18.10.2013, 00:02

„Mnoho ráz liečime to, čo pokazili africkí šamani“

Starostlivosť o ľudí dosekaných mačetami či boj s úradníkmi. Aj to je úloha šéfky kliniky vo východnej Rwande Kataríny Molnárovej.


27-ročná Katarína Molnárová v obklopení rwandských detí. Snímka: autor

Už ako študentku ju to ťahalo mimo Slovenska. Preto ešte počas štúdia všeobecného lekárstva na pražskej Karlovej univerzite skúsila šťastie v Nórsku. Nakoniec však zistila, že ju oveľa viac baví pomáhať tým najchudobnejším v rozvojových krajinách strednej Afriky.
Rodáčka z Košíc Katarína Molnárová pracuje v tomto regióne ako lekárka už takmer 1,5 roka. V rwandskej obci Bigugu, kde pod jej kliniku spadá zhruba 10-tisíc ľudí, je hotovou celebritou. Najnovšie pracuje na ambicióznom projekte. „Plánujeme tunajšiu kliniku prebudovať na zdravotnícke centrum, ktoré bude poskytovať lekárske služby vrátane pôrodnice. Práve to tu doteraz chýbalo. Tehotné ženy z tohto regiónu mali často obrovské problémy kráčať dlhé hodiny do najbližšej pôrodnice,“ vysvetľuje 27-ročná Slovenka.

Pochybná liečba šamanov
Prevádzku rwandskej kliniky financuje piatimi tisíckami eur mesačne Vysoká škola svätej Alžbety, ktorá podporuje rozvojové projekty po celom svete. Práve úspešným konkurzom na tejto bratislavskej inštitúcii sa Katarína do Rwandy dostala. Vedie tu tím piatich ľudí, ktorý sa denne postará až o 110 pacientov. „Mnoho ľudí tu trpí napríklad na AIDS či rôzne črevné parazity. Často prídu tiež s tým, že si pri práci mačetou rozsekli ruku, prípadne si rozťali nohu na ostrých kameňoch, keďže tu väčšinou chodia bosí,“ dodáva.
Slovenská lekárka sa stretáva naozaj aj s kurióznymi prípadmi. Jednému mužovi sa tu napríklad šaman snažil vyliečiť vred nad okom tým, že mu ho vypaľoval. A výsledok? „O jedno oko prišiel úplne a druhé sme mu museli zachraňovať,“ spomína Katarína.
Ďalší váhal s návštevou kliniky a pôvodne nie príliš vážna infekcia sa rozšírila do celej ruky. „Problémom je, že vydržia aj so zlomenou rukou týždeň, kým ich obrovská bolesť neprinúti prísť k nám,“ objasňuje africkú mentalitu Molnárová.
Okrem manažovania kliniky a liečenia domácich zápasí Katarína aj s rwandskými úradmi. Vybudovanie zdravotníckeho centra si totiž vyžaduje, aby peniaze do projektu vložila aj vláda. Tá sa však Molnárovú snaží presvedčiť, aby všetko platili Slováci.


Na klinike. Snímka: autor

Lieky zo Slovenska
Rwanďanom pomáhajú aj slovenské výrobky. „Máme tu zo Slovenska lieky proti bolesti či kvapky do očí,“ poukazuje na škatuľky s nápismi v slovenčine rwandská zamestnankyňa kliniky, farmaceutka Chantal Ndamwizeyeová.
Klinika v Bigugu leží v horách, vo výške asi 2 350 metrov nad morom, neďaleko hraníc s Konžskou demokratickou republikou. Hoci je najbližšie mesto Kibuye vzdialené asi len 30 kilometrov, zísť autom alebo na motorke dolu po mimoriadne zlej ceste trvá 1,5 hodiny. Katarína, ktorá je zdatnou športovkyňou, preto neraz zbehne dole do Kibuye priamo okolo políčok a domov miestnych ľudí. Rada si tiež zapláva v jazere Kivu, ktoré tvorí časť hranice medzi Konžskou demokratickou republikou a Rwandou. Kvôli veľkej nadmorskej výške sa na veľké horúčavy sťažovať nemôže – teplota v horách len málokedy prekročí 27 stupňov. Na rozdiel od Južného Sudánu, kde bola predtým. Tam sa horúčavy neraz šplhali k neznesiteľnej päťdesiatke.

