07.11.2015, 00:00

„Permakultúru potrebujeme. Planétu B totiž nemáme,“ tvrdí svetoznámy farmár

Ako by ste permakultúru vysvetlili človeku, ktorý o nej nikdy nepočul?
Permakultúrne hospodárenie je v príkrom rozpore s priemyselným poľnohospodárstvom a snahami o maximalizáciu produkcie a ziskov bez ohľadu na ekologické dosahy. Orientuje sa podľa prirodzených systémov a prostredníctvom ich prenosu do poľnohospodárskej kultúry sa snaží o vytvorenie trvalého a stabilného systému využívania krajiny. Základným princípom je ekologicky, ekonomicky a sociálne udržateľné hospodárenie so všetkými zdrojmi. Nemáme predsa planétu B.

Josef Andreas Holzer aktuálnu Krameterhof vedie. Nevyhýba sa žiadnym prácam. Snímka: archív J.Holzera

Farma Krameterhof leží v najchladnejšej časti Rakúska, napriek tomu tam v pohode dopestujete kivi či citróny. Na ktorý váš „zázrak“ ste hrdý najviac?
Je pravdou, že úspešne pestujeme, spracúvame a predávame kivi. Čo sa týka citrónov, nejde o skutočné pestovanie, ale skôr o pokusy, ktoré vykonával môj otec s citrónovníkovcom trojlistým. Tento druh je pomerne dobre mrazuvzdorný, rastliny odolávajú teplotám nižším ako –20 °C. A na ktorý zázrak Krameterhofu som najviac hrdý? Na jeho rôznorodosť.

V 60. rokoch, keď váš otec Sepp Holzer začal s permakultúrnymi experimentmi, sa tento typ tvorby záhrad a fariem iba rodil. Od koho sa vaši rodičia učili? A kde sa v nich vôbec nabrala inšpirácia vybrať sa takouto nevyšliapanou a riskantnou cestou?
Pozrite sa, človek má s poľnohospodárstvom viac ako 10-tisícročné skúsenosti a ešte podstatne dlhší čas pretvára svoje prostredie. Väčšina techník používaných v permakultúre nie sú nové vynálezy. Iba sa znova objavili staré metódy a štruktúry. V minulosti nemohli poľnohospodárske podniky vo veľkom štýle dovážať zvonka ani energiu, ani produkčné prostriedky, ako napríklad krmivá. Neúspechy pri obhospodarovaní vlastnej pôdy si človek jednoducho nemohol dovoliť. Okrem toho nebolo možné žiť nad pomery – trvalá udržateľnosť bola existenčnou nevyhnutnosťou, a nie nejakým módnym trendom.
 


Prečítajte si aj:

Jedlá a divoká. Permakultúrna záhrada vám dokáže zmeniť život


 

Takže rodičia sa inšpirovali tradičnými postupmi?
Bdelý pozorovateľ dokáže sledovaním tradičných kultúrnych krajín získať mnoho námetov na riešenie súčasných problémov. Nejde však o glorifikáciu minulosti bez reflexie. Nie všetko bolo predtým lepšie. Osvedčené systémy by sme však mali preniesť do súčasnosti a prispôsobiť ich našim potrebám.

Krameterhof je unikátny využívaním vodných zdrojov. Snímka: archív J.Holzera

 

Aké to bolo vyrastať na permakultúrnej farme?
Nádherné. Neexistuje napínavejšie ihrisko pre deti ako príroda. Práve rôznorodosť našej farmy je pre deti veľmi zaujímavá: množstvo zvierat, voda a rozmanité plodiny – to oslovuje všetky zmysly. Vždy som rád pracoval so zvieratami. Práve na ne si spomínam najradšej.

Zapájali vás rodičia ako dieťa aj do svojich permakultúrnych experimentov?
Keď vyrastáte na permakultúrnej farme, tak vyrastáte aj uprostred permakultúrnych projektov. Od konca 90. som spolupracoval na mnohých projektoch. Permakultúra znamená rozumieť prírodným procesom a prenášať ich do poľnohospodárstva. Na to je potrebné pozorovanie, učenie sa a experimentovanie. Ak to človeku neprináša potešenie, tak by nemal pracovať s pôdou.

Zaujal ma váš spôsob vyrovnávania sa so škodcami: pestujete im ich obľúbené druhy zeleniny či bylín, vďaka čomu sa o iné plody nezaujímajú. Ide o vynález vášho otca, alebo je to štandardná permakultúrna metóda?
Ako som povedal, myslím si, že v permakultúre neexistujú žiadne vynálezy. Ľudstvo pracuje s prírodou tak dlho, že by bolo neprimerané tvrdiť, že túto alebo inú techniku vymyslel niekto konkrétny. Omnoho viac tu ide o neustály vývoj, ktorý nadväzuje na skúsenosti a znalosti, ktoré sú k dispozícii. Metóda „odlákania“ škodcov, ktorú opisujete, bola na celom svete „objavená“ už nespočetnekrát.

Hoci farma leží v nadmorskej výške 1 100 až 1 500 metrov, urodia sa tu aj kivi. Snímka: archív J.Holzera

Využívajú ju aj „konvenční“ farmári?
Áno, medzitým sa uplatňuje aj v konvenčnom poľnohospodárstve. Najefektívnejšie táto technika funguje, ak je uplatňovaná ako dvojcestný systém – teda kombinácia odpudzovania a lákania. Pri tom sa medzi pestované plodiny nasadí niečo, čo škodca nemá rád a čo ho teda odpudzuje. Zároveň sa mimo pestovanej kultúry nasadí niečo atraktívne, aby sa tak škodcovia odlákali od pestovaných plodín. V angličtine sa táto technika označuje ako „push & pull“.

O permakultúre sa hovorí ako o najšetrnejšom, najekologickejšom, najkreatívnejšom a najmenej prácnom spôsobe „spolužitia s pôdou“. Prečo je napriek tomu stále tak málo rozšírená?
O permakultúre často existujú príliš romantické predstavy. Ešte raz: permakultúra je poľnohospodárstvo, ktoré je založené na niektorých princípoch, predovšetkým na zodpovednosti za vlastné konanie. Obhospodarovať pôdu znamená aj prácu, a tej si v permakultúre užijeme hojne, pretože vykonávame veľa rôznych činností. Ale robíme to radi. Pre nás je to poslanie, nie povolanie. Preto s pojmom „práca“ nespájame vždy len niečo negatívne. Pracujeme v prírode a s prírodou – veľa a radi! Čo sa týka rozšírenia permakutlúry, tak ja nie som až taký pesimistický. Je mnoho fariem, ktoré sú postavené na zásadách permakultúry. Mnohé z nich názov „permakultúra“ ešte nikdy nepočuli, a preto sa tak ani neoznačujú. Napriek tomu pracujú s prírodou a často dosahujú skvelé veci. Preto nemám rád to neustále „označovanie visačkou“ – to je fenomén našej príliš egoistickej éry.


 

Vaša farma je pomerne často kritizovaná, že bez exkurzií by ste sa neuživili, keďže tvoria dve tretiny vášho príjmu. Čo je zároveň občas aj kritika permakultúry ako takej. Ako dlho sa vaši rodičia živili iba permakultúrnym farmárčením?
Nemám nič proti fundovanej a konštruktívnej kritike; ak však niekto hovorí niečo také, tak tomu vôbec nerozumie. Prehliadky ponúkame približne od polovice 90. rokov minulého storočia. Naša farma je však vlastníctvom našej rodiny už viac ako sto rokov a bola jediným zdrojom našich príjmov. Samozrejme, prehliadky i semináre predstavujú dobrý zdroj príjmov, to však neznamená, že by naša farma bez týchto dodatočných príjmov nebola ekonomicky veľmi úspešná. S ohľadom na našu veľkosť produkujeme viac zvierat, mäsa, obilia, ovocia, zeleniny, rýb, medu – a mnohých ďalších produktov – ako ktorákoľvek iná farma v okolí. Prečo by naša cesta teda mala byť horšia ako konvenčné hospodárenie? To, že okrem toho dokážeme komunikovať naše vedomosti a z toho dosiahnuť príjmy, ja považujem za dodatočnú kvalifikáciu. Kritizovať fungujúci podnik za to, že popri svojich hlavných kompetenciách je úspešný aj v iných oblastiach, je naozaj absurdné. Odporúčam každému, aby si jednoducho vytvoril svoj názor sám tak, že nás navštívi na Krameterhofe.

Návštevu rakúskej farmy milujú aj deti. Kvôli zvieratám. Snímka: archív J.Holzera

A v čom je Krameterhof jedinečný aj v kontexte iných permakultúrnych fariem?
Myslím, že je to práve rôznorodosť, ktorá našej farme dodáva punc jedinečnosti. Okrem pestovania poľných plodín, chovu zvierat, pestovania zeleniny a ovocia prevádzkujeme aj ovocnú škôlku, včelárstvo, ako aj rybničné hospodárstvo s chovom rýb a rakov. To všetko v spojení s našou osobitou polohou – naša farma sa nachádza na strmom svahu v nadmorskej výške 1 100 až 1 500 m – robí Krameterhof istotne jedinečným.


Prvá prednáška Josefa Andreasa na Slovensku s názvom Voda a pôda sa uskutoční 14.novembra o 10.hodine vo Vodárenskom múzeu v Bratislave.