Dážď, ktorý nás obišiel v prvý deň, nás na druhý deň dobehol. Je tesne poobede a my mierime za naším tretím sprievodcom po hlavnom meste. Ivo Nesrovnal upresnil štartovacie miesto ako posledný, očakávali sme teda, že si pre nás pripraví niečo špeciálne. A nemýlili sme sa. Čakala nás najrýchlejšia a zároveň najakčnejšia prehliadka zo všetkých. Mali sme necelú hodinu a pol pred sebou a plán ako na pol dňa, ale Nesrovnalovo odhodlanie bolo silné.
Iná Bratislava
Najprv kráčame k priľahlému paneláku pri obchodnom dome Central a už nám je jasné, prečo sa naša obhliadka začína práve tu. „Tu som vyrastal, chodil na základnú školu i gymnázium. Spája sa mi to s bratislavskými vôňami. Za oknami sme mali pražiareň kávy, kúsok cez školský dvor na križovatke bol pivovar Stein, a keď fúkal vietor od severu, tak prinášal vôňu čokolády zo Stollwercku. Z balkóna sme videli aj vinohrady,“ opisuje na našej prvej zastávke a hneď nám stíha oznámiť, že budú ešte minimálne štyri, a to nie blízko pri sebe. „Pôjdeme mojím autom, bude to rýchlejšie,“ vyhlási a blížime sa k malému červenému mestskému autu s otázkou na perách, či sa tam všetci (piati) naozaj zmestíme. „Čakali ste Porsche?“ smeje sa a neskôr nám vysvetľuje, že práve toto auto používa na rýchly presun po meste.
Vyberáme sa teda na blízke trhovisko na Miletičovej. Pre nedostatok čase odstavujeme auto na mieste označenom pre taxíky, ale je to len na päť minút. Nesrovnal, ktorý dlho žil v USA, ale aj v Nemecku, si toto miesto nezvolil náhodou. A tiež nie len pre efekt. „Vždy, keď som bol v nejakom meste, najprv idem tam, kde predávajú miestne potraviny. Toto miesto je dôležité pre Bratislavu, aj pre mňa, nakupujem tu čerstvú zeleninu, ale páči sa mi aj tá národnostná pestrosť. Vidno, že tu boli Bulhari, Maďari, počuť tu chorváčtinu a moji susedia sa bavili aj po nemecky. Bežne tieto miesta ukazujem aj známym zo zahraničia,“ vysvetľuje. V tom čase na nie príliš plnej Miletičke na nás vykrikuje pár predavačiek, ale my sa ponáhľame ďalej.
Snímky: HN/Pavol Funtál
Z Kalvárie k Dunaju
Ideme k jazeru Štrkovec. „Symbolizuje hneď niekoľko vecí. Naši predkovia boli z jednej strany chránení Dunajom z druhej Hradom, a toto bola tretia strana zo severu, kde rástol nepreniknuteľný lužný les. Ľudia sa čudujú, ako to, že je voda čistá, ale je to kvôli podzemným vodám, preto dúfam, že ich nenarušia žiadne veľké stavby,“ opisuje, a to je len začiatok zaujímavých historických i osobných príbehov, ktoré nám rozpráva i po ceste v aute. Keď prechádzame Bajkalskou ulicou, spomína na vojenské prehliadky, hodnotí však i stav cyklistických chodníkov v meste.
Pomaly už sme na ďalšej zastávke. „Pozrite sme, sme v meste a prechádzame roklinou,“ hovorí kúsok od bratislavskej Kalvárie, ktorú sám nazýva tajným klenotom. „Je tu lurdská kaplnka, ktorú postavila koncom 19. storočia grófka Szaparyová, odvtedy sem ľudia nosia rôzne tabuľky vďaky. Veľká škoda, že vežu Kostola Panny Márie Snežnej, čo bola dominanta Bratislavy, komunisti zbúrali.“ Len o kúsok ďalej, neustupujúcim tempom, prejdeme k Murmanskému vŕšku, pamätníku 1. svetovej vojny. „Keď ešte nebol takýto zarastený a pod ním domy, chodili sme sa sem často dívať na mesto,“ hovorí s tým, že dnes je v dezolátnom stave. Nesrovnal ako bývalý sprievodca Tatratouru sa teda nezaprie.
Aj keď sa čas kráti, vydávame sa na opačný koniec Dunaja. „Dunajské nábrežie je najtypickejšie miesto mesta. Sem sme chodili na prvé a deviate máje, boli tu hody, teda veselice s kolotočmi. