Povstaní vypuklo v Európe viacero. SNP bolo výnimočné

Čo nové ešte môžu historici 70 rokov od vypuknutia SNP vôbec skúmať?
Tých tém je stále veľmi veľa. V porovnaní s Varšavským povstaním (prepuklo v podobnom období v Poľsku – pozn. red.) nemáme takmer vôbec spracované osudy obyčajných vojakov, žien a mladých v SNP, to, ako Povstanie prežívali obyčajní ľudia... Problém je v tom, že v rokoch po vojne, keď bola téma SNP v kurze a žila ešte väčšina pamätníkov, tu vládol komunistický režim a ten o žiadny hlboký výskum nestál. Netúžil odkrývať chyby, príbehy, tragédie, potreboval len donekonečna omieľať tézy, ktoré predtým schválil niekto vo vedení strany, vlády.

Poslední pamätníci SNP majú okolo 90 rokov, máme teda poslednú šancu. Využívame ju dostatočne? Na čom najzaujímavejšom sa v tejto sfére aktuálne pracuje?
Je smutným faktom, že skutočných účastníkov SNP je už málo, najmä tých, ktorí mali nejakú funkciu a o niečom rozhodovali, čiže ponúkajú širší pohľad na vtedajšie dejiny. Ale práve výročia SNP a fakt, že už nežijú dôstojníci či politici Povstania, ponúka priestor, najmä regionálnym médiám i historikom, zmapovať práve vnímanie vojnových udalostí a SNP očami obyčajného, drobného človeka, povstalca. Pred pár rokmi sa podarilo nahrať a odvysielať spomienky zahraničných účastníkov SNP a oslobodzovania (najmä Sovietov a Francúzov), potom sa rovnako postupovalo pri amerických letcoch alebo pri slovenských zajatcoch v nemeckých táboroch a podobne.

Aké mýty o SNP v našej spoločnosti najviac rezonujú?
Veľa ľudí ho dodnes vníma ako produkt komunistov, čo, samozrejme, nie je pravda. Iste, komunisti mali na Povstaní výrazný podiel, ale v nijakom prípade ho neovládali, v rukách ho mala povstalecká slovenská armáda. A rozhodne nemožno SNP pripisovať podiel na ...