13.12.2013, 00:00

Lenin mal zmiznúť už dávno. Ale inak

Politológ, umelec či biznismeni. Šesť osobností a ich pohľad na nepokoje na Ukrajine.

V Kyjeve vládne veselá zlosť

Igor Gilbo, fotograf

Igor Gilbo. Snímka: archív
Dianie na Ukrajine v posledných týždňoch je podľa mňa súbojom medzi dobrom a zlom. Dobro nie je Európska únia, nie sú to lídri opozície (tí už vôbec nie) ani tzv. veľká Ukrajina alebo veľký národ. Dokonca ani sloboda. Prvýkrát v mojom živote vidím v uliciach množstvo ľudí, pre ktorých sa najvyššou hodnotou stala dôstojnosť. Pre mňa je toto dobro. A zlo, to nie je Rusko, ani zlý štát...
Ľudská dôstojnosť je u nás novým vírusom, ktorý bol v Sovietskom zväze veľmi málo rozšírený. Pod jeho vplyvom sa možno stať občanom. A ak je občanov veľa, moc sa dostáva pod kontrolu (čo, samozrejme, nijaká moc nechce). Za tri roky sa u nás moc opila nedotknuteľnosťou. Je nadmieru silná. Ľudia nemajú možnosť brániť seba alebo iných pred totálnou nezákonnosťou. Hocikomu, kto nie je voči štátu lojálny, môžu siahnuť na podnikanie, ktokoľvek sa môže ocitnúť v rukách milície a môžu ho zavrieť do väzenia bez súdu. Takých príkladov je veľmi veľa. Štát vo všetko klame, drzo a demonštratívne nazýva čierne bielym. Klame o zlepšovaní života, klame o tom, že korupcia mocných neexistuje (ako keby vôbec mohla existovať inde, ako medzi mocnými). Odmietnutie podpisu asociačnej dohody je poslednou kvapkou. S víziou podpisu išiel prezident do volieb, dva roky o nej hovoril ako o najväčšej priorite. Aj preto v rôznych mestách vyšla do ulíc mládež (mnohí sa už nenarodili v Sovietskom zväze), ktorá bola doteraz absolútne apolitická. Postupne sa sami organizovali, učili sa za pochodu, pričom z princípu medzi seba nepúšťali opozičných politikov. Toto bol mierny protest. Potom prišla noc z piatka na sobotu a krv na asfalt. Štát vyhlásil, že 200 študentov napadlo 2 000 policajtov, brutálne zbitých a dokaličených študentov odsúdili do väzenia. O dvanásť dni neskôr minister vnútra vyhlásil, že nevie, kto dal pokyn špeciálnym jednotkám, ale že on určite nájde vinníkov. Čo k tomu dodať? Azda len to, že v Kyjeve vládne veselá zlosť. A pomery u nás mi pripomínajú Slovensko na začiatku 90. rokov.


Oligarchovia už žijú v EÚ, my na ňu nikdy nedosiahneme

Arnold Mamikonjan, vinársky technológ
Demonštrácie sa začali 22. novembra, keď vláda oznámila, že podpísanie asociačnej dohody s EÚ môže mať veľmi nepriaznivé ekonomické dôsledky. A keď 29. novembra prezident túto dohodu vo Vilniuse naozaj nepodpísal, vyvolalo to obrovskú nevôľu obyvateľstva. Ide o to, že počas posledných dvoch rokov sa hovorilo, že v dohoda sa určite podpíše. No v skutočnosti nás všetkých oklamali. A keď v noci 30. novembra špeciálna polícia Berkut zbila a tvrdo rozohnala študentov a novinárov, okamžite sa začali ešte masovejšie a radikálnejšie protesty. Ak sa pozrieme do regiónov, obzvlášť silno sa protestovalo v západných oblastiach Ukrajiny, vrátane Užhorodu, kde žijem. Nakoľko bol pri odmietnutí podpisu dohody dôležitý nátlak Ruska neviem celkom dobre posúdiť, aj keď mne sa zdalo, že zohral podstatnú rolu. Podstatné však je to, že milióny takých, ako som ja a moja rodina, stratili 29. novembra nádej na to, že sa niekedy staneme členmi EÚ, a teda aj nádej na normálny život. Pritom všetci tí oligarchovia, poslanci ministri a ich rodiny, ktorí si nakradli milióny, tí už v EÚ de facto žijú a cestujú slobodne po celom svete. Som rád, že ľudia vyšli demonštrovať. Celému svetu sme ukázali, že nie sme ovce a že nás neradno klamať a nezohľadňovať naše názory. Oranžová revolúcia pred deviatimi rokmi umožnila vyklíčiť semienka demokracie a slobody, no kvôli boju o moc ich nenechala dorásť. Azda sa to podarí tejto.

