10.01.2015, 13:00

Ľudia súhlasia s Plesom v opere. Aj keď sa protestuje

Ples v opere odjakživa sprevádzali emócie, pozreli sme sa na to, prečo ho tak ľudia vnímajú.

„Vy čo tu robíte? Prečo tam idete, pán Kukura?!“ kričal na slovenského herca a riaditeľa Divadla Aréna Juraja Kukuru nahnevaný starší muž v dave, ktorý sa na protest proti Plesu v opere zhromaždil pred Slovenským národným divadlom. Bolo to v roku 2012 a podľa „vzoru“ zahraničia začali proti spoločenským akciám tohto typu protestovať už aj u nás. Kým Kukura vtedy len podotkol, že si cení fakt, že nebol napriek nesúhlasu oslovený nejako vulgárne, ba priam naopak, odborníci i samotný prieskum vnímania plesu verejnosťou hovoria, že takéto skupiny ľudí ešte nehovoria o celospoločenskom nestotožnení sa s otváracím plesom sezóny.

Ľudia ples vnímajú
„Aj keď to tak nevyzerá, negatívny pocit spojený s plesom sa nezvyšuje. Áno, posledné dva roky tam prišli ľudia demonštrovať, ale bola to len hŕstka ľudí, ktorej médiá venovali pozornosť na úkor iných pozitívnych vecí,“ argumentuje riaditeľka Plesu v opere Andrea Cocherová, podľa ktorej sa skutočná verejná mienka dá sa posudzovať iba vtedy, ak sa naozaj pýtame ľudí. Podľa prieskumov, ktoré si dala spoločnosť Orange urobiť nielen medzi svojimi zákazníkmi, totiž vychádza, že až 74 percent odpovedalo na otázku o vhodnosti plesu áno a skôr áno.

Podľa jej slov je tiež veľmi dôležité, aby sa ľudia s plesom stotožnili, kam vyzbierané peniaze pôjdu. Preto si už počas roka robia analýzy. Pri otázkach v prieskumoch na tému, čomu by sa mala charita z plesu venovať, totiž jasne prevláda zdravotníctvo a najmä v kombinácii s deťmi.





Na vine nie je charita
„Charita na plese určite môže ovplyvniť povedomie ľudí,“ dopĺňa sociologička Sylvia Porubänová s tým, že ples to tak v očiach verejnosti rehabilituje. Podľa sociologičky Zuzany Kusej by sa totiž negatívne hlasy k plesu nemali vôbec spájať s jeho charitatívnou časťou a naším vzťahom k nej. „V medzinárodných porovnaniach krajín vychádzame ako celkom priemerná krajina, čo sa týka charity, no ľudia uprednostňujú priamu pomoc. Tí, čo to spochybňujú, chcú poukázať na túto slabosť, no my patríme naozaj k tým najštedrejším,“ vysvetľuje. Aj ona súhlasí s tým, že malá skupinka protestujúcich ešte nereprezentuje názor slovenskej verejnosti, ale dodáva, že to už nejako spochybňuje.

Nie sme národ aristokratov
Keď si však kladieme otázku, prečo sa niektorí ľudia u nás nedokážu alebo nechcú stotožniť s Plesom v opere, okrem logických argumentov v čase krízy sa treba pozerať aj do minulosti. „Je to i preto, že neviem, či sme tou spoločnosťou, ktorá sa smie niečím takýmto prezentovať,“ vysvetľuje Porubänová. Podľa nej totiž, v porovnaní napríklad s Rakúskom, nie je u nás šľachtická ani aristokratická tradícia. „Môžeme si myslieť o viedenskom plese čokoľvek, ale je to tradičná vec, ktorá pretrvala. U nás sú tradičné hasičské bály, ples medikov či architektov, to je to, čo u nás reprezentuje tento druh zábavy,“ dopĺňa.
Podľa Kusej sa však dá za nespokojnosťou určitej skupiny ľudí hľadať aj stotožňovanie so značkou spoločnosti, ktorá Ples v opere organizuje. „Keď ešte nebol zavedený povinný príspevok, ľudí dráždilo, že ples organizoval telefonický operátor na základe zisku ich volaní.“ To sa však už teraz mení a ľudia si každý rok už viac spájajú ples s pozitívnymi vecami. Ukážu len ďalšie roky, či sa stála tradícia potvrdí aj u nás.

Prieskum o Plese v opere:
87 percent ľudí súhlasí s konaním akcie (a z toho až 58 percent uvádza ako dôvod dobročinný charakter plesu)
83 percent ľudí vie o charitatívnom rozmere plesu
60 percent ľudí vie, že každý pozvaný pár prispeje sumou 500 eur
46 percent ľudí z informácií o plese spontánne najviac zaujíma oblečenie a róby (nasledujú hostia, charita a program)
20 percent populácie vie presne povedať, na aké charitatívne účely a na aké projekty vyzbierané peniaze idú

Zdroj: Prieskum spoločnosti Orange po 14. ročníku v roku 2014