Peniaze pre Pygmejov
Aktivity Kataríny však vedú ešte ďalej. Kúsok nad klinikou, cestou okolo čajovej plantáže, leží dedina Pygmejov, teda trpasličieho kmeňa strednej Afriky. A práve pygmejskú osadu Ruhondo si Molnárová vzala pod svoj patronát. „V dedine žije necelá stovka Pygmejov. Spolu 29 deťom sme kúpili školské uniformy, perá a písanky, aby mohli navštevovať vyučovanie,“ hovorí.
Peniaze na túto pomoc zohnala doslova vlastnými silami. Pripravila totiž charitatívny kalendár s fotografiami malých afrických detí. Za  predaj kalendárov získala zhruba tri tisícky eur, ktoré použila práve na školské potreby pre pygmejské deti.
Na klinike pritom Molnárová nie je jedinou Slovenkou. S logistickými záležitosťami jej pomáha Tomáš Rusňák, rodák zo Závodu na Záhorí. „Katarína je skvelá lekárka, deti aj dospelí ju tu majú veľmi radi. Často tu napríklad s nami hrávajú volejbal či futbal. Dokonca sme im tu vybudovali volejbalové ihrisko,“ vysvetľuje Rusňák.

Článok vznikol v spolupráci s Platformou MVRO, s podporou Európskej komisie a SlovakAid.

Dotazník Katarína Molnárová

Prekvapenie v Rwande
Prekvapil ma môj nový tím na klinike, ktorý na africké pomery pracuje neuveriteľne efektívne a svedomite.

Najťažšie slovo v jazyku kinyarwanda
Ktoré je najťažšie, ťažko povedať, ale moje obľúbené slová sú umudugudu (dedina) a čunda munda (bolesť brucha).

Kultúrny šok
Už aj predtým som dosť cestovala. Mám takú teóriu, že človek by mal mať precestovaných aspoň toľko krajín, koľko má rokov. Takže by som skôr povedala, že som sa asimilovala s ľahkosťou.

Zvyky z domova
Od svojich európskych návštev si nechávam dovážať medovinu a bryndzu na bryndzové halušky. Mimochodom, prakticky žiadnemu cudzincovi nechutia, rovnako, ako im nechutili ani v Nórsku.

Prijatie belošky
Ako ma prijali? Lepšie je spýtať sa, ako prijali belošku. Oni to samozrejme nerozlišujú, či som zo Slovenska alebo z Austrálie. Pre nich som jednoducho umuzungu, teda beloška.

Chýbajúci domov
Najviac mi v Rwande chýbajú moji priatelia zo Slovenska. Ale oni sú podobne ako ja expatrioti a už dlhé roky nežijú doma. Takže neviem, či sa dajú označovať ako rýdzo slovenskí.

Príklad pre Slovákov
Osobne by som bola celkom rada, keby moje deti vyrastali podobne ako tie africké. Síce majú blchy a parazity, ale zato aj obrovskú radosť zo života. Namiesto hrbenia sa za počítačmi sú v jednom kuse vonku. Spolupracujú s kolektívom a obezita u nich prakticky neexistuje.

Recept na úspech
Moja rodina to rozhodne ako úspech nebrala, keď som po takmer dvoch rokoch strávených v Nórsku odišla do Južného Sudánu. Ale postupne sa šplhám v kariérnom rebríčku. Ako vidíte, už som sa došplhala až do Rwandy.


Katka v Rwande uspela ako lekárka aj vedkyňa
Minirozhovor. Vladimír Krčméry, rektor Vysokej školy svätej Alžbety, pre HN:

V čom vidíte najväčšie plusy Kataríny Molnárovej, ktoré jej pomohli uspieť v ďalekej Afrike?
Katka je presne ten typ človeka, ktorý dokáže meniť svet. Takíto ľudia musia byť dostatočne odvážni a blázniví, v tom zmysle, že dokážu pochopiť  skutočné problémy sveta. Väčšina ľudí sa totiž hrabe v žabomyších sporoch, kým oni si dokážu svoj život zariadiť úplne inak a pomáhať tým, čo to najviac potrebujú.

Aj preto sa dostala práve do Rwandy?
Pôvodne sme ju do tejto krajiny ani nechceli poslať, keďže sme o ňu mali trochu strach. Predsa len ide o krajinu, ktorá je takmer 20 rokov po genocíde s 800-tisíc obeťami. Katka však sama dala jasne najavo, že tam chce ísť, hoci predtým mala skúsenosti s vyspelými krajinami, ako je napríklad Nórsko. A svojou prácou dokázala, že je človekom na správnom mieste.

Čím vás najviac presvedčila?
Nielen prácou na klinike, ale napríklad aj tým, že každý týždeň chodí do neďalekého utečeneckého tábora a pomáha tam ľuďom, ktorí ušli pred krvavým prenasledovaní. Okrem toho, na rozdiel od niektorých iných projektov, ktoré máme po celom svete, nie je len lekárka, ale aj vedkyňa. Dokáže totiž skĺbiť praktickú medicínu s vedou a výskumom. Posiela nám do Bratislavy výsledky testov napríklad v oblasti malárie či ďalších chorôb. Rúca tak klasickú diagnostiku. Aj preto podporujeme jej kliniku ako prototyp vedeckého pracoviska.