20.12.2013, 00:00

Ježiš by aj dnes šiel proti prúdu, tvrdí františkánsky kňaz

Nestál by o popularitu a držal by sa na okraji záujmu, hovorí pre HN brat Felix Mária.

Ježiš Kristus. Ten, ktorý vstal z mŕtvych a založil kresťanstvo. Dá sa vôbec vysvetliť jeho podstata neveriacemu či racionálne založenému človeku?
Začal by som tým, že viera je dar. Nedá sa odovzdať štýlom – aha, tu mám vieru a takto ti ju dám z ruky do ruky, a už si veriaci. Ale racionalita nie je prekážkou. My kresťania sa riadime vierou a rozumom. Asi týmto by som začal debatu s neveriacim, snažil by som sa mu vysvetliť, že viera nejde proti rozumu, ale potrebujeme ju postaviť akoby o jeden krok dopredu.

Brat Felix Mária. Snímka: HN/Pavol Funtál.
Ale ako sa dá racionálne vysvetliť napríklad spomenuté zmŕtvychvstanie?
A ako sa dá zdôvodniť vyletenie motýľa z kukly? My nevidíme, čo sa deje vnútri. Ako sa dá zdôvodniť to, že zasadíme semienko do zeme a ono tam nezhnije, ale vyrastie nová rastlina?

Myslím si, že tieto procesy nám už veda dostatočne objasnila.
Ale vidíme to? Dokážeme priamo zdôvodniť, že dve bunky sa spoja, nedôjde pri tom k omylu, a splodí sa nový život? Všetko nám veda nedokáže zdôvodniť. A toto je princíp viery, pripustiť, čo ak je tam niečo viac. Napríklad aj C. S. Lewis pekne povedal: Jeden z dôvodov, prečo verím v kresťanstvo je to, že je to náboženstvo, ktoré by si nikto nedokázal vymyslieť. Čiže Ježiš si to na zemi všetko pozoruhodným spôsobom odžil a vždy si vybral akoby ťažšiu cestu. Lebo kto chce vyhrať, chce byť triumfálny, no nie zomrieť na kríži. Ježiš si nevybral 21. storočie, keď sa informácie šíria extrémne rýchlo, práve naopak. A znovu, vieme, že žena v židovskom prostredí v tej dobe nemala dominantné postavenie. No on si za prvú osobu, ktorej sa zjaví, vybral ženu, obrátenú hriešnicu Máriu Magdalénu. A to je ten krásny paradox Boha a priestor pre vieru.

Osoba Ježiša je námetom mnohých umeleckých diel. To zobrazovanie je rôzne, cirkev sa naň často hnevá. Vy schvaľujete napríklad humorné zobrazenie Krista, napríklad vo viacerých filmoch?
Podľa mňa je veľký rozdiel v tom, s akým úmyslom jednotlivé diela vznikajú. Ak je to subjektívny pohľad, ktorý chcem prezentovať s úmyslom hľadať pravdu, myslím si, že prípadný omyl sa dá prepáčiť. Ale ak vzniká niečo iba s cieľom zosmiešniť, tak pri osobe Ježiša, už pre to jeho poslanie, nie je zosmiešnenie vhodný spôsob prezentácie. Ak chceme toleranciu, tak sa tolerujme navzájom. Niekto možno vytkne, že cirkev urobila chyby...

... a nebolo ich málo
Križiacke výpravy, inkvizícia a iné, áno. Ale hľaďme na dnešnú dobu. Všetko sa vyvíja. Cirkev už tiež prišla na to, že urobila pár chýb, ale snaží sa byť tolerantná. Snaží sa nastaviť hranicu tak, aby rešpektovala každého. Preto si myslím, že aj Ježiša by sme mali rešpektovať ako niekoho význačného. V porovnaní s inými náboženstvami, koľko je  takýchto diel proti Mohamedovi? Alebo proti Budhovi či Konfuciovi?

Brat Felix Mária. Snímka: HN/Pavol Funtál.

No nie je to o tom, že kresťanstvo je rozšírené najmä v Európe a v Amerike, kde spoločnosť dlhodobo bola a je otvorenejšia voči týmto témam?
Mohol by to byť jednej z dôvodov. Ale nie je to tak, že keď poľavíme v slobode, tak ju už niekedy nevieme používať?

Na druhej strane je to dôkaz, že Ježiš bol natoľko inšpiratívna osobnosť, že ponúka rôzne pohľady.
Áno. Ale prečo nachádzať rôzne spôsoby, keď Ježiš nie je polemická osoba. Nie je jasná, lebo mnohé informácie nemáme, ale svojím poslaním nie je polemický. Umelecký svet je, samozrejme, veľmi pestrý. Ale treba nájsť správnu mieru.

Takže neschvaľujete napríklad vtipy o Ježišovi?
Otázkou je, čo je vtip. Podstatou vtipu je povedať niečo pravdivé humorným spôsobom. Ale pýtam sa, či sú mnohé tie vtipy a žarty v súčasnej dobe pravdivé? Či to nie je len zábava. Ja tiež niekedy poviem vtip, či už počas príhovoru alebo na odľahčenie.

Poznáte aj vtipy o Ježišovi?
Taký ten základný, prečo svätý Peter zaprel Ježiša?

Prečo?
Lebo mu uzdravil svokru (smiech). Smiech a humor nie sú na príťaž, len netreba ísť do extrémov.

Zoberme to však z vážnejšej strany. Príbeh Ježiš Krista je vlastne najväčšou „success story“ v histórii. Súhlasíte?
Dalo by sa to tak povedať. Určite to, čo prežil a čo priniesol, nie je každodenným príbehom. V podstate je to zlomový okamih v dejinách sveta, keď si zoberieme napríklad len to, že sa podľa neho počíta súčasný letopočet. A je tam aj šťastný koniec, lebo sa to neskončilo na kríži. Pretože potom by bol len jedným z mnohých popravených a možno by si ho nikto ani nevšimol.

Dal by sa možno prirovnať aj k akčnému filmu. Nechýba tam napätie, gradovanie, násilná smrť ani šťastný koniec.
S tým by som polemizoval. Určite by bol a aj je dobrým motívom pre mnohých režisérov, ale nemyslím si, že je to akčná story. Lebo taký príbeh sa väčšinou vytvorí, umelo vymodeluje. A pri Kristovi máme jasné fakty. Myslím si, že Ježiš je vhodný iba na životopisný formát (smiech).

A čo symbolizuje Ježiš Kristus pre vás?
Lásku, otvorenosť, vzťahy. Jednoducho túžbu prinášať ľuďom nádej.

Zostáva na jeho osobe ešte niečo záhadné?
Samozrejme. Potom by to už nebola viera, ale poznanie. A v tomto ja veľmi rozlišujem. Moja viera v Ježiša je stále vierou. Nemám všetko racionálne zdôvodnené. Napríklad teraz, keď sa blížia Vianoce, počas ktorých si pripomíname jeho narodenie. Len v dvoch zo štyroch evanjelií sa spomína narodenie Ježiša Krista. Dokonca jedno sa začína tým, ako mal už tridsať rokov. Čo robil dovtedy, ako žil ten každodenný život?

Brat Felix Mária. Snímka: HN/Pavol Funtál.

To je dobrá otázka. Podľa vás ako?
Toto je priestor na hľadanie Ježišovej osobnosti ako človeka. Tá každodennosť, všednosť. Ako žil s Jozefom v dielni, ako pracoval? Ako riešili situáciu, keď sa nevedeli na niečom zhodnúť? Predpokladám, že normálne manuálne pracoval, aby si zabezpečil živobytie. Až potom prišiel zlom, keď začal verejne účinkovať. V evanjeliu obdobie Ježišových prvých tridsiatich rokov nie je až také podstatné.

Prečo?
Lebo samotné učenie a vôbec Ježišova podstata je práve vo verejnom účinkovaní, v období tých troch rokov. Od začiatku, ako prišiel medzi ľudí, až po ukrižovanie a nanebovstúpenie.

No nie je práve tá ľudská podstata spôsob, ako priblížiť osobnosť Ježiša dnešnému človeku?                 
Čo je viac ľudské? Že človek pracuje v dielni alebo to, že si všíma chudobných, mrzákov, hriešnikov. Lebo v dielni dokážem pracovať aj ja, ale to neznamená, že som ľudský. Ja som napríklad vyučený sústružník, frézar, ale keď robím so železom pri sústruhu, som ľudský? Áno, som človek. Ale to neznamená, že som ľudský. Ale Ježiš dokázal komunikovať s ľuďmi. Aj s tými, od ktorých sa ostatní odvracali. Čo je viac ľudské?

To je otázka pohľadu. Pre niekoho môže byť rovnako ľudské to, že vlastnými rukami vytvára nejakú hodnotu.
Samozrejme, nemôžeme zanedbať ani obdobie tých tridsiatich rokov, ale tam by sme boli vo veľkej polemike. Nemáme to zdokladované, nenachádzame to vo Svätom písme, ani evanjelisti to nepokladali za dôležité.

Čím to je, že práve Ježiš získal takú silu, že viera v neho dokázala hýbať dejinami a národmi?
Keď si zoberieme napríklad izraelských prorokov, tak počas nejakých 700 rokov  prichádzali jeden za druhým a každý ohlasoval niečo, čo má prísť. Niečo, čo bolo možno dvojznačné. Čo pasovalo na obdobie, keď daný prorok žil, ale aj na očakávanú dobu, kedy mal prísť Kristus. Ale až v postave Ježiša Krista sa všetky tie predpovede spájajú a napĺňajú.

Brat Felix Mária. Snímka: HN/Pavol Funtál.
Blížia sa Vianoce. Deň, ktorý oslavujeme ako narodenie Ježiša Krista. No zároveň deň, o ktorom by sa dalo polemizovať.
A kto o ňom polemizuje? Cirkev už nie (smiech). Ona vie, že Ježiš sa nenarodil 25. decembra. Toto sú veci, ktoré nás odsúvajú od jadra. Neriešime to, kto sa narodil a čo priniesol. Ale kedy. To je nepodstatné, je to len otázka časovosti. Začalo sa to tým, že kresťania prebrali mnoho pohanských sviatkov. Možno aj preto, aby sa neodlišovali v prostredí, kde boli prenasledovaní. Tak si povedali, dobre, pohania budú oslavovať slnečné božstvo, a my budeme oslavovať Krista, lebo on je naším svetlom.

Takže je to v poriadku, že prekryli pohanské sviatky svojimi?
Viac-menej áno. Jednoducho len zmenili pohľad, ale zmenili ho v tomto dôležitom uhle.

Keby Ježiš Kristus žil v tejto dobe, ako by sa na ňu díval?
Neviem. Ani si veľmi neviem predstaviť, ako by vyzeral jeho bežný deň. Ale myslím si, že jeho postoj by sa nezmenil. Že by si nevšímal centrum diania, že by nechcel byť stredobodom záujmu, ale držal by sa okraja, teda chudobných, utláčaných, menšín. Určite by vyhľadával tých, ktorí nemajú nádej, radosť zo života. Možno ani nás v kostoloch by si nevšimol, lebo by si povedal, veď títo už majú o seba z duchovnej stránky postarané, ja idem tam, kde o mne ešte nevedia.

Myslíte si, že by kázal pred nejakým obchodným centrom a brojil by za zbúranie chrámu konzumu?
No... len teraz pred ktorým (smiech). Otázka by bola, v ktorom meste by žil a ktorý obchod by si vybral. Ale určite by niečo takéto urobil. Lebo nie je problém v nakupovaní, ale v tom, že mnohí prisudzujú hodnotovo prázdnym veciam priveľký význam. Myslím si, že Ježiš by na to poukázal. Či už by to robil bičom alebo nejakým expresívnejším spôsobom, neviem. Ale určite by na to upozornil.