10-stranový špeciál dnes v HN
Belgicko
Tomáš Cifra, finančný poradca v Bruseli
Rodák z Bratislavy Tomáš Cifra sa v belgickom Bruseli vypracoval na špičkového poradcu v investičnej banke KBC. Do blízkosti veľkého biznisu v rámci Európskej únie sa dostal ešte ako študent manažmentu v Bratislave, keď pracoval ako investičný analytik pre fond rizikového kapitálu. Podieľal sa napríklad na predaji slovenského portálu profesia.sk britskému vydavateľskému gigantu Daily Mail and General Trust.
Zlom u neho nastal v roku 2006. Ako študent bol najprv na študijnom pobyte v belgickom Gente. Neskôr tam našiel renomovanú školu Vlerick Business School. Na nej strávil jeden rok postgraduálnym štúdiom finančného manažmentu. Odtiaľ bol už len krok do Bruselu do skupiny KBC. Ako finančný poradca radí tento 31-ročný Slovák pri obrovských transakciách v strednej a vo východnej Európe. Bol napríklad pri predaji dvoch dcérskych firiem KBC – penzijného fondu v Poľsku a banky v Srbsku. Rádovo išlo o niekoľko desiatok miliónov eur.
Maďarsko
Matej Šipický, genetik v Debrecíne
Matej Šipický je celosvetovo uznávaný expert na kvasenie tokajských vín. Ako vedec a odborník na genetiku si urobil meno po celej Európe – napríklad vo Švajčiarsku, Francúzsku a v Nemecku. Kariéru si vybudoval v maďarskom Debrecíne, kde na miestnej univerzite založil katedru genetiky. Jeho tím skúmajúci vínne kvasinky tokajských vín objavil úplne nový druh kvasinky. Ten pomenoval „Candida zemplinina“ – podľa zemplínskeho regiónu.
Šipického oslovila aj samotná Európska únia. Dostal za úlohu zorganizovať konferenciu s názvom Sila mikróbov juhovýchodnej Ázie na Filipínach. Šipický aj viackrát upozornil na to, že EÚ je až príliš opatrná v otázke geneticky upravovaných potravín, ktoré majú byť budúcnosťou stravovania. Odpor európskych spotrebiteľov proti takto upravovaným potravinám bude mať podľa neho závažné ekonomické dôsledky pre celý náš kontinent.
Česká republika
Marek Rosa, vývojár počítačových hier v Prahe
Marek Rosa založil v Prahe firmu Keen Software House, ktorá sa postupne prepracovala do absolútnej špičky vývojárskych spoločností v Česku. Firma stavila na vesmírne simulácie, s ktorými prerazila na tamojšom hernom trhu. Najväčším tromfom sa stala simulácia Miner Wars 2081. Rosa sa pritom ešte pred pár rokmi zaoberal počítačovou grafikou a simuláciou iba ako každodenným koníčkom. Živilo ho iné zamestnanie, ktoré s počítačovými hrami nemalo nič spoločné – informačné systémy pre lízingové a telekomunikačné spoločnosti v Česku aj na Slovensku.
Keď si však programovanie vyžadovalo čoraz viac času, rozhodol sa, že sa mu bude venovať naplno. Podľa vlastných slov uspel najmä vďaka tomu, že našiel medzeru v súčasnom hernom trhu. Veľké vydavateľstvá totiž v poslednom čase vesmírne simulátory úplne ignorovali.
Poľsko
Ľudomír Molitoris, vydavateľ v Krakove
Ľudomír Molitoris je zakladateľom vydavateľstva Spolku Slovákov v Poľsku. Do Krakova prišiel po vyštudovaní vysokej školy v Bratislave iba s jedným kufrom a prenajal si tam malý byt. Privyrábal si ako tlmočník. Po páde režimu u našich severných susedov kúpil Molitoris so Spolkom Slovákov v Poľsku najprv budovu pre tlačiareň. Hoci bola v dezolátnom stave, zariskoval, a vyplatilo sa. Pre tri tlačiarenské stroje postavili malú výrobnú halu a od roku 1993 už sami tlačili časopis Slovákov s názvom Život.
Vydavateľská činnosť sa postupne rozrastala. Dnes publikácie z vydavateľstva bodujú nielen u čitateľov, ale aj na knižných veľtrhoch. Tím okolo Molitorisa sa presadil najmä v prostredí krakovských umelcov – maliarov, grafikov, básnikov a publicistov, ktorým vyhovovalo domácke prostredie malého vydavateľstva.
Rumunsko
Miroslav Labloncsik, podnikateľ v ubytovacom a gastronomickom biznise v Rumunsku
Veľkopodnikateľ v hotelierskom a stavebníckom biznise Miroslav Labloncsik vybudoval v Rumunsku prestížny hotel a reštaurácie. Hotel Slávia v rumunskom meste Salonta navštevuje smotánka z celej strednej a východnej Európy. Hosťami sú podnikatelia, politici, diplomati z rôznych európskych štátov, ale aj herci a speváci. Iabloncsik sa chopil aj stavebníckeho biznisu. V čase krízy investoval najmä do nehnuteľností a pôdy.
Ďalším segmentom jeho podnikania sa stala gastronómia. Postaral sa napríklad o zriadenie starodávnej sedliackej koliby, ktorá zaznamenala v Rumunsku veľký úspech. Výnimočná sa stala ponukou tradičných slovenských a rumunských jedál. V Rumunsku sa rozhodol propagovať aj slovenské bryndzové halušky, kapustnicu a korbáčiky. Pustil sa aj do projektov dvoch agroturistických penziónov. Hostia sa totiž podľa neho nechcú iba ubytovať, ale potrebujú aj zaujímavú formu relaxu.
Rakúsko
Daniel Hetényi, IT manažér v Rakúsku
Biznisu v zahraničných IT firmách na trhoch východnej Európy sa venuje takmer od začiatku kariéry. Za desať rokov prešiel viacerými spoločnosťami, ktoré v regióne začínali s minimálnymi tržbami. Keď ich odovzdával svojim nástupcom, ich obrat sa počítal rádovo v miliónoch eur. Postupne sa vypracoval až na post obchodného manažéra spoločnosti Trend Micro pre Česko, Slovensko a Maďarsko so sídlom vo Viedni.
Kým si ho do svojich radov vybral jeden z lídrov IT biznisu a svetová jednotka v bezpečnosti serverov, mal Daniel za sebou štvorročnú skúsenosť ako obchodný manažér firmy Websense pre oblasť bezpečnosti. Ešte predtým stál za viacerými úspešnými projektmi, napríklad za zvýšením dostupnosti radarového monitoringu a služieb pre české Riadenie letovej premávky alebo za ochranou pred únikom citlivých údajov pre veľké banky či armády.
Francúzsko
Daniela Jadroňová, manažérka hotela vo Francúzsku
Keď sa mladá Slovenka Daniela Jadroňová stala hlavnou manažérkou hotela Saint Eloi vo francúzskom Noyone, jeho majitelia bojovali s vážnym problémom, ako priviesť klientov. Dnes aj vďaka nej vyhľadávajú hotel známi francúzski herci či športovci. Rodáčka z Oravy mala pod palcom otvorenie novej hotelovej reštaurácie.
Aj v čase ekonomickej krízy sa snažila sprístupniť služby čo najväčšiemu počtu ľudí. Od jej príchodu hotel Saint Eloi výrazne zvýšil zisky a dostal aj tretiu hviezdičku. Daniela je typická Európanka. Študovala medzinárodný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Ako študentka pracovala v Británii a vo Francúzsku. Najviac však zrejme zavážil polročný pobyt na EDHEC Business School v meste Lille, ktorá je jednou z najprestížnejších ekonomických škôl vo Francúzsku.
Nemecko
Milan Matok, vývojový konštruktér v Mníchove
Rodák z Veľkých Levár Milan Matok odišiel po skončení štúdia na Strojníckej fakulte v Bratislave do Prahy, odkiaľ jeho kroky smerovali do Nemecka. Svoju konštruktérsku kariéru rozbiehal v spoločnosti, ktorá vyrábala interiéry pre lietadlá Airbus. Práve tam nadobudol všetky potrebné skúsenosti, ktoré neskôr zúročil pri práci s autami.
Ako konštruktér sa v Mníchove podieľal na vývoji interiérov najnovších modelov takých značiek ako BMW, Porsche, Audi a Volkswagen. Osobitne je hrdý na BMW Z4, kde sa podieľal na vývoji stredovej konzoly. Milan Matok pracoval aj na panoramatickej streche pre Audi A1. Ako sám priznáva, správnou motiváciou preňho v začiatkoch bola najmä jeho rodina. Práve tá ho všestranne podporovala v tom, aby sa venoval trojdimenzionálnemu modelovaniu už počas štúdia.
Nemecko
Peter Gero, urbanista a architekt v Hamburgu
Peter Gero dlhé roky šéfoval výstavbe centrálnych štvrtí nemeckého Hamburgu. Na Západ odchádzal podobne ako mnoho ďalších emigrantov v auguste 1968. Päť dní po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa odišiel do vtedajšieho západného Nemecka na pracovnú stáž, z ktorej sa už nevrátil. Začínal tam úplne od nuly, takmer bez znalosti nemčiny. Postupne sa vypracoval na absolútnu špicu a v súčasnosti patrí medzi najznámejších urbanistov a architektov v Nemecku, ktorý zanechal výrazný rukopis na súčasnej podobe centra Hamburgu.
Na hamburskom magistráte postupne prešiel viacerými pracovnými oblasťami a manažérskymi funkciami. Napokon sa v roku 1994 vo výberovom konaní dostal na post zodpovedného riaditeľa pre rozvoj a výstavbu centrálnych častí mesta, kde vydržal 12 rokov. V prvom rade však zostal verný urbanizmu a tri desaťročia rozhodoval o tvári Hamburgu.
Česká republika
Štefan Medzihorský, šéf vzdelávacieho inštitútu v Prahe
Bratislavský rodák Štefan Medzihorský šéfuje v Prahe vychytenému Podnikateľskému inštitútu Pyramida, ktorý vzdeláva špičkových zástupcov nadnárodných koncernov. Medzihorský je vo svojom odbore priekopníkom. Najväčší podiel v jeho inštitúte od založenia začiatkom 90. rokov mali tréningy efektívneho správania, komunikácie a asertivity. Tá v tom čase zažívala boom. Podľa vlastných slov patril jeho inštitút k prvým, ktorý začal učiť metódy zdravého sebavedomia a sebapresadenia. Zo Slovenska Medzihorský odišiel hneď po škole.
Ako mladý absolvent bratislavskej farmácie nastúpil do spoločnosti Léčiva ako majster výroby injekcií. Popritom v Prahe diaľkovo vyštudoval psychológiu. Hneď po jej absolvovaní vytvoril vo firme psychologické laboratórium. Neskôr inicioval školenie majstrov a vedúcich. Začal tiež vyučovať na viacerých vysokých školách doma aj v Česku. To ho časom podnietilo k tomu, aby spolu s ďalšími psychológmi založili v českom Terezíne Vysokú školu aplikovanej psychológie, kde ho zvolili za rektora.
Ďalšie príbehy Slovákov, ktorým zmenila Európska únia zmenila život, nájdete TU.