Nepokoje na Ukrajine. Snímka: Reuters

Lenin mal zmiznúť už dávno

Marta Kacwin, prekladateľka a tlmočníčka

Marta Kacwin. Snímka: archív
Na Ukrajine som strávila takmer rok a pol prácou pre mimovládne organizácie, mám tam mnoho známych, sledujem ukrajinské spravodajské portály a pravidelne tam chodievam. Udalosti posledných dní a týždňov ma napriek tomu prekvapili, zdalo sa, že všetko ide správnym smerom. Hoci sama som zažila pri práci na Ukrajine mnoho absurdných situácií a stretla som sa s veľkou mierou korupcie, mala som pocit, že za posledné roky sa veľa vecí zlepšilo. Aj v tomto smere. Preto som vôbec  nečakala, že premiér Azarov zrazu povie: „Viete čo, teraz sa nám nehodí podpísať asociačnú dohodu.“ No tiež si myslím, že keby vláda nepoužila silu, tak po jednom – dvoch dňoch protestov by ľudia išli domov. Ale v momente, keď videli zábery, ako polícia bije bezbranných demonštrantov ležiacich na zemi, sa v nich niečo zlomilo. Pretože tí starší si ešte pamätajú časy, keď takéto zaobchádzanie bolo bežné. Mnohí mladí zas majú skúsenosti zo zahraničia, napríklad zo štúdia, a vedia, ako to tam chodí. Ani jedni, ani druhí už nechceli, aby sa staré časy vrátili. Takže teraz už neprotestujú za Európsku úniu, ale za lepšiu Ukrajinu.
V čase prvého zásahu polície pred týždňom som bola v Poľsku a nemala som so sebou pas, inak by som išla demonštrujúcich určite podporiť. No jeden môj známy sa dostal práve do oblasti, kde zasahovala polícia v tú noc, keď prvýkrát použili silu. Prišiel celý dobitý a hovoril, že len pokojne stáli a spievali, keď sa začala valiť masa ľudí, ktorú tlačili policajti. A tí sa vraj nepozerali na to, či je niekto ozbrojený alebo robí výtržnosti. Jednoducho bili všetkých hlava-nehlava. S pohnutím som sledovala aj zábery toho, ako padla socha Lenina v Kyjeve. Na jednej strane som si hovorila, konečne. Pretože mi nikdy nešlo do hlavy, ako môže takýto pomník stáť v hlavnom meste. No na druhej strane si myslím, že nie je dobré, že sa to stalo teraz a takto. Mali ho odstrániť už dávno, ale zákonným spôsobom a odviezť napríklad niekam do múzea. Aj to však ilustruje momentálnu atmosféru na Ukrajine. No treba tiež povedať, že aj tá sa líši podľa toho, kde sa nachádzate. Ak by ste sa pozreli, ako to vyzerá v Ľvove, Kyjeve, Donecku alebo vo Vinnici, tak by ste sa ocitli v úplne iných krajinách. Západ (napríklad spomínané mestá Ľvov, Ivano-Frankovsk či Vinnica) je oveľa európskejší. Na východe (trebárs Doneck, Lugansk či Dnepropetrovsk) sa mnoho ľudí bojí o prácu, ktorú im dáva miestny oligarcha alebo nejaká ruská spoločnosť. Aj preto tam na uliciach uvidíte demonštrovať len hŕstku ľudí a vládna Strana regiónov má oveľa väčšiu podporu.


