31.01.2014, 00:00

Nocuje v mraze na Majdane. A učí Ukrajincov brániť sa

Ukrajinec Maxim Muzyka si založil školu sebaobrany, kde trénuje aj šesťdesiatročné panie.

Ukrajina nikdy nebola tak úplne pokojným miestom. Takmer pri každej mojej návšteve hlavného mesta Kyjev som stretol hlúčiky vytrvalých demonštrantov, ktorí hoc aj mesiace upozorňovali na svoje krivdy a dožadovali sa nápravy. Na východe či juhu som sa zase stretával s názorom, že ľudia by boli radšej, ak by ich krajina bola súčasťou Ruska. Tieto roztržky sa však spravidla dali riešiť pokojnou cestou.

Po tom, čo sa však za posledné dva mesiace odohralo, ľudia prestávajú veriť, že si vládna moc cení hodnotu ľudského života. Svedčia o tom nielen novembrové útoky policajných jednotiek na (vtedy ešte) pokojných demonštrantov, ale napríklad aj fotografie takmer na smrť ubitej novinárky Tetjany Čornovol, ktoré obleteli svet. Mnohí na to reagovali stupňovaním napätia, čo vyústilo až do dnešnej situácie, keď je centrum Kyjeva zabarikádované a policajti si s demonštrantami prehadzujú pozdravy v podobe dlažobných kociek. Jedným z tých, ktorých som stretol a ktorí ešte veria v mierové riešenie, je Maxim Muzyka. Preto sa rozhodol naučiť Ukrajincov brániť sa.

Škola obrany
Po tom, čo boli koncom decembra dobití novinári, dal som na Facebook informáciu, že ak majú ľudia záujem, môžeme spolu vo voľnom čase trénovať sebaobranu. Jednoducho som to tak cítil,“ vysvetľuje mi 34-ročný dobre stavaný absolvent manažmentu, ktorý sa bojovým umeniam venuje už dlhé roky.

V súčasnosti v Kyjeve vedie školu bojového umenia Aikido – techniky obranného bojového umenia. Teda cieľom nie je zlikvidovať nepriateľa, ale vedieť sa ubrániť útoku. Maxim sa o seba nikdy nemusel báť, ale to sa nedá povedať o tisícoch ľudí na hlavnom kyjevskom námestí Majdan. Preto sa rozhodol pomôcť im.

Snímka: Reuters

Na jeho výzvu sa za krátky čas prihlásilo množstvo ľudí, z ktorých nakoniec Maxim vytvoril dve skupiny po 40 členov a stretávajú sa päťkrát do týždňa. „Učíme sa najmä, ako si všimnúť nebezpečenstvo, utiecť, vykrútiť sa,“ vysvetľuje. Keď však prídeme do telocvične, prekvapivo nie je plná mladých svalnatých mužov, ktorí si chcú zlepšiť kondičku, ale úplne bežných ľudí.

Nikdy som si nemyslela, že niečo také budem v živote potrebovať. Avšak v súčasnosti nás nemá kto ochrániť, do nebezpečnej situácie sa môžete dostať nielen na protestoch, ale aj bežne na ulici, kde sa pohybujú bandy násilníkov,“ zverila sa mi jedna z účastníčok kurzu Oľga. Má na mysli „titušky“, teda skupiny mladých vyšportovaných mužov, ktorí sú údajne platení vládou a ich úlohou je napádať bežných ľudí a prispievať tak k zvyšovaniu napätia.

Snímka: Reuters

Pištoľou do hlavy
Hodina sa začína krátkou rozcvičkou a potom nasleduje poklus okolo telocvične. Na Maximov povel padajú niekoľkí zverenci k zemi a úlohou ostatných je odtiahnuť ich do bezpečia. Simulácia plynového útoku. Následne sa prechádza k trénovaniu úteku. „Je veľmi dôležité, ak vás niekto napadne, aby ste začali kričať, to útočníka zneistí. Kričte a utekajte,“ vysvetľuje Maxim a o chvíľu sa už steny telocvične otriasajú od oduševneného revu a dupotu nôh. Na záver prichádza tréning situácie, ktorú si nikto z účastníkov radšej nechce v realite ani predstaviť. Dvojice sa postavia oproti sebe a jeden oprie svojmu partnerovi o čelo atrapu pištole. Naučený hmat vychádza, v zlomku sekundy sa zbraň kotúľa po zemi a útočník s vykrútenou rukou skončí v podrepe. „A teraz ešte kolenom do nosa!“ hecuje jeden z kurzistov. „To už nie je sebaobrana, ale fašizmus,“ reaguje vážne Maxim.

Napriek tomu, že kurz je bezplatný a Maxim sa mu venuje vo svojom voľnom čase, dostal sa už do konfliktu s úradmi. Najmä po prijatí radikálnych zákonov 16. januára tohto roku bol obvinený z propagácie – fašizmu. Veľa si však z toho nerobí, vidno, že ho práca baví. „To, čo dostávam od účastníkov, je pre mňa oveľa dôležitejšie ako peniaze. Dávajú mi srdce.“ A nielen to, od jedného z nich dostáva dokonca každé ráno čerstvý chlieb. „Je pekár, chce sa mi aspoň takto odvďačiť,“ dodáva.

Snímka: Reuters

Noci s demonštrantmi
Maxim je teda zástancom nenásilného riešenia konfliktu v krajine a kurz sebaobrany nie je jediná aktivita, ktorou sa to snaží podporiť. Ako jeden z mála Kyjevčanov nechodí na Majdan cez deň, ale v noci, keď teploty bežne klesajú pod –20 °C a nocuje tam. „Kyjevčanom je ľahko, na noc si líhajú do svojich teplých postelí. Ja chodím podporiť demonštrantov, ktorí sem prišli z celej Ukrajiny a takúto možnosť nemajú.“

Napriek svojej fyzickej stavbe nie je bitkár. Je iba jedným z tisícov demonštrantov, ktorí sa už dva mesiace dožadujú vypočutia svojho hlasu. „99 percent protestujúcich nie sú extrémisti, sú to normálni ľudia, vláda nás však ignoruje a používa násilie. Preto dnes môžete na barikádach vidieť babičky aj manažérov.“ Dá sa s ním súhlasiť. Z letmého pohľadu na účastníkov kurzu je jasné, že väčšina z nich nikdy predtým o bojových umeniach neuvažovala.

Dnešné stretnutie sa končí, cvičenci sa občerstvujú čajom, diskutujú a pomaly sa rozchádzajú domov. A úprimne dúfajú, že to, čo sa na kurze naučili, nebudú musieť nikdy použiť v praxi.


Ukrajinský aktivista Pavlo Zubyuk pre HN: Útočia na nás dobre platení žoldnieri

Na aktivitách na podporu demokratických zmien sa zúčastňuje od roku 2000. Po tom, čo na internete rozšíril fotografiu veliteľa zásahu špeciálnych síl, pri ktorom 22. januára prišli o život dvaja demonštranti, viacero ľudí sa mu vyhrážalo ublížením na zdraví. Ukrajinský bloger, aktivista a občasný novinár Pavlo Zubyuk.

Prečo podľa vás udalosti na Ukrajine dospeli až do súčasného stavu?
Ukrajina ide v poslednom čase dolu vodou, je tu bezvládie. V Zakarpatskej oblasti, ktorá hraničí s niekoľkými štátmi, bol rozvinutý banditizmus, v 90. rokoch tam fungovala mafia, potom sa to zmenilo na iné formy. Dnes je veľmi zlá situácia najmä na dedinách a v malých mestách, kde je málo novinárov. V jednom z týchto miest napríklad pred dvomi rokmi dvaja policajti znásilnili dievča, dokonca ho chceli zabiť. Neskôr sa zistilo, že to nebola ich jediná obeť. Títo policajti patrili ku klanu, ktorého súčasťou boli aj sudcovia či prokurátori. Fungovali beztrestne, všetci sa ich báli.
A práve takáto situácia má na svedomí, že sa v menších mestách a na vidieku rozvíja veľa mládežníckych radikálnych združení.

Takže to sú tí ľudia, ktorých teraz vidíme s maskami a so zbraňami?
Nie, no boli prvými, ktorí začali s radikálnymi akciami. Skúšali sa dostať napríklad pred prezidentské sídlo buldozérom. Bežní ľudia z radov demonštrantov sa ich však snažili zastaviť. No po tom, čo špeciálne jednotky Berkut začali na pokojných demonštrantov útočiť a zatvárať ich a keď vláda vytiahla antidemokratické zákony, ktoré zakazovali normálne konanie akcií, bežní ľudia im prestali brániť, prijali ich metódy ako legitímny spôsob boja.

Nie je to zdiskreditovanie protestov a bežných ľudí, ktorí sa tam objavia raz za týždeň?
V určitom zmysle áno. Treba však rozlišovať barikády, ktoré oddeľujú centrum diania, vrátane námestia Majdan, od zvyšku mesta. V podstate len na barikádach sa totiž dejú násilnosti, Majdan aj celé mesto, sú pokojné. Vládna moc však upriamuje pozornosť práve na barikády, aby mohla ukázať, že protesty sú násilné. Som presvedčený, že ich vyprovokovali priamo oni, prijatím toho zákona, rozdúchavaním situácie tak, aby prišli útoky, a oni sa ukázali ako ochrancovia stability. Mysleli si, že to
ukážu v televízii, ostatní sa zľaknú a oni ich zatknú, ale stal sa opak.

Ako vnímate postoj prezidenta Viktora Janukovyča?
Mal by ukázať seriózne a vážne ústupky, ale on, samozrejme, neukáže svoju slabosť. Taktika drobného banditu je, že porozprávame sa, nasľubujem niečo a potom ti jednu vrazím. Takto postupuje, jediné, čo si váži, je sila. A teraz je to tlak ulice, a z druhej strany Európy a Spojených štátov. Mohol by svojich ľudí pohnať na demonštrantov, ale boli by tam desiatky mŕtvych a stratil by podporu oligarchov, čo by bolo strašné. Mohol by rozohnať demonštrantov, ale je sledovaný Európou, biznis tam
majú aj jeho priatelia. Bola by to pre neho ekonomická smrť a ani Rusko mu už nepomôže. Z minulosti poznáme prípady,
keď sa policajti pridali na stranu revolucionárov. V tomto prípade to podľa mňa nehrozí. Berkut, to sú chlapci, ktorí prišli z vidieka, intelektuálne nie veľmi rozvinutí, ale fyzicky silní. Stále im zvyšujú už aj tak vysoké platy, keď štát nedáva peniaze učiteľom alebo študentom. Sľúbili im, že keď potlačia nepokoje, dostane každý 15-tisíc dolárov. Takže stoja pred demonštrantmi ako žoldnieri za veľmi veľké peniaze.

Súvisiace články