Židovka, čo zachraňovala Židovky. S Mengelem po boku

Margita Schwalbová. Snímka: archív Zuzany Kováčikovej

Bol to deň, keď opäť išiel transport do plynu. „Ženy už stáli na otvorených nákladných autách, pri nich rozkročený Dr. Mengele. Tu sa k nemu prikradlo dievčatko – takmer ešte dieťa – a ukazuje na ženu stojacu na aute, na svoju matku, a prosí o jej život. Upiera na neho veľké, tmavé oči. Keď sa Dr. Mengele ani nepohne, opýta sa ho: ,Vy nemáte matku ani deti?‘ Tu kývne Dr. Mengele hlavou a najbližšie stojaci esesák vyhodí dievčatko na auto k matke. O chvíľu štartoval transport do plynovej komory.“
Toto je jedna z posledných spomienok, ktorú vo svojej knihe Vyhasnuté oči spomína Margita „Manca“ Schwalbová. Židovská lekárka, ktorá sa v druhom transporte dostala do Osvienčimu a tri roky prežila ako ošetrovateľka v nemocnici, ktorá bola skôr odkladiskom a medzizastávkou do plynovej komory. Aj vďaka jej nepretržitému úsiliu tam však tých žien skončilo o čosi menej, ako si priali nacistickí doktori.

Kradla a pašovala. Z lásky
Rodáčka z Liptovského Mikuláša (1915 – 2002) si svoje odžila už v mladosti. Ako gymnazistku ju vyhodili zo školy za rozširovanie ilegálnej ľavicovej tlače medzi vojakmi v kasárňach – po matkinej intervencii ju napokon prijali späť – a pár rokov nato ju zas ako Židovku vylúčili z medicíny. Napokon si spravila aspoň ošetrovateľský kurz. A práve ten jej po príchode do koncentračného tábora v roku 1942 zachránil život. O životy tých ďalších – a v podstate i o ten vlastný – však bojovala naďalej. „Dostala sa do ženskej nemocnice, kde robila ,asistentku‘ Mengelemu. Sledovala jeho lekárske výskumy a operácie, ktoré robil v mene výskumu a podpory nemeckej vedy,“ približuje historička Katarína Hradská, ktorá o nej napísala knihu Žila som životy druhých. Súčasťou „výskumu“ boli okrem iného aj interrupcie v najvyššom štádiu tehotenstva či sterilizácia úplne zdravých žien.
Dennodenné utrpenie ju nezlomilo a bojovala o život doslova každej jednej pacientky: tajne im pašovala kradnutú stravu a skrývala ich pred nákladnými autami, čo ich mali odviezť do plynu. „Veľa žien zachránila vďaka šikovnej manipulácii s kartotékovými lístkami mŕtvych,“ približuje jej neter Zuzana Kováčiková.

Posledný úder
Po trojročnom pekle ju v závere vojny čakal ešte niekoľkohodinový „pochod smrti“ z Osvienčimu do Neustadt Glewe. „Platila zásada, že kto zastane, bude zastrelený. Aj z tohto dôvodu postupne niesla na svojich pleciach niekoľko žien, ktoré už nemali dosť síl,“ približuje Hradská.
Po vojne sa Margite Schwalbovej podarilo dokončiť medicínu a vypracovať sa na uznávanú pediatričku. Pre kritiku vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 ju komunisti odstrihli od univerzitného prostredia, kde dovtedy ako docentka pôsobila. Takýto úder však Margitu Schwalbovú nemal šancu zlomiť. Aj naďalej sa venovala tomu, čo aj v tých najťažších časoch dávalo jej životu zmysel: liečila ľudí.