21.02.2014, 00:02

Masovo nás vykrádajú Česi aj Poliaci, hovorí archeológ

Detektoristi sa neštítia ani vykopávať hroby padlých vojakov - kvôli prackám či odznakom, tvrdí archeológ Matúš Sládok.


Matúš Sládok, archeológ z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Snímka: Peter Grznár

Ste archeológ, ktorý trávi prakticky každý víkend v Malých Karpatoch. Ako často narážate na detektoristov?
V podstate každú chvíľu. Na takej Dobrej Vode pri Trnave sa premávajú ako hubári.

Ako na nich reagujete?
Odkedy pracujem na pamiatkovom úrade, tak na nich volám políciu. Predtým som sa im snažil slušne dohovoriť, nech spolupracujú s archeológmi, že im môžu pomáhať na výskumoch. No moje slová prakticky nikdy nepadli na úrodnú pôdu a legálne s nami spolupracuje minimum detektoristov. Hľadačov tiež varujem, že môžu naraziť na nevybuchnutú muníciu, čo sa často stáva.

Aká časť detektoristov podľa vás nálezy ďalej predáva?
Ťažko povedať. Väčšina má len obsesiu z toho, že ich má vystavené doma vo vitrínke. Komunikujem s touto skupinou aj cez internet a snažím sa im vysvetliť, nech si zaznamenávajú nálezové okolnosti a nálezy dajú aspoň zdokumentovať.

Márna snaha?
Žiaľ, až na výnimky. Raz jeden detektorista napríklad našiel zakopaného zastreleného nemeckého vojaka – a pochválil sa tým na internete. Písal som mu, že existuje nemecká organizácia, ktorá zaznamenáva padlých mŕtvych vojakov po celom svete alebo nech kontaktuje aspoň veľvyslanectvo. Stačilo by odfotiť známku, ktorú mal mŕtvy na krku a príbuzní by sa vďaka nej po desaťročiach dozvedeli, kde ich blízky padol. Nesúhlasil. A to vôbec nie je ojedinelý prípad. Chýbajú im proste morálne zábrany.

Morálnym problémom už je samotné vykopávanie hrobov.
Veď práve. A to všetko robia len preto, aby sa dostali k odznakom, vyznamenaniam či prackám. Stačí, keď človek zájde na Duklu, kde padli tisícky vojakov, a nájde tam desať áut detektoristov. Mapy za sklom, lopaty trčiace z kufra... Tam už naozaj končí sranda a akékoľvek nezmyselné predstavy o romantických hľadačoch.

Existujú na Slovensku burzy, kde detektoristi svoje nálezy predávajú?
Len na západnom Slovensku viem o štyroch. Na Červenom Kameni, v Senci, Krakovanoch a Trenčíne. Desiatky ľudí tam už dvadsať rokov predávajú archeologické nálezy, pre mnohých z nich je to hlavný príjem. Sám som tam chodil od strednej školy a dokonca som si vtedy pár kúskov kúpil. V tom čase som si naivne myslel, že vykupovaním zachraňujem nálezy, ale práve toto ich motivuje ešte viac kradnúť.

Políciu tieto burzy nezaujímajú?
Dokázať predajcom, že nálezy nelegálne získali detektorom nie je ľahké – to je hlavný problém. Bolo by potrebné ich prichytiť pri čine. Podobné akcie však zatiaľ nepatria k prioritám polície. Je to najmä dôsledok toho, že tento fenomén sa aktívne u nás 20 rokov neriešil, takže nedávno chytení detektoristi naozaj patria k prvým lastovičkám.

Nebolo by riešením, ak by tieto nálezy začal v trhovej hodnote vykupovať štát?
To určite nie. Keby s tým začal, tak všetci sociálne slabí nabehnú na polia s detektorom. To nie je cesta, spôsobilo by to ďalšiu vlnu masového vykrádania.

Za vykrádanie od roku 2011 u nás hrozí až desať rokov basy a pokuta 200-tisíc eur. Nikto však dosiaľ za to u nás nesedel. Precedens by asi situácii pomohol.
Určite, tretina z nich by si to hneď rozmyslela. No napríklad vlani bolo na detektoristov podaných len šesť trestných oznámení. Policajné prezídium pritom registruje okolo tisíc detektoristov – a to zďaleka nie sú všetci. Notoricky nás chodia vykrádať aj Česi a Poliaci.

Môžeme sa pri riešení tohto problému inšpirovať zahraničím?
Určite. Napríklad v Poľsku rieši detektorizmus špeciálny útvar kriminálky . A podarilo sa im ho od 90.rokov výrazne potlačiť. A v takom Anglicku – kde podľa detektoristov vládne liberálny model – je detektorovanie na známych archeologických lokalitách trestané. A platí tam navyše prezumpcia viny. Ak vás chytia na nálezisku, musíte dokázať, že nie ste vinný.

Jediné riešenie je teda uložiť to policajtom ako prioritu.
Určite. Každý politik sa u nás bije do pŕs, deklaruje vlastenectvo a hovorí o dedičstve predkov. A takáto je realita. Na takej burze v Trenčíne má vykrádač na stole viac hodnotných nálezov, ako archeológ poctivo získa za celý život.

Mnohých teraz napadne: prečo teda archeológovia nekopú viac a „nepredbehnú“ detektoristov?
Zjednodušene povedané: nie sú na to ľudia, peniaze, ani čas. Archeológ sa okrem detektorovania stará o desiatky iných vecí. Kým detektorista len kope bez povolenia na cudzích pozemkoch, často krát v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch, archeológ najprv zložito vybavuje samotný výskum a jeho financovanie, potom skúma v teréne, vyhotovuje dokumentáciu, publikuje, vystavuje... Mnoho detektoristov si nezaznamenáva nálezové okolnosti vykopaných predmetov, najmä ich presnú polohu, čím prakticky ničia ich vedeckú hodnotu. Navyše, niektorí detektoristi sú vybavení špičkovými prístrojmi v cene až 5-tisíc eur. Na tie pamiatkový úrad a múzeá skutočne nemajú.

Čo by mal obyčajný človek urobiť, keď stretne detektoristu?
Najlepšie je nenápadne ho natočiť alebo nafotiť, zavolať na 158 a oznámiť podozrenie z nelegálnej činnosti. Neskôr môže aj anonymne informovať pamiatkový úrad.