Na Ukrajine sa vedie vojna o svetový trh

Boris Varga, politológ a novinár

Boris Varga. Snímka: archív
To, čo sa teraz deje na Ukrajine, sme už raz videli: počas nežnej revolúcie v Bratislave a Prahe. S tým rozdielom, že teraz v podstate nejde o ideológiu, ale o ekonomickú, resp. geopolitickú a trhovú orientáciu Ukrajiny. Národ je rozdelený: polovica túži po blízkosti s Ruskom, druhá časť chce ísť do Európskej únie. (Títo Ukrajinci patria k najväčším eurooptimistom dneška.) Hlavná príčina protestov je jasná: ukrajinská vláda sa rozhodla nepodpísať asociačnú dohodu s úniou, na ktorú sa zaviazala pred občanmi. Rozhodla sa tak po tom, čo sa v Rusku začali stavať colné bariéry na ukrajinské výrobky. Usúdila totiž, že môže byť ohrozená jej sociálna a ekonomická istota. Ukrajina je v zlom postavení, pretože Rusku platí vysokú cenu za plyn, čo má priamy vplyv na jej ekonomiku a hospodárstvo, ako aj na sociálne výdavky jej obyvateľov. Zahraničný obchod Ukrajiny je približne rovnako orientovaný na úniu ako na Rusko (asi po 30 percent), no od oranžovej revolúcie jej orientácia na Brusel stále silnie. Túžba po európskej integrácii sa však Moskve zjavne nepozdáva. Problémom je, že asociačná dohoda ešte Ukrajine nezaručuje členstvo, pričom obmedzovanie trhu z ruskej strany by v čase krízy mohlo priviesť štát do bankrotu. Nátlak Ruska sa však netýka len Ukrajiny. Od istej asociačnej dohody v septembri odstúpilo Arménsko a Rusko robí politický a energetický tlak aj na Gruzínsko a Moldavsko. Záujem o asociáciu nemajú ani Bielorusko a Azerbajdžan.
Predpokladám, že rozpory v rámci ukrajinskej spoločnosti sa budú prehlbovať. Protesty sa rozšírili už aj na ďalšie miesta, zvlášť do západného mesta Ľvov. A podľa mňa v nich nejde len o otázku európskej orientácie Ukrajiny, no rozhoduje sa tam o otázkach ďalších expanzií v budúcnosti: Západu na jednej a Ruska na druhej strane. Vlani pred prezidentskými voľbami v Rusku Putin totiž naznačil plány týkajúce sa vytvorenia Eurázijského zväzu, ktorý by vznikol z colnej únie medzi Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom, ktorá vznikla v roku 2011. Takže sa vlastne stávame svedkami vyvrcholenia „vojny o trh” medzi európskou a eurázijskou úniou, ktorá sa týka najmä dodávok energií, ako je zemný plyn.

Nepokoje na Ukrajine. Snímka: Reuters


Janukovyč biznisu pomohol

Pavol Krúpa, majiteľ Arca Capital
Masové protesty na Ukrajine podľa môjho názoru jednoznačne dokazujú demokratickosť politického systému. Ľudia, ktorí sú nespokojní s krokmi prezidenta a vlády, majú možnosť verejne ukázať svoje postoje. Za výraznejšie negatívny možno považovať iba brutálny zásah ukrajinskej polície na demonštrantov 30. novembra, pri ktorom bolo niekoľko protestujúcich dobitých a odvezených do nemocnice. Tento zásah odsúdila koalícia aj opozícia, aj prezident Viktor Janukovič.Momentálne postupne dochádza k akejsi konsolidácii názorov a postojov medzi vládou a obyvateľstvom, ktorá smeruje k urovnaniu politickej krízy. Uskutočnilo sa stretnutie Viktora Janukoviča s bývalými prezidentmi, začal sa otvorený dialóg za účasti európskych politikov a možno povedať, že prebieha aj proces zbližovania postojov rozhádaných strán. Nervozitu medzi bežnými ľuďmi necítiť. Situáciu sa skôr snaží spolitizovať opozícia. Na rozdiel od oranžovej revolúcie však opozícia neťahá za „jeden povraz“. Vnímam to viac ako snahu o prezentáciu jednotlivých politických strán.

