02.11.2014, 00:02

Si absolútne slobodný. Odkazuje rebelský filozof John Locke

Ľudia sú rovnocenní a každý má právo na vlastný majetok. Samozrejmosť? Našťastie. Aj vďaka Johnovi Lockovi, ktorý umrel pred 310 rokmi.


John Locke bol anglický filozof, považovaný za jedného zo zakladateľov novovekej filozofie. Je hlavný predstaviteľ empirizmu a autor sociálno-filozofických teórií. Jeho myšlienky vo veľkom ovplyvnili rozvoj politickej filozofie a teórie spoločenskej zmluvy a jeho spisy mali tiež priamy vplyv na formuláciu Vyhlásenia nezávislosti a americkej ústavy. Snímka: archív


„Majetkom niekoho sa vec stáva vo chvíli, kedy človek vynaloží nejakú prácu, aby ju získal.“
Zívate? John Locke (1632 - 1704), lekár a jeden z najvýznamnejších filozofov všetkých čias, by vám to určite odpustil. Ale čudoval by sa. Jeho súčasníkov totiž tento postreh doslova ohuroval. A často i poburoval. Konkrétne vrchnosť, ktorá v Lockovej dobe sama rozhodovala o tom, komu daný statok či pôda patria. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktoré tento polyhistor, 310.výročie od úmrtia ktorého si tieto dni pripomíname, podpisoval väčšinu svojich kníh pseudonymom.

Od Adama? Zabudnite
Sloboda, tolerancia, právo. Žiadne iné slová sa v Lockovom diele nevyskytujú tak často. (Možno ešte zmysly. Ako zástanca empirizmu navzdory v tom čase populárnym racionalistom hlásal, že človek svet poznáva predovšetkým cez svoje zmysly a nie cez vrodené idey.) Aj z toho dôvodu je pokladaný za predchodcu (neraz i pôvodcu) dnešného konzervatívneho liberalizmu. Svoju prevratnú ideu o súkromnom vlastníctve staval ešte na čomsi hlbšom. Na presvedčení, že človek bol zrodený s dokonalou slobodou a je si so všetkými rovný.

Paradoxom je, že idea, ktorú už takmer 1700 rokov predtým hlásal slovami Ježiša Krista Nový zákon, sa v 17.storočí, kedy Locke žil, s odvolávaním na Bibliu naopak popierala. Králi, ako vládcovia nad inými ľuďmi, si svoju autoritu totiž odvodzovali od biblického Adama.
A John Locke toto presvedčenie s nemilosrdnou logikou vyvrátil. A dospel tiež k presvedčeniu, že človek má svoje vlastnícke práva založené na základe prírody, respektíve prirodzenom zákone a štát – ! – má povinnosť tieto práva ochraňovať. Nuž, nečudo, že tieto teórie mocných jeho doby nemenej mocne vytáčali. Za autoritu každého jedného človeka totiž neurčil vládu (kráľov), ale len a výlučne prirodzený zákon, ktorý tu bol dávno pred akoukoľvek vládou, takpovediac večne.


Stavebné kamene ekonómie

Podľa Locka existuje jediná cesta zbavenia sa svojej prirodzenej slobody. „Dohoda s inými, ktorá je základom občianskej spoločnosti s cieľom viesť pohodlný, bezpečný a pokojný život,“ objasňuje Ivan Klinec z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Túto dohodu nazýval spoločenskou zmluvou a tá mala človeku okrem iného zabezpečiť využívanie svojho vlastníctva, rovnako ako jeho ochranu.
A keďže sa nachádzame na portáli, ktorý sa primárne venuje ekonómii, treba dodať, že John Locke výrazne obohatil aj túto oblasť. „Ako prvý hlásal, že hodnota veci vzniká na základe dopytu a ponuky,“ pripomína Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI).
A prišiel aj na ďalší zaujímavý poznatok, ktorý ho postavil do opozície voči v tom čase populárnym merkantilistom. Tí totiž hlásali, že treba znížiť úrokové miery, aby sme ľuďom umožnili investovať. Locke so svojou príslovečnou bystrosťou podotkol, že je to síce fajn myšlienka, no zabúda na jeden dôležitý faktor. „Že pri nízkych úrokových mierach nikto nebude chcieť sporiť a investorom a obchodníkom požičať. A tým pádom sa možnosť investovať zhorší,“ hovorí Kahanec.

A odkaz Locka pre dnešok? Skutočne kľúčové sú asi dva. Ten prvý pripomína vládam, že dôvodom ich existencie je ochrana našich práv a majetku. A tým druhým apeluje John Locke na každého z nás. „Nikto v prirodzenom stave nemá právo spotrebovávať viac, než potrebuje na svoju obživu.“