Vladimír Husák. Snímka: autorka
Do minulosti sa vracia nerád. Keď sa ho pýtame, o čom by sa so svojím otcom – jediným Slovákom, ktorý kedy
sedel na Pražskom hrade – porozprával, hovorí, že o dnešku.
Vladimíra Husáka, staršieho a dnes už jediného žijúceho syna Gustáva Husáka, aktívna politika nikdy nepriťahovala. Skôr
sa podal na svoju umelecky zameranú matku (Magda Husáková- Lokvencová bola naša prvá divadelná režisérka): vyštudoval architektúru a zameral sa primárne na industriálne pamiatky. „Táto téma nebola počas ich života ešte taká aktuálna, patrili do doby budovateľov,“ reaguje Vladimír Husák na otázku, či jeho dráhu inšpirovali aj rodičia.
Dodáva však, že ho možno ovplyvnila ich úcta k všeobecnej tvorivosti. K umeniu mal vraj blízko aj jeho otec, s ktorým
– pre dlhoročné väzenie a pobyt v Prahe – trávil iba málo času. „Bol veľmi sčítaný, priviedol ma napríklad k Erazmovi
Rotterdamskému či Immanuelovi Kantovi.“ A vraj tiež veľmi rád navštevoval výstavy výtvarného umenia a zasadzoval sa o vznik vysokej školy technickej u nás. Jeho hodnotenie ako politika však chce radšej prenechať historikom.
„Aktuálne dopracúvam poznatky o industriálnych pamiatkach banskobystrického Mediarskeho podniku,“ reaguje, keď
sa ho pýtame na aktuálnu činnosť. „Jeho hutnícky závod v Tajove, ktorý vznikol takmer pred 500 rokmi, tvoril jeho originálne technologické jadro a najdôležitejšiu súčasť prvého podniku na svete, ktorý v rozsiahlej miere využíval priemyselné spôsoby výroby v kovohutníctve,“ vysvetľuje a dodáva, že zachované pozostatky mediarskeho podniku sú reálnym kandidátom na zápis do UNESCO.
O to viac ho mrzí nezmyselné rozrušenie Cvernovky a „brutálne zbúranie“ takmer celého areálu historického pivovaru Stein. Naopak, teší sa na návštevu starej Mestskej elektrárne v Piešťanoch, ktorú sa podarilo úspešne obnoviť. A tiež fakt, že budúci rok by mal byť vyhlásený za rok priemyselných pamiatok. A čím ho industriálna architektúra natoľko očarila? Napríklad aj tým, že pri vydarenej obnove sa takéto priestory môžu stať neopakovateľným mostom medzi nepoznanou minulosťou a prítomnosťou.
Gustáv Husák
Narodil sa 10.1. 1913 v Bratislave, ako 20-ročný vstúpil do KSS. V roku 1951 bol obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a neskôr odsúdený na doživotie. Vďaka amnestii bol v roku 1960 prepustený. V roku 1969 sa dostal do čela KSČ, neskôr sa stal generálnym tajomníkom KSČ, v tejto funkcii zotrval až do roku 1987. V roku 1975 sa stal prezidentom Československa, tvrdo presadzoval normalizačné zásady. Na Pražskom hrade zotrval až do Nežnej revolúcie. Zomrel 18. 11. 1991.