Pavol Krúpa: Snímka: HN/Pavol Funtál

Ukrajinská spoločnosť demonštráciami ukazuje jasné smerovanie k európskemu spoločenstvu. Súčasná vláda intenzívne pracuje na integrácii Ukrajiny do Európy Za posledné dva, tri roky sa ukrajinskej vláde podarilo splniť veľkú časť požiadaviek EÚ – urobili napríklad reformu súdnictva, novelu významných zákonov. Sú tu však isté prekážky, ktoré vstup do Európy komplikujú. Ide najmä o ekonomické požiadavky Ukrajiny a o pozíciu ruskej federácie vo vzájomnom obchode, kde takmer jedna tretina ukrajinských tovarov smeruje do Ruskej federácie. Problémom sú aj tvrdé ekonomické podmienky v pripravovanej dohode o voľnom obchode medzi Ukrajinou a EÚ. Ukrajina potrebuje peniaze na zaplatenie svojich dlhov a trhy, kde bude môcť predávať svoju produkciu. Preto vnímam postup prezidenta Ukrajiny vyrokovať pre Ukrajinu čo najvýhodnejšie podmienky a nájsť optimálneho partnera za legitímne a správne. Pripomeňme si, že bývala premiérka Júlia Tymošenková podpísala nevýhodné zmluvy na dodávku plynu s Ruskom a tieto urobili Ukrajinu viac závislou na Ruska. Paradoxne EÚ požaduje ako jeden z bodov jej prepustenie, pričom je väznená práve pre tieto zmluvy.
Arca Capital má v pláne svoje aktivity na Ukrajine ďalej rozvíjať a zväčšovať. Stále sa jedná o potenciálny trh s počtom viac ako 40 miliónov ľudí. Vidíme tu perspektívne odvetvia pre domáci aj zahraničný trh. Očakávam, že Ukrajina bude stále atraktívnejšia pre ruský trh aj pre európskych investorov. Výrazne sa začína investične angažovať na Ukrajine aj Čína a Turecko. Súčasná situácia nemá negatívny vplyv na biznis na Ukrajine, nijako ho to neohrozuje ani neobmedzuje. Počas posledných troch rokov, a to hlavne za vlády Viktora Janukoviča, dokonca cítim zlepšenie podmienok pre podnikanie na Ukrajine. Je možné badať snahu približovania sa európskym zvyklostiam v biznise. Krátko po svojom menovaní prezident Janukovič založil organizáciu na podporu investícií v jednotlivých oblastiach Ukrajiny. Zodpovedný za každú oblasť je gubernátor, ktorého volí priamo prezident. Môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti, že tieto organizácie vytvárajú podmienky pre investorov, uľahčujú im vstup a urýchľujú vydávanie potrebných povolení.


