Heider Heydrich s Johnom Martinom. Snímka: archív Johna Martina
Prečo sa profesionálny anglický komik začal zaujímať o atentát na Reinharda Heydricha?
Už od svojich ôsmich rokov som bol fascinovaný vojenskou históriou. Môj nebohý otec udal falošný vek a počas druhej svetovej vojny vstúpil do britskej armády. Hovoril mi veľa príbehov, bol môj hrdina. Tak nejako sa to u mňa začalo. O operácii Anthropoid som čítal v časopise, keď som bol mladý, a tie dramatické a odvážne udalosti ma úplne fascinovali. Roky som túžil vidieť tú „zákrutu na ceste“ a využil som prvú príležitosť, ktorá sa mi naskytla.
Vraj ste sa dostali aj na miesta, kam malo prístup len veľmi málo ľudí. Napríklad?
Asi najväčší úspech v mojom výskume bol ten, že som sa dostal k rodine Heydrichovcov. Z nejakého dôvodu, po rokoch odmietania iných, rodina súhlasila, že so mnou bude spolupracovať. Skamarátil som sa tiež s rodinami niektorých parašutistov – Gabčíka, Kubiša, Valčíka. Gabčíkova rodina bola ku mne neuveriteľne milá.
Podarilo sa vám vypátrať aj Lornu Ellisonovú, Gabčíkovu blízku priateľku z čias jeho výcviku v Anglicku. Čo najzaujímavejšie vám povedala?
Rozhovory s Lornou boli skvelé vďaka jej vedomostiam, entuziazmu a humoru. Vzal som ju do Prahy a ukázal som jej niektoré miesta spojené s Gabčíkom a Kubišom. O pár rokov neskôr zomrela, ale som šťastný, že sme mohli zmanažovať návštevu Prahy krátko predtým, ako ochorela. Často som čítal o Gabčíkovej prchkosti a o tom, že ľahko vybuchol. Lorna mi však povedala, že je to nonsens. Že si ho vždy bude pamätať vďaka jeho zmyslu pre humor a zábavnosti. Tvrdila, že si stále robil žarty z nej a z jej rodiny. No zároveň sa vraj Gabčík a Kubiš k nim správali absolútne spôsobne a zdvorilo.
Robili ste rozhovor aj s Heydrichovým synom Heiderom. Ako na vás pôsobil?
Pochopiteľne, Heider Heydrich mi zo začiatku veľmi nedôveroval. Ale myslím si, že postupom času zistil, že sa venujem naozaj serióznemu výskumu, a nie nejakému skrytému zámeru. Stali sme sa priateľmi a pravidelne si mailujeme. Svoju dôveru mi napokon dokázal aj tým, že ma pozval do svojho domu a ukázal mi množstvo fotografií a dal mi veľa informácií.
Čo vám povedal o Gabčíkovi?
Neželal si hovoriť o ňom, ani o Kubišovi. Preňho bol otec jednoducho „papa“, ktorý ráno odišiel a večer sa vrátil. Musíme si uvedomiť, že Heider mal iba deväť rokov, keď jeho „papa“ zabili. Heider si myslí, že jeho otec bol jednoducho mužom svojej doby a názory, ktoré mal, boli všeobecnými názormi v Európe v 30. a 40. rokoch.
Roky skúmate pozadie atentátu. Prečo podľa vás Gabčík napokon nevystrelil?
Samozrejme, vieme, že Gabčík sa snažil použiť svoj stengun, ten sa však zasekol. Mal so sebou tiež pištoľ, no myslím si, že v okamihu útoku jednoducho spanikáril a utiekol. Tieto rozhodnutia sa však diali v priebehu niekoľkých sekúnd, a tak Gabčíka za to nemôžeme haniť. Mal totiž odvahu vôbec byť tam, a to je niečo, na čo by sme mali myslieť.
John Martin s praneterou Jozefa Gabčíka Katarínou Tomčíkovou.