22.02.2015, 12:00

Favorit na Oscara v HN: Birdman je viac, než som dúfal

Michael Keaton môže dnes v noci získať Oscara pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe za film Birdman, pripomeňme si nedávny rozhovor s ním.

Film Birdman získal niekoľko významných ocenení, vrátane dvoch Zlatých glóbusov a deviatich nominácií na Oscara (a aktuálne ste favoritom aj podľa bookmekrov), ale dopadlo to podľa vás tak, ako ste dúfali?
Áno. Keď pracujete na nejakom projekte, hovoríte si, dúfam, že to je dobré. V tomto prípade, zjednodušene povedané, to bolo viac, než som dúfal. Ale vedel som, že to bude ťažké, nielen pre mňa alebo hercov, ale pre všetkých. Myslel som si: „Človeče, neviem, či to bude fungovať, pretože je to naozaj ťažké. A nie je tam ani luxus na prípadné úpravy.“

Zmenilo sa to, keď ste film videli?
Mimochodom, hovoríte s chlapom, ktorý to zatiaľ videl len raz. A keď to vidíte prvýkrát, viete, že zrejme budete sledovať svoj výkon a pravdepodobne ho trocha kritizovať a potom to budete chcieť vidieť znova večer – ale nešiel som týmto smerom, je to proste niečo, čo som videl, ale čo je ťažké vysvetliť ľuďom. Áno, znie to domýšľavo, keď poviete „nie je to ako nič iné“, ale vlastne len hovorím to, že to nie je ako nejaký iný film, ktorý môžem opísať. Jednoducho nemôžem porovnávať. Som rád a hrdý, že môžem byť súčasťou niečoho takého a tvrdil by som to, aj keby to bolo hrozné.

Naozaj?
Keď som robil film Jackie Brownová, podľa knihy Elmora Leonarda, tak postava agenta, ktorú som stvárňoval a ktorá existuje v jeho knihách, sa potom objavila aj v ďalšom filme Zakázané ovocie. Jeden z dôvodov, prečo som to robil bolo, že sa mi páčila predstava chlapa, ktorý sa objavuje vo filme a môže sa objaviť aj v ďalšom.
 


SVOJ TIP NA VÍŤAZA UKÁŽTE AJ V NAŠOM HLASOVANÍ A ONLINE PRENOS
Z UDEĽOVANIA CIEN OSCAROV SLEDUJTE S NAMI DNES PO POLNOCI NA HNONLINE.SK





V aktuálnej snímke hráte herca, ktorý bol kedysi slávny, hral superhrdinu Birdmana a po rokoch zabudnutia chce obnoviť svoju slávu a prichádza na Broadway s novou hrou.
No, s touto postavou som sa zžil menej ako s ktoroukoľvek inou. Viem, je to ironické, ale nezžil som sa s ním, teda okrem faktu, že máme rovnaké povolanie a, samozrejme, ja som tiež kedysi hral superhrdinu (Batman, pozn. red.). Nebojím sa o tom hovoriť, pretože to bola jedna z najjednoduchších prekážok.

Čím vás však najviac zaujal jeho charakter?
Keď som si pozrel, o čom je ten film, povedal som si: „No, myslím si, že niekto by to mal vysvetliť, aby ľudia pochopili, o čom to je.“ Ale keď idete do hĺbky, zistíte veľa. A čo sa mi páči na tom chlapovi? Je taký ufrflaný a patetický, ako aj neuveriteľne neistý. Je skvelé ho hrať – my sme ho zachytili práve v najhoršej časti jeho života – na konci, je naozaj noblesný. Môžete si o ňom hovoriť, čo chcete, ale je pravda, že na konci je veľmi odvážny, a vtedy práve je ako Don Quijote.
 


