"Budeme chvíľu meškať,“ hlásime sa hneď na úvod a v zapĺňajúcej sa Bratislave sa čo najrýchlejšie snažíme dostať na Vajanského nábrežie, kde nás čaká posledná z našich sprievodkýň Bratislavou, Tatiana Kratochvílová. My ako meškajúci turisti a k tomu ešte aj hustý dážď, ale rezko sa vydávame s vedúcou oddelenia dopravy na miestnom úrade za Staré Mesto na jej obhliadku mesta. „Aký bude scenár?“, pýta sa nás. „Ten je úplne vo vašich rukách,“ odpovedáme.
Pešia zóna ako krčma
Začíname tak ďalšiu, tak trocha osobnú, obhliadku mesta a už hneď na začiatku sa opäť utvrdzujeme v tom, že Bratislava sa dá naozaj vnímať mnohými spôsobmi a cez veľmi mnoho vecí. „Vychádzame z Úradu Staré Mesto, teda z miesta, kde momentálne pracujem a vydáme sa na Hviezdoslavovo námestie,“ uvádza nás do podrobností svojho plánu. Vidno, že i ona si v nabitom programe svoju predvádzaciu trasu premyslela. Frekventovaným úsekom sa dostávame na spomínané Hviezdoslavovo námestie. Cestou nám ešte stíha opisovať dopravné riešenia i problémy jednotlivých úsekov tejto časti mesta. „Väčšina turistických zájazdov začína tu, pozrú si pešiu zónu a odídu. Škoda pre Bratislavu, že turistické zájazdy sú iba jednodňové,“ podotýka s tým, že by mestu prospelo, ak by sa to v budúcnosti zmenilo. "Funkcia námestia je ovplyvnená rovnakým typom prevádzok, pretože väčšinou sú tu ľudia na obed alebo večer, keď jedia. Stráca svoju pôvodnú funkciu, aj preto, že charakter týchto zariadení je rovnaký. Niektorí preto zvyknú hovoriť, že pešia zóna je krčma," dodáva.
Snímky: HN/Pavol Funtál
Hrad ako domov
Ako sa vydávame smerom akoby k Dunaju, dozvedáme sa ešte o problémoch turistov, ktorí prichádzajú do mesta loďou, keďže osobný prístav nie je dimenzovaný na toľko lodí a nie je tiež vyriešené zásobovanie lodí. V meste i v tomto počasí stretávame naozaj veľa turistov, čo však Kratochvílová nepovažuje za prekvapujúce. „Pozerať si mesto sa dá aj v daždi,“ hovorí, a to už nás vedia okolo Lekárne Salvator k Dómu sv. Martina. „Čaká nás podobná trasa ako s aktuálnym primátorom Milanom Ftáčnikom,“ myslíme si, ale už o chvíľu sa dostávame do zákutí, ktoré má Kratochvílová rada. „Aj keď je centrum malé, ponúka príjemné zákutia, ako napríklad vináreň Pinot, skrytá za Dómom sv. Martina, a pozrite sa na tie hodiny na veži. V Bratislave žije františkánsky mních Raimund, ktorý sa naučil opravovať vežové hodiny, a tak máme opravené tu, na Kostole Najsvätejšej Trojice, na Michalskej veži,“ opisuje podľa nej jednu z vzácností mesta.
Pomaly sa podchodom dostávame k zámockým schodom a rovnako, ako aj Milan Kňažko, nás Kratochvílová na Hrad vedie kvôli osobnému príbehu. „Určite by som sem zobrala aj turistov, tu pod Hradom ešte pred pár rokmi stál dom, v ktorom som sa narodila. V súvislosti s rekonštrukciou Hradu ho však zbúrali, až príliš ľahko sa vzdávame vecí, ktoré tu vybudovali naši predkovia, a ktoré majú pamäť,“ s nostalgiou spomína a nezabúda upozorniť ani na v diaľke sa rozpínajúcu Petržalku, kde teraz žije a Aupark, kde kedysi stál dom jej otca.
Tajný „tromf“
Vychádzajúc z Hradu a stále v daždi kráčame dolu bratislavskou časťou Palisády, obiehajúc plné autobusy japonských turistov a mysliac si, že naša trasa sa pomaly končí. Ale Kratochvílová má pripravený ešte malý tromf. Už o chvíľu nám ukazuje podchod, ktorý slúži ako únikový východ pre cestujúcich z električiek, ktoré idú v tuneli a kde sa ona ako malá zvykla hrávať. Spolu so svetlami pomaly nazeráme aj teraz.
Po viac ako hodine intenzívnej prechádzky sa lúčime pri Starej tržnici, cestou sme ešte prešli okolo ďalších obľúbených miest našej sprievodkyne, čím bolo kníhkupectvo Artforum a Kaviareň u Bena. „Dobre, že sa opravila, lebo Námestie SNP akoby umrelo, keď bola zavretá, teraz tam ožívajú ďalšie prevádzky, stretáva sa tu veľa Bratislavčanov.“ My končíme a Tatiana Kratochvílová sa poberá na ďalšie stretnutie. Mestskou hromadnou dopravou.
Pozn. red. Článok vyšiel v tlačenej verzii HN v piatok 24. októbra,
strana Sieť oficiálne stiahlu kandidatúru Tatiany Kratochvílovej v pondelok 27. októbra
Prečítajte si, ako nás po meste sprevádzali aj Milan Kňažko a Milan Ftáčnik či Ivo Nesrovnal