Vládu cítiť aj v podnikaní

Peter Káčerik, generálny riaditeľ Bioenergetickej spoločnosti

Peter Káčerik. Snímka: archív
Keď som sa dopočul, že na Ukrajine sa opäť niečo deje, spočiatku som tomu nevenoval pozornosť. Tam sa stále niečo dialo a deje, či to už bola nežná revolúcia, rôzne voľby poslancov do vrcholných orgánov štátu alebo voľby do orgánov krajských a mestských zastupiteľstiev, alebo rôzne aféry čo sa týka plynu, zatvorenia Julie Tymošenkovej...
Keď sa vrátime k súčasnej situácii, zlomový moment nastal vtedy, keď bol zvolený za prezidenta Viktor Janukovyč. Všetky dovtedajšie snahy a pokroky, čo sa týka demokracie, sa začali postupne meniť. Prezident všetky svoje práva, ktoré Ukrajina odobrala prezidentovi na ceste k demokracii, postupne získal späť. Ten na vedúce pozície celého štátu, či to už boli silové štruktúry, justícia alebo krajské a mestské štruktúry, dosadil len svojich a oddaných ľudí. Všetko sa vrátilo oveľa rokov späť. Ukrajina prešla na prezidentskú demokraciu a v súčasnosti ju ovláda jeden človek – prezident. Všetci však dúfali, že to, čo sa stalo, nie je pravda, a predsa len Ukrajina podpíše asociačnú dohodu s Európskou úniou. To sa nestalo a nakoniec vysvitlo, že to bola len hra Ukrajiny. Navonok deklarovali svoju snahu a ochotu a na pozadí si hrali svoju hru. V tom momente si Ukrajinci uvedomili, že je zlej a až vtedy vyšli opäť do ulíc. Tu nejde o politický boj – o boj koalície a opozície. V uliciach nie sú predstavitelia súčasných politických strán, v uliciach sú občania, ktorým už ide o všetko. Chcú normálne pracovať, podnikať, cestovať a mať nejakú budúcnosť, a taká budúcnosť, ktorá sa pretláča len silou, sa nepáči nikomu. Takže Ukrajinci sú v práve, dožadujú sa svojho.
Čo sa týka našich podnikateľských aktivít, túto situáciu po zmene prezidenta sme začali pociťovať aj my podnikatelia. Veľmi silno sa prejavila v podnikaní, a to hlavne po roku 2010. To, čo sme rozbehli, do čoho sme investovali, na to začali platiť zákony, ktoré nadiktovalo silové právo. Áno, navonok sa tvárili, že chcú investície, že im vytvoria podmienky, že ich budú podporovať, tak sa hovorilo. Skutočnosť bola však iná, platili nalinkované stranícke zákony, ktoré boli určené zvrchu. Samozrejme, že nám na získanie našich práv pomáhalo aj naše zastupiteľstvo v Ukrajine rôznymi podporným listami a stretnutiami s ukrajinskou stranou. To však bolo všetko, odpovede sme dostali kladné, že sa všetko vybaví a bude sledovať. Tam, kde naše podnikanie zasahovalo do sfér vlády prezidenta,  reakcie na niektoré ponuky a listy vôbec neprišli, alebo pri diplomatickej podpore boli stanoviská vyhýbavé. Garancie zahraničných investícií sú určené zákonne, ale procedúra ich udržania je taká zložitá a skorumpovaná, že veľa investorov ju nedotiahne do konca. Je vytvorených veľa štruktúr, ktoré navonok sprevádzajú podnikanie a pomáhajú získať nevyhnutné povolenia, registráciu, a nakoniec sa to zvrhne na cielené vyťahovanie peňazí od investora. Čím je väčšia investícia, tým viac peňazí treba odovzdať. Úradníci, od ktorých závisí „ podpora“ organizácie podnikania, už od prvých stretnutí požadujú svoju odmenu. Táto odmena môže byť v rôznych formách, no vždy je prítomná. Politizácia verejnej správy, a hlavne v poslednom období tvorba paralelného straníckeho systému riadenia ekonomiky, nedáva žiadnu záruku, že pri zmene vládneho systému dôjde k obratu v správnom smere. Obzvlášť sa to týka úrovní v mestách.

Nepokoje na Ukrajine. Snímka: Reuters

Počas posledných 5 rokov sme organizovali a rozbehli sociálne veľmi dôležitý smer pre jedno mesto na Ukrajine, zabezpečili sme financie, vykonali sme komplexnú rekonštrukciu objektov a postavili sme nový objekt, avšak vláda, ktorá sa vymenila v roku  2010, od prvých dní požadovala zrušenie všetkých zmlúv. Len s veľkou námahou sa nám podarilo udržať situáciu v našich rukách, ale negatívna skúsenosť zostala. Aj napriek tomu si myslím, že sa všetko zmení, tak, ako si želajú všetci, čo sú v uliciach. Trh Ukrajiny je perspektívny a my sa nachádzame hneď vedľa neho.

 

 

 

Súvisiace články