Prečítajte si aj: Recenziu filmu Birdman



V jednej časti si tesne pred finálovou scénou v divadle ide von za divadlo zapáliť a zabuchnú mu dvere. A tak ste vy museli – len v spodnej bielizni – prejsť cez Times Square, aby ste sa dostali do divadla. To muselo byť zaujímavé nakrúcanie.
(Smiech.) Toto je úžasná vec pre hercov, teda aspoň myslím, možno by som sa mal spýtať aj ostatných. Ale predstavte si, že čítate scenár, zaujalo vás to, otočíte na ďalšiu stránku, (vaša postava) hovorí s Naomi Watts, potom so Zachom Galifianakisom o hraní, je v divadle, číta a potom vyjde von a vy sa začnete smiať, pretože si poviete: „Och, toto by mohlo byť celkom smiešne,“ a začnete premýšľať: „Dobre, možno mám nápad, čo by sa mohlo stať“ a otočíte stránku a tam je to. Ostane zamknutý, v spodnej bielizni, beží cez Times Square, a potom čítate ďalej a ďalej , až to prečítate celé a poviete si: „To bude zábava.“ Potom začnete robiť film, a keď už ste tam, nepremýšľate o vyzliekaní sa a o tom, kade idete a že utekáte cez hlavné námestie v bielych slipoch a čiernych ponožkách, proste idete.

Vážne ste nad tým nepremýšľali?
Keď som čítal scenár, mohol som povedať: „Toto robiť nebudem,“ ale nemyslíte na to. A myslím, že väčšina hercov to má tak isto. Je na rade ďalšia scéna, jednoducho ju urobíte a nerozmýšľate vopred nad tým, že už to prichádza, aké to bude a podobne. V skutočnosti sú vo filme iné scény, ktorých som sa bál oveľa viac než tejto.

Napríklad?
Sú tam niektoré pasáže, ktoré boli pre mňa ťažké. Keď na jednom mieste akoby kulminujú charaktery, musím byť hercom, potom režisérom hry, ďalej otcom, musíte sa to naučiť dokonale.

No práca s režisérom Alejandrom Gonzálezom Iňárrituom je vždy zaujímavá. Poznali ste sa už aj pred nakrúcaním?
Nie. Ale, človeče, miloval som jeho filmy. Keď som pozeral Amores Perros či Babel a 21 gramov či ostatné, vždy som si pomyslel: „Kto sú títo chlapci, čo robia takýto druh filmov?“ A potom mi volala moja agentka, že by sa chcel stretnúť, ale zároveň dodala, že to nevidí ružovo, lebo som práve robil na dvoch filmoch. Ale povedal som jej: „Počúvaj, toto je človek, ktorého práca sa mi veľmi páči, musíme to nejako vymyslieť, aby to išlo. Bola proti, ale letel som domov, dali sme si večeru, rozrozprávali sme sa, spoznávali, pýtal som sa ho rôzne otázky a on mi začal vysvetľovať svoju predstavu o filme. Keďže bývame kúsok od seba, odviezol ma domov, dal mi scenár a povedal: „Stačí si prečítať toto.“ Chcel, aby som naozaj dobre porozumel mojej postave.


 

A porozumeli ste?
Vrátil som sa do práce a povedal: „Neviem, uvidíme, čo sa stane,“ ale stále a stále sme sa bavili o tom filme. Nevedel som napríklad to, že prechádzal naozaj ťažkým finančným obdobím, pretože ak niekomu začnete vysvetľovať, o čom má byť ten film, nie je veľa takých, čo povedia: „O.K., dám vám na to peniaze.“ Ani ja neviem, či by som mu ich dal. (Smiech.) Takže chvíľu trvalo, ale Alejandro sa posúval vpred, bez toho, aby o tom niekomu povedal. Potom sme dali dokopy obsadenie, skúšali sme, čo bol zážitok sám osebe, a potom sme robili film.

Užívali ste si ten proces?
Bolo to veľmi príjemné, pretože to bola výzva každú jednu sekundu. Viete, nie vždy som bol nadšený z toho, čomu sa venujem. Mal som dokonca dlhé obdobie, keď som nebol nadšený vôbec. Nemyslel som si, že to, čo som robil, bolo veľmi zaujímavé, ale aby som bol spravodlivý, bolo to len preto, že ja som nemal o to záujem. Nič som nečítal, nezaoberal som sa ponúkanými vecami, o ktorých som si myslel, že sú zaujímavé. Ale robil som niečo tu a tam, pretože som sa musel udržať dovtedy, kým niečo príde. A som šťastný, že som to urobil, pretože som bol v poriadku aj finančne, ako polovičný Škót. (Smiech.) Jednoducho chcete pracovať s dobrým materiálom, dobrými hercami, dobrými režisérmi – a tento chlap je jeden z najväčších režisérov.

