24.10.2015, 00:00

Mahuliena, Hadogašpar a spol. Naše prostonárodné miluje aj svet

Ktovie, ako si takí Číňania poradili s prekladom rozprávok Hadogašpar, Peračina či Mechúrik-Koščúrik s kamarátmi. Prostonárodné slovenské povesti, zbierka deväťdesiatich rozprávok od Pavla Dobšinského (pôvodne vyšli v rokoch 1880 – 1883), totiž naozaj obletela svet. Samotný autor o nich hovorí, že „v zmyselnom básnickom rúchu obrazivosti predkladajú nám dávne zmýšľanie či učenie predkov slovanských o povstaní i ponímaní sveta a prírody a jej silách a zjavoch.“ Súčasní etnológovia či literárni vedci zas poukazujú na to, ako cez symboly zakliatej krajiny a jej odklínania či motív najmladšieho syna Popolvára, víťaza nad svetom, apelujú ich romantickí zberatelia na prebudenie národného povedomia.

Májové ráno, Ľudovít Fulla. Snímka: archív SOGA


Práve preto medzi nimi popri zvieracích či humoristických rozprávkach dominujú najmä tie čarovné, keďže na ich základe sa štúrovcom najlepšie konštruovala naša národná mytológia. A faktom je, že plody ich zberateľského úsilia výrazne ovplyvnili aj slovenskú literatúru. Najviac z nej ťažili predstavitelia lyrizovanej prózy ako František Švantner či Margita Figuli.
Dobšinského oceňujú aj súčasníci. Či už v ústnom, alebo písomnom podaní. „Výskumy prozaických ústnych podaní folkloristov v 20. a 21. storočí potvrdzovali a potvrdzujú opätovné návraty ´dobšinského rozprávok´ do aktuálneho repertoáru, tvrdí etnologička Eva Krekovičová.


Prečítajte si aj: Loktibrada is not dead. Vďaka, majstre Dobšinský

 



To, že je opakovane centrom záujmu čitateľov rôzneho veku, potvrdzujú aj pracovníci knižníc. „K najpožičiavanejším titulom patria všetky diely Slovenských rozprávok a rozprávka Trojruža. Často sa stretávame aj so záujmom rodičov a starých rodičov upozorniť svoje deti a vnúčatá na dielo Dobšinského ako na rozprávky ich detstva,“ hovorí Alexandra Ďuricová z Mestskej knižnice Bratislava.  Za stálicu ich považujú aj online kníhkupci z Martinusu či Gorily, ako aj vydavateľstvo Ikar, hoci poslední dvaja menovaní zároveň dodávajú, že záujem o ne v poslednom čase veľmi mierne klesá. „Aj tak sa však zaraďujú medzi najpredávanejšie detské tituly. Počet predaných výtlačkov jeho kníh sa pohybuje v rozpätí od 4-tisíc po takmer 30-tisíc,“ hovorí PR manažérka vydavateľstva Ikar Mária Lešková. 



Pohľad čitateľa:

Politológ Tomáš Zálešák bol ešte len škôlkar, keď si pod stromčekom našiel trojzväzkové Prostonárodné slovenské povesti v ich „plnokrvnej“ podobe. A nazerať do nich ho baví dodnes. „Musím priznať, že sa mi nepáčia tie sklony ,vykuchávať‘ Dobšinského dielo, teda oberať ho o drastické a nárečové prvky. Aj vďaka tým írečitým termínom zároveň tak trochu plní funkciu akejsi učebnice etnografie,“ tvrdí a dodáva, že kým ako dieťa sa na nárečiach najmä smial, dnes, ako dospelý, v nich vníma aj rozmer krásy.

Radosť mu robili aj všetky tie macochy, čerti, svokričky Smrť a smutní opilci, ktorým sa Dobšinského dielo len tak hemží, a dodnes oceňuje prítomnosť psychologicky zaujímavých, morálne nejednoznačných postáv. Napríklad hrdinu jednej z rozprávok, ktorý celý svoj dlhý život úspešne odoláva hriechom. Čert však vo svojom pokušení neustáva a ako starý muž predsa len raz podľahne: opije sa. A keďže je v oblasti hriechov neskúsený, táto jediná udalosť ním natoľko otrasie, že sa totálne spustí. „Až tak, že po tej pitke už ,od neho niet horšieho‘.“