10-stranový špeciál dnes v HN
PRÍBEH VEDCA
Pracujem na najdrahšom experimente na svete
Podieľal sa na najväčšom úspechu svetovej vedy za posledné roky – objavení tajomnej božej častice, po ktorej medzinárodné tímy vedcov pátrali dlhé roky. V Európskej organizácii pre jadrový výskum, známej ako CERN, teraz pokračuje vo výskume tejto častice, ktorá ľuďom ukazuje podobu vesmíru zlomok sekundy po veľkom tresku. Rodák z Komárna, Ivan Mikulec. Muž, ktorý celý svoj profesionálny život spojil s výskumom na prestížnych európskych inštitúciách.
Ženeva si ho pripútala
Počas svojej kariéry slovenského fyzika pôsobil na viacerých miestach, Ženeve je však verný najdlhšie. „Ku koncu štúdia som rok pracoval na diplomovej práci v centre jadrových výskumov v Dubne pri Moskve, čo bol vtedajší východoeurópsky protipól laboratórií CERN,“ tvrdí Mikulec, ktorého do Ženevy pozvali v roku 1991 v rámci programu financovaného rakúskou vládou. Projekt, na ktorom sa mal podieľať, bol zameraný na vybudovanie spolupráce medzi rakúskymi a východoeurópskymi vedcami. Dva roky na to začal spolupracovať s Rakúskou akadémiou vied a po niekoľkých krátkodobých a dočasných kontraktoch nakoniec v roku 1999 dostal stále miesto na Inštitúte fyziky vysokých energií pri rakúskej akadémii, ktorý dnes ako trvalo vysunutý pracovník zastupuje práve vo švajčiarskej Ženeve.
Otvorili sa mi dvere
Hoci ako perspektívny vedec mal dvere do Rakúska a ďalších západoeurópskych štátov otvorené aj pred naším vstupom do Európskej únie, rozšírenie elitného klubu Slovensku spred desiatich rokov mu však uľahčilo život. A to najmä z praktického hľadiska. „Boli obdobia, keď som z Bratislavy dochádzal každý deň do Viedne. Zjednodušilo sa mi cestovanie cez hranice, neskôr po prijatí eura mi tiež odpadli starosti s výmenou peňazí. Rovnako som zmenu cítil počas ciest na konferencie, ktoré často navštevujem,“ vymenúva pozitíva európskej integrácie Slovenska 48-ročný Mikulec, ktorého výsledky práce pomohli pri pátraní po Higgsovom bozóne. „Ten je možné objaviť len vďaka produktom jeho rozpadu, napríklad tzv. muónov. A práve vedecký tím, ktorý je zodpovedný za rekonštrukciu a identifikáciu muónov, som v ženevských laboratóriách CERN dva roky riadil,“ hovorí slovenský vedec.
No a tento slávny bozón priniesol minulý rok britskému teoretickému fyzikovi Petrovi Higgsovi a jeho belgickému kolegovi Francoisovi Englertovi Nobelovu cenu za fyziku. „Samozrejme, že sme to tu všetci prežívali. Je však škoda, že experimentálni fyzici nemajú žiadnu šancu na Nobelovu cenu, keďže pracujú vo veľkých tímoch“.
Najdrahší experiment
Teraz má však veľký hadrónový urýchľovač prestávku. „Opätovné spustenie jeho prevádzky chystáme na budúci rok,“ opisuje stav výskumu. Podľa neho pôjde do urýchľovača dvakrát viac energie, čo by malo pomôcť pri hľadaní nových častíc po objave Higgsovho bozónu.
V rámci urýchľovača však Mikulec od roku 2005 pracuje na experimente CMS. Počas spojazdnenia urýchľovača koordinoval skupinu, ktorá sa stará o jeden z kľúčových systémov experimentu – Trigger. Ten počas mikrosekúnd dokáže rozhodovať, ktoré zrážky častíc sú dostatočne zaujímavé na to, aby sa zaznamenali na počítačoch. „Počtom spolupracovníkov je CMS najväčším z experimentov v ženevských laboratóriách. Podieľa sa na ňom takmer 3 300 fyzikov z vyše štyroch desiatok krajín.“
Aj toto číslo podčiarkuje, aký význam prikladá Európska organizácia pre jadrový výskum pátraniu po Higgsovom bozóne. Urýchľovač je totiž s nákladmi v rádovo miliardách dolárov najdrahším a najväčším vedeckým projektom všetkých čias.
