chytilo – a od tej chvíle sa slovenská hymna spieva znova tak, ako to pôvodne napísal Janko Matúška. Lebo až na začiatku dvadsiateho storočia, keď sa tá pieseň mala stať súčasťou československej hymny, zasiahol do nej a „zastavme ich“ na to nezmyselné „zastavme sa“ opravil nejaký byrokratický šimeľ. Som hrdý na túto svoju zásluhu. Vďaka nežnej revolúcii – a vďaka mne a Milanovi Kňažkovi – a vďaka parlamentu, čo to potom uzákonil – je text slovenskej hymny už 25 rokov v poriadku.
Jozef Banáš: Nová slovenská hymna
Nad Tatrou sa blýska
Hromy divo bijú,
A pod Tatrou ďalej,
Slovák volá nalej!
Borovičku milú.
To Slovensko naše
Zasa nám zaspalo,
Ani blesky hromu,
Nevzbudia ho k tomu,
Aby sa prebralo.