16.05.2015, 12:00

Príbeh vzťahu s moslimom: Láska z dovolenky a svadba do roka

„Nechcem hovoriť za všetky ženy, ktoré žijú s mužmi islamskej kultúry, ale v mojom prípade to nebolo o tom, že by ma nejako vyslovene lákali. U mňa to bola láska na prvý pohľad, ale áno, vedia byť galantní, vážiť si ženy, a žena má pocit, že je pre nich jediná na svete,“ začína svoj príbeh 33-ročná Češka Jitka, ktorá patrí k tým šťastnejším.


Ilustračná snímka: archív

So svojím, dnes už manželom Khalilom, sa zoznámila pred tromi rokmi na dovolenke v Tunisku. Pretože nehovorila dobre po anglicky, len po sebe pokukovali. A aj keď mala doma priateľa, skontaktovali sa cez Facebook. „Najprv sme komunikovali pomocou prekladača, neskôr som chodila na rôzne jazykové kurzy.“ Potom prišla ďalšia a ďalšia dovolenka a asi po roku mali svadbu. „Jeho rodinu som poznala už pred svadbou, komunikovala som často aj s jeho rodičmi, bratmi. Bola som prekvapená, ale žijú úplne normálne, mama má síce zahalené vlasy, ale nie tvár a inak nosia bežne tričko a rifle,“ opisuje svoju novú rodinu. Mali veľké šťastie, pretože všetky potrebné doklady ku svadbe i víza vybavili celkom rýchlo.



Prečítajte si aj: "Islam je presiaknutý mužnosťou. Tá ženy fascinuje," tvrdí arabistka
                            Hľadám muža. Zn.: Prednosť má Hasan alebo Mohamed

 




Narazili, samozrejme, na problémy „stretu“ dvoch kultúr, ale najmä, čo sa týka viery. Sama nie je príliš veriaca, neuvažuje ani, že by konvertovala na ich vieru. „Manžel ma k tomu nikdy nenútil, nechce mať zo mňa moslimku. A ani ma nezahaľuje, len niekedy mu trošku prekáža, že som viac odhalená, ale to mi len milo povie: prosím, prezleč sa.“ Moslimskí muži sú podľa nej aj viac žiarliví, manžel jej však verí. „V práci mám okolo seba veľa mužov, ale väčšinu z nich pozná, často chodíme spolu von všetci.“ Kvôli svojej osemročnej dcére v Tunisku neostali, ale dnes vôbec nevylučuje, že by sa tam presťahovala, pretože sa jej páči, že tam je rodina viac zomknutá. „Sama som z veľkej rodiny, páči sa mi to. A za veľké pozitívum pokladám tiež, že dcéra chytá už čosi z arabčiny, francúzštiny či angličtiny, to by som jej ja nikdy nedala.“