10.08.2015, 09:04

Prečítajte si úryvok z pripravovanej knihy Jozefa Banáša o stave republiky

Jozef Banáš špeciálne pre HN pripravil úryvok z pripravovanej novinky. Titul Slovenské dementi (Správa o stave republiky) je pokračovaním úspešnej knihy Idioti v politike. Vychádza na jeseň tohto roku.

Prečo dementi

Ak otvárate túto knihu v nádeji, že vám osočovaním iných posilním ego, radšej ju hneď zatvorte. Slávnostne vyhlasujem, že táto kniha nie je o dementoch, debiloch, idiotoch, blboch, hlupákoch, bláznoch, tupcoch, chumajoch, sprostákoch, chmuľoch, dilinoch, prázdnych makoviciach, kreténoch, imbeciloch, trubirohoch, mamľasoch, trkvasoch, bibasoch, primitívoch, podliakoch, pokrytcoch, hotentotoch, chňupoch, magoroch, cvokoch, trúbach jerichových, somároch korunovaných, o hlavách zadebnených, slabomyseľných, pomätených, o tých, ktorí padli z jahody, z mesiaca, či nám dokonca pripomínajú mimozemšťanov. Nič z toho. V žiadnom prípade nemôže byť kniha o dementoch, pretože slovo dement a tobôž jeho množné číslo vôbec nie je spisovné, takže som ho nemohol použiť, aj keby som chcel. A zdôrazňujem, že kniha sa volá „Slovenské dementi“ a nie „Slovenskí dementi“. Ak by sa vám napriek môjmu nástojčivému varovaniu zdalo, že to tak trochu o horeuvedených typoch predsa len je, v tejto chvíli všetko, čo je v knihe napísané, dementujem. To znamená – oficiálne popieram! Nič som nenapísal, nepublikoval, nikoho vo vydavateľstve Ikar nepoznám, ba čo viac nikdy som o takomto vydavateľstve nepočul a sám seba spochybňujem ako kedysi v socialistických časoch môj predvídavý kolega – diplomat po vyzvaní do diskusie uviedol: „Súdruhovia, poviem svoj názor, ale už vopred hovorím, že v prípade nesúhlasu väčšiny s ním nesúhlasím ani ja.“ Podávam dementi z jednoduchého dôvodu. Po vyjdení knihy „Idioti v politike“ sa na mňa nahnevalo zopár politikov. Po vyjdení kníh Kód 9 a Kód 1 sa na mňa nahnevalo podstatne viac cirkevníkov. Takže v tomto prípade dementi preto, aby som sa nedostal v tejto krajine do nemilosti ozaj všetkých.


Zbojnícke tradície
Zbojníctvo má na Slovensku stáročné tradície a úspešne ho rozvíjame popri čipkárstve, tkaní oravských kobercov a výrobe bryndze dodnes. Ako svedčí ľudová pieseň „Živ nás, Bože, živ nás“, vzniklo zbojníctvo z kombinácie zbožnosti a negatívneho vzťahu Slovákov k poctivej práci. Text piesne hovorí jasne: „Živ nás, Bože, živ nás, v takýto krutý čas, jak nás neuživíš, pôjdeme zbíjať zas!“ Keďže aj možnosti Boha sú limitované a všetkých Slovákov uživiť nedokázal, viacerí svoje hrozby splnili a sklamaní Božou pasivitou  sa dali na zboj. Treba však objektívne priznať, že dôvodom zboja boli niekedy aj pohnútky iné. Častým dôvodom začatia zboja bolo, že Slováci nemali za čo piť. Nesúhlas s týmto stavom ospievali v smutných piesňach: „Ani tak nebolo ani tak nesmie byť, aby tí Slováci nemali za čo piť!“ Preto sa niektorí rozhodli získať peniaze na pijatiku zbojom a na túto zaujímavú aktivitu vyzývali aj ostatných: „Poďme, chlapci, poďme zbíjať, bo nemáme za čo píjať. Čerta napopíjaš, keď si nenazbíjaš! Keď pánov postretneme, peniažky im zoberieme a spolu ich prepijeme!“ Z textu je zrejmé, že zbojníctvo malo veľký význam aj pri upevňovaní kolektívu zbojníkov, spoločné zbíjanie a následné spoločné pitie by sme dnešnou terminológiou nazvali teambuilding.