Poznáte podobné charaktery, ako sú vo filme, aj z reálneho sveta šoubiznisu?
No, ja som sa naozaj nezžil s tým chlapom, ako som už hovoril, ale to nič neznamená, pretože som sa nezžil ani s inými. Všetci sme hovorili o tom, ako máme hrať divadelné scény vo filme, a to bolo naozaj ťažké. Mali by sme hrať na divadelnej úrovni, keď nakrúcame? Všetci sme si povedali: „Áno, mali by sme,“ ale potom, keď to vidíte vo filme, poviete si – „to vyzerá divne.“ Takže sme museli všetci urobiť drobné úpravy, aby sme sa ubezpečili, že to bude vyzerať ako, že hráme nejakú hru.


Snímka: Reuters


Ako sa ostatní herci zblížili s ich postavami?
Naomi robí veci tak, že to vždy vyzerá veľmi jemne. Pomyslel som si: „Ako niekto dokáže zahrať niekoho, koho ešte len čaká vôbec prvý veľký zlom?“ Jej postava nikdy neurobila naozaj veľa, ale máte to tu: „To je Naomi Watts, to je veľká filmová hviezda.“ Poviete si: „Vau, čudujem sa, ako to robí, ako to dokáže urobiť,“ a potom sa spýtam: „Čo by sa stalo, keby som ja potreboval takýto zlom?“ Je to trochu ťažké hrať. A potom je tu Ed (Edward Norton, pozn. red.), s ním to bolo vždy o práci. Keď mal problémy alebo chcel diskutovať o veciach, vždy to bolo o snahe urobiť niečo dobre, nechoval sa ako blbec, práve naopak. Nikdy to neurobil, i keď jeho postava áno. Jeho charakter bol plný ega. Ale to je to, čo je skvelé na tomto filme, nikdy to nie je o jednej veci, vždy môžete vidieť aj tú druhú stranu – naozaj peknú časť Edovho charakteru.

Myslíte si, že herci sú zo svojej podstaty neistí?
Áno, veľmi. Je to práca, kde ak si nedáte pozor, dahú vám to vyžrať každý deň. Je to práca, v podstate, založená na strachu. Až začnete mať pocit, že javisko je jediné miesto, kde sa cítite ako doma. Myslím, že to sa hovorí aj o Michaelovi Jacksonovi. To je miesto, kde sa cítil ako doma. Všade inde sa cítil divne.

Chvíľu ste boli mimo javiska, boli ste unavený životom na javisku?
No, áno, bolo to na dlhý čas, pretože mi nebolo ponúknuté nič, čo by bolo veľmi dobré. Ale to je to, o čom je moja práca. Vždy som vedel, že to bude takto. Má svoje vzostupy a má svoje tienisté stránky. Môj syn Sean je teraz tiež veľmi úspešný, ale povedal som mu: "Priprav sa, takto to bude vyzerať. Je to cesta a vybral si si to. Je to tak v poriadku.“


Kto je Michael Keaton
Michael Keaton, vlastným menom Michael John Douglas, sa narodil 5. septembra 1951. Prvú slávu dosiahol ako komik v osemdesiatych rokoch, vo filmoch Nočná služba, Pán v domácnosti, Johnny Dangerously či Beetlejuice. Veľký medzinárodný úspech však získal koncom deväťdesiatych rokov stvárnením Bruca Wayna vo filme Batman v réžii Tima Burtona. Neskôr sa vrátil vo filme Batman sa vracia. Odvtedy hral v mnohých snímkach od drám až po romantické komédie a trilery, objavil sa vo filme Veľa kriku pre nič, Jackie Brown, v minulom roku v snímkach Need for Speed či RoboCop. Jeho posledná úloha Riggana Thomsona vo filme Birdman mu vyniesla Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon, tiež cenu kritikov a nomináciu na Oscara. 

Rozhovor poskytla distribučná spoločnosť Barracuda Movie,
spracovala a preložila Lucia Čížová

Súvisiace články