PRÍBEH COLNÍKA
Práca colníka je dnes ľahšia
Dvadsať rokov u colníkov. Pracovným miestom Richarda Skokana je celú túto dobu hraničný priechod Brodské na slovensko-českej hranici. Na tejto pobočke, ktorá kedysi bola pohraničná, ale po vstupe do EÚ sa stala vnútrozemskou, sa preclievajú tovary z tretích krajín. Či už pri vývoze, alebo dovoze. Najčastejšie ide o USA, Čínu, Švajčiarsko a africké štáty. Na pobočke sídli niekoľko špedičných firiem. Ak tovar smeruje na Slovensko alebo do inej krajiny EÚ, tovar musí sprevádzať colné vyhlásenie. Koľko trvá, kým sa vybaví? Párminútová záležitosť.
Stopol sa každý kamión
Taký je stav na pobočke v roku 2014. Ale ako to tam vyzeralo pred vstupom do únie? „Predtým bola pobočka prevažne pre tranzit. Musel tu stáť každý kamión a kontrolovať všetok prevážaný tovar vstupujúci na naše územie. Tu sa preň vybavovali tranzitné doklady, s ktorými sa šiel tovar precliť,“ hovorí colník. Z dôvodu administratívnych úkonov sa tu stopol každý nákladiak, čím vznikali dlhé čakacie doby. Samozrejme, obchod sa tým spomaľoval.
K tovaru si bolo treba na hranici vyzdvihnúť tzv. kontrolný list a prepravca musel prejsť všetkými fázami – od českej pasovej kontroly cez slovenskú, potom „cez“ českých colníkov na výstupe tovaru a „cez“ slovenských colníkov na vstupe, až kým sa tovar mohol pustiť do tranzitného režimu do vnútrozemia. „Na tovar sa totiž vystavil tranzitný doklad, čím bol zabezpečený colný dlh. To pre prípad, ak by sa náklad v rámci tranzitu stratil, čím by mohla Slovenská republika prísť o clá a dane,“ vysvetľuje Skokan, ktorý si ešte pamätá na extrémne čakacie doby, trvajúce 24, ba až 48 hodín. To však boli výnimky spojené s obdobím povodní na Morave i na Slovensku. Zvyčajne sa čakalo v priemere okolo štyroch hodín. No súviselo to aj s tým, že priechod Brodské bol najväčší spomedzi všetkých hraničných vstupov na Slovensku a v predúniovom období cezeň prešla šestina tovaru prepúšťaná slovenskými hranicami.
Využili vybudované priestory
Od 1. mája 2004 je všetko inak. Zložitá administratíva odišla do dejín a na priechode ostali policajti. Jedine pasová služba trvala ešte dva roky, ale kontrola osôb sa podstatne zjednodušila. Hoci z iných podobných hraničných priechodov sa colníci stiahli, v Brodskom zostali. Prečo? Ako vysvetľuje colník – kvôli vybudovaným priestorom. V tých časoch tu štát postavil hraničný priechod za 630 miliónov vtedajších korún, a tak padlo rozhodnutie, že sa sem presunie vnútrozemská činnosť colníkov. „Sú tu veľké parkoviská, odstavné plochy, špedícia, zázemie. Aby sa teda kamióny nemotali po mestách vnútrozemia, blokovali dopravu alebo znečisťovali vzduch, rozhodlo sa, že sa tu urobí vnútrozemská pobočka.“ Navyše sú tu uložené aj archívy, takže to bolo logické.
Z colníka, ktorý bol pred obdobím EÚ zástupca pobočky, sa však stal radový colník. Dôvod bol jednoduchý. „Nemal som na to vysokú školu,“ vysvetľuje Skokan.
Colníci chránia trh celej únie
Ani dnes nie je práca v Brodskom jednoduchá. Prišli iné nástrahy. Kontroluje sa tu aj špeciálny tovar. Napríklad nebezpečné výrobky alebo falzifikáty. „Chránime trh únie pred tým, aby sa naň nedostali veci, ktoré tam nemajú čo hľadať,“ vraví colník. Čo je v podmienkach únie nové, je, že závisí od slobodnej voľby deklaranta, či si dá prevážaný tovar precliť v Brodskom alebo trebárs v Budapešti. Podľa Skokana však bežní prepravcovia dávno vedia, že v Brodskom majú výborné kapacitné podmienky s parkoviskami a vybavením. Takže táto zastávka je v ich mapách pevný bod.
Ďalšie príbehy Slovákov, ktorým Európska únia zmenila život, nájdete TU.