„Slováci, nekradnite. Boh vás vidí.“ Nuž, áno. Keď príde reč na prvé slobodné výlety našincov do Rakúska, pamäť nám (a, žiaľ, Rakúšanom takisto) pohotovo podsunie spomienku na tie inkriminované nápisy, ktorými si tunajší obchodníci chránili pred nami tovar. Našťastie, naše susedské zvítavanie sa po vyše štyridsiatich rokoch, keď nás od seba oddeľoval ostatný drôt, malo aj svoje menej zahanbujúce fázy. A najkrajšie sa vydaril hneď úvod či presnejšie – predohra.
Rupert Teigschl: Predsudky ustúpili, dnes sme priatelia
„Na udalosti z decembra 1989 si veľmi dobre pamätám,“ hovorí Rupert Teigschl z rakúskej prihraničnej obce Marchfeld. „S veľkým záujmom a trochu neveriacky som, podobne ako milióny iných, sledoval, čo sa u vás deje. Ani ja by som si nepomyslel, že sa železná opona a s ňou aj komunizmus, tak rýchlo zložia,“ vysvetľuje a dodáva, že vnímal aj problémy a dianie okolo Václava Havla. „My Rakúšania, a najmä obyvatelia Marchfeldu, sme udalosti sledovali s o to väčším záujmom, že išlo o najbližších susedov,“ vysvetľuje muž, ktorý dnes v rámci rakúsko-slovenského spolku organizuje výlety krajanov do Bratislavy a okolia či na rôzne kultúrne akcie na Slovensku.
„Nevedeli sme, čo nám prinesie budúcnosť. Áno, vzťahy medzi národmi neboli vždy jednoduché a bez predsudkov. Ale myslím, že obe strany sme si na seba zvykli, navzájom sa rešpektujeme,“ dôvodí. Pripúšťa, že prvotná eufória na oboch stranách časom vybledla, ale vzťahy sa podľa neho znormalizovali. „Myslím, že väčšina, so mnou na čele, nemáme so Slovákmi žiadne negatívne skúsenosti. Naopak, môj záujem o vás a vašu krajinu stále narastá a myslím, že máme vzájomne veľmi dobré vzťahy.“