Skôr ako sa vydáte na zbojnícke chodníčky, si však uvedomte, že zbojníkom sa nemôže stať hocikto. Základným predpokladom pre úspešného zbojníka je schopnosť dobre utekať. Potom nasleduje schopnosť mať silný hlas, mať pravdu, musíte mať roľnícky pôvod, vaši rodičia musia byť dobrí, najmä otec, musíte sa vedieť pohybovať ako hore hájom, tak aj dolu hájom, musíte mať silný pocit krivdy, nesmiete mať maďarskú národnosť, musíte si zadovážiť pušku, pokiaľ možno, aj s nábojmi. Vhodnou výzbrojou zbojníka je aj vreckový nožík, mapa a buzola, pretože sa budete pohybovať väčšinou v tmavom lese či v brezine, aby ste nestratili orientáciu, pretože pre Slováka niet väčšieho nebezpečenstva ako dezorientovaný zbojník. Istý dezorientovaný zbojník svoje trpké skúsenosti z blúdenia ospieval takto: „Hory, hory, hory čierne, neraz som ja prešiel cez ne, neraz som ja nevečeral, ani doma nenocoval.“ Je logické, že keď človek stratí orientáciu, domov netrafí a poriadne sa nenavečeria ani nevyspí. Netreba pripomínať, že dobrý spánok je pre zbojníka základným predpokladom úspechu. Nevyspatý zbojník býva často dezorientovaný a pandúrom sa vzdáva ľahšie ako zbojník vyspatý. Prirodzene musíte mať valašku, ak ju nezoženiete, tak aspoň sekeru. Sekeru zoženiete najjednoduchšie tak, že ju ukradnete najbližšiemu drevorubačovi. Ako začínajúci zbojník si pri používaní sekery musíte neustále opakovať, že tento nástroj používajú na prácu výlučne drevorubači, vy ho používate na rozbíjanie pánskych kotŕb. Ak však chcete do takýchto kotŕb či chrbtov zatínať poriadne, odporúčam zohnať si valašku, je ľahšia, so sekerou sa narobíte, čo nie je zmyslom pôsobenia dobrého zbojníka. Ak by ste boli ochotní pracovať, nemuseli ste predsa ísť na zboj.

Skúsení zbojníci odporúčajú nosiť so sebou aj kotúč toaletného papiera, ak by ste v prípade nečakaného prepadu pandúrmi pustili do gatí. V prípade, že ste bojazlivejší typ, gate radšej nenoste. Prirodzene treba mať so sebou čútoru s pálenkou, opasok, za ktorý sa dá zastrčiť pištoľ, musíte vedieť merať od buka do buka, aby ste ukradnuté súkno spravodlivo rozdelili. Prirodzenou podmienkou úspešného zbojníka sú aspoň základné znalosti maďarčiny, keďže páni súci na ozbíjanie hovoria všetci po maďarsky a zbytočne by ste im po prepade vysvetľovali po slovensky, o čo vám ide, a v hore tlmočníka len tak nezoženiete. Rovnako je znalosť maďarčiny dôležitá aj počas výsluchov na dereši či inom náradí, aby ste mohli na katove otázky zdvorilo a zrozumiteľne odpovedať. Rovnako by mal zbojník vedieť aspoň základné počty. Jednak kvôli sčítaniu ulúpených peňazí a tiež preto, aby si vedel spočítať, koľkí ostali po zásahu pandúrov. Ďalším predpokladom úspešného zbojníka je mať frajerku, aby  ste mali motiváciu na zboj. Aj keď ste akýkoľvek dobrák, nebude vás baviť donekonečna ulúpené drahé látky či šperky rozdávať neznámym osobám a rád niečo dáte aj osobe vám blízkej. Vhodné je tiež ovládať vypriahanie koní, pretože niektorí vzdorovití furmani odmietajú po prepade kone vypriahať a vyzývajú zbojníkov, aby si vypriahali kone sami. Zbojníkov na vypriahanie koní vyzývajú slovami: „Keď si zbojník taký pán, vypriahaj si kone sám!“ Mali by ste tiež ovládať prvú pomoc v prípade, že dostanete vy alebo váš zbojnícky kolega guľku do chrbta, alebo vám hajdúsi šabľou poškodia ľadviny. Odporúčam tiež sa naučiť aspoň základné kroky dajakého zbojníckeho tanca. Skúsení zbojníci odporúčajú Fáber Dance School v Brezne. Len sa, prosím, neučte salsu alebo argentínske tango, pri prepade by vás to mohlo zdržovať. Tiež je vhodné ovládať preskakovanie vatry spojené s volaním hesiel povzbudzujúcich odvahu ako napríklad: „Stoj! Ruky hore! Mor ho! Hol van a pénz?! (Kde sú peniaze?)“, ale pre každý prípad aj „Keď ste si ma uvarili, tak si ma aj zjedzte!“


Ako klincovať
Keď stavebný robotník pred päťdesiatimi rokmi potreboval na novostavbu pripevniť tabuľku s popisným číslom, vzal dva klince a natĺkol ju. Trvalo mu to minútu. O desať rokov neskôr v podobnej situácii musel ísť za stavebným majstrom, ktorý za úplatok fľaše piva a žemle s kabanosom dal súhlas tabuľku s číslom priklincovať. V roku 1980 už musel robotník zájsť za majstrom, majster za stavbyvedúcim, ktorý problém tabuľky prerokoval s riaditeľom, aby napokon asi po dvoch hodinách dostal na priklincovanie súhlas. V roku 1990 už musel na priklincovanie tabuľky vypísať investor súbeh a po týždennom vyhodnocovaní vybral z troch ponúk najlacnejšiu a po zaplatení faktúry robotník tabuľku priklincoval. V roku 2000 musel stavbyvedúci žiadať súhlas od riaditeľa stavebnej firmy, ktorý z piatich ponúk predpísaných zákonom vybral tú najlacnejšiu, fakturoval však v cene tej najdrahšej, keďže do nej zarátal tridsaťpercentnú províziu a po zaplatení mohol robotník po dvoch mesiacoch tabuľku priklincovať. V roku 2010 sa stavebný robotník vybral za majstrom, ten za stavbyvedúcim, stavbyvedúci za riaditeľom, ktorý požiadal projektantskú kanceláriu o vypracovanie projektu, za ktorý, samozrejme, zaplatili. Schválený projekt prerokoval riaditeľ s investorom za dvadsaťpercentnú províziu, investor zašiel za generálnym investorom, s ktorým dohodol štyridsaťpercentnú províziu a zároveň požiadal o súhlas úrad pre životné prostredie. Po schválení životným prostredím musel dať stavbyvedúci certifikovať kladivo, ktorým sa chystal robotník klince zatĺcť, a robotník si musel vybaviť zdravotný preukaz. Riaditeľ firmy zároveň požiadal Európsku komisiu o súhlas s použitím klincov zodpovedajúcich európskym štandardom a súčasne absolvoval robotník komisiou predpísané školenie bezpečnosti práce. Generálny investor dohodol na príslušnom ministerstve päťdesiatpercentnú províziu a až potom sa mohol dať robotník do klincovania. Keď bola zhruba po dvojročnej procedúre tabuľku s popisným číslom na mieste, prišiel farár, veď ani cirkev nemôže obísť nasucho, a tabuľku – samozrejme za poplatok, posvätil.

Obrana
V rámci posilnenia obranných schopností kúpi Slovensko pre armádu deväť amerických ponoriek Black Hawk za 261 miliónov dolárov, ktoré bude postupne splácať. Informoval o tom minister obrany Martin Glváč. „Ide o najväčší modernizačný projekt armády. Nie je transparentnejší proces nákupu ako tento, ponorky kupujeme cez americkú vládu v cene, za akú ich nakupuje americká armáda,“ uviedol Glváč. Dodal, že prvú ponorku Black Hawk by malo Slovensko dostať budúci rok. Americký veľvyslanec Theodore Sedgwick považuje nákup amerických ponoriek za historickú transakciu pri generačnej obmene slovenskej armády, ktorá zlepší jej interoperabilitu s krajinami NATO. Zároveň sa podľa jeho slov posilní strategické partnerstvo medzi SR a USA a Slovensko získa nové príležitosti na výcvik a logistickú podporu iných krajín v regióne. Vzhľadom na akútnu hrozbu z východu bude domovským prístavom slovenskej ponorkovej flotily Nová Kelča na vodnej nádrži Domaša.

Hospodárstvo
Významným faktorom úspešného napredovania slovenského hospodárstva je šetrenie. Slovenská vláda sa vyznačuje šetrnosťou, za čo sme jej vďační. Zavádza mnohé úsporné opatrenia, aby sme sa mali lepšie. Na niektoré úsporné opatrenia prídu ministri sami, iné nám odporučí Európska komisia. Tieto odporúčania sa volajú smernice. Smernice máme radi, sme na ne zo starých čias zvyknutí. Podľa najnovšej smernice Európskej komisie sa bude na Slovensku decentralizovať aj distribúcia elektrickej energie na základe hrubého domáceho produktu vytvoreného v jednotlivých vyšších územných celkoch. Je to logické, pretože v oblasti, kde sa menej vyrába, sa aj spotrebúva menej elektrickej energie. Vláda rozhodla, že VÚC Prešov s najnižším slovenským HDP bude dostávať elektrickú energiu s napätím 88 voltov, kým napríklad Trnava 120 voltov a Bratislava 240 voltov. Predovšetkým rozhodnutie dodávať do Bratislavy prúd s takmer trojnásobným napätím ako do Prešovského kraja vyvolalo medzi občanmi tohto kraja ostrú kritiku. Objavili sa dokonca prípady, že niektorí občania si privádzajú do svojich domácností volty načierno a tajne ich skladujú v pivniciach. Ministerstvo vnútra varuje občanov, že dotyk s väčším množstvom voltov môže vážne otriasť vašou osobnosťou.

Bezpečnosť
Naša bezpečnosť sa neustále zvyšuje. Podľa počtu tých, ktorí sedia za mrežami, by sa to azda aj dalo povedať. O tom, koľko občanov sedí za mrežami, majú tí, ktorí za nimi nesedia, možnosť každoročne sa presvedčiť počas Dňa otvorených dverí v slovenských väzniciach. Túto akciu usporadúvajú podľa vzoru Dňa otvorených dverí v Markíze, v Národnej rade SR či v sídle prezidenta republiky. Akcia sa osvedčila, až na väznicu v Leopoldove. Po dlhšom pozorovaní príslušníci väzenskej stráže zistili, že smerom von sa hrnie viac návštevníkov ako smerom dnu, pričom napríklad počas dňa otvorených dverí v prezidentskom paláci sa počet vchádzajúcich rovnal počtu vychádzajúcich. Hoci bolo väzenskej stráži podozrivé, že väčšina vychádzajúcich bola oblečená v modrých oblekoch s páskou na chrbte, nechceli vychádzajúcim občanom kaziť celkový dobrý dojem z návštevy väznice.

Kto je Jozef Banáš
66-ročný vyštudovaný ekonóm, pôsobil 15 rokov v diplomacii. Rok pred vznikom SR opustil veľvyslanectvo vo Viedni a zamieril do sféry biznisu. Pracoval vo finančných domoch Raiffeisenleasing vo Viedni a Tatraleasing v Bratislave, od roku 1994 šéfoval priemyselnej politike v spoločnosti Slovak International Tabak. Neskôr pôsobil ako poslanec, svoju literárnu činnosť začal už v 70. rokoch písaním scenárov. Recesistická kniha o politike Idioti v politike bola jedna z prvých jeho kníh, odvtedy patrí k najpredávanejším slovenským autorom