23.01.2015, 00:00

Recenzia: Birdman sa nabúrava aj do nášho ega. A útočí na Oscara

Snímka režiséra Alejandra Gonzalesa Iňárritua s názvom Birdman vykresľuje starnúceho herca, ktorý sa snaží obnoviť svoju zašlú slávu.

Tento rok veru nebojujú o Oscara obyčajné filmy. Možno väčšmi ako inokedy. Či už je to 12 rokov vznikajúca unikátna dráma Richarda Linklatera Chlapčenstvo, netradičná komédia Wesa Andersona Grandhotel Budapešť či trojicu najväčších kandidátov na filmovú cenu Oscar uzatvárajúca čierna komédia Birdman od uznávaného režiséra Alejandra Gonzáleza Iňárritua. A práve posledný spomínaný je odvčera aj v našich kinách.

Prerod herca
Za všetko hovorí aj samotné priznanie hlavného predstaviteľa filmu Michaela Keatona, ktorý povedal, že je to jeden z tých filmoch, ktorý sa veľmi ťažko opisuje, ale zároveň je veľmi hrdý na to, že bol jeho súčasťou. Za každých okolností. Tiež platí, že ide o jednu zo životných úloh amerického herca, kde mohol vo veľkom veľkoryso ukázať svoje dlhoročné skúsenosti. A od postavy Batmana v réžii Tima Burtona spred viac ako 20 rokov sa posunul o dosť veľký kus. Mal na to v zásade dosť času a dosť postáv.



Príbeh akoby súznel s jednou časťou hercovho života. Aj keď sám tvrdí, že sa s postavou úplne nestotožnil, stvárňuje postavu Riggana Thomsona dokonale. Herca, ktorý kedysi hral Birdmana, superhrdinu komickej knihy, ktorá mu priniesla slávu a bohatstvo a zároveň pomohla zväčšiť ego. Bol veľkou hviezdou a tak, teraz po rokoch, sa snaží zašlú slávu obnoviť. Podobne sám Michael Keaton od čias Batmana hral v menej známych snímkach a svojej ďalšej veľkej chvíle sa dočkal až teraz, po šesťdesiatke. Či už film dostane Oscara alebo nie, sila filmu spočíva v tom, že vás núti rozmýšľať nielen nad smutným osudom zabudnutého umelca. Postupne sa odkrýva jeho vnímanie seba ako herca, čo mu neustále pripomína jeho alter ego (Birdman, ktorého kedysi stvárnil), jeho snaha získať dôveryhodnosť nielen pred svojou dcérou Sam (Emma Stone) či bývalou manželkou (Amy Ryan), ale aj samotnými divákmi v divadle na Broadwayi. A tiež neistota, ktorú nadobudne, keď do jeho divadelnej hry – poviedky o láske – sú nútení prijať po náhlej nehode ďalšieho herca, ktorý ho predstihne a priláka viac divákov, Mika Shinera (Edward Norton).



Zo spočiatku neznesiteľného herca bažiaceho po sláve sa aj s pomocou ostatných charakterov okolo neho pomaly odkrýva jeho jemnejšia stránka a na konci sa donkichotským štýlom úplne odkrýva. Najmä kvôli tomu, že je úplne nad vecou. A jeho postava je vám tak oveľa bližšia a sympatickejšia.

Náročný film pre každého
Pre režiséra Alejandra Gonzáleza Iňárritu to bol podľa jeho slov jeden z jeho najnáročnejších filmov, a to má za sebou také snímky ako Amores Perros, Babel či 21 gramov. Chápať to začnete až po niekoľkých minútach, keď sa hercova zložitá povaha odkryje a pustí vás dnu. Práve jeho prerodom a myšlienkovým pochodmi chce režisér ukázať, aké dôležité a zároveň smutné je, že dnešnému svetu vládne ego. Mnohých ľudí na svete. Na hercoch to ukázal vo všetkých smeroch. Typickými kamerovými prešmyčkami sa filmu darí zosvižnieť a zaujímavým záverom udržať nakoniec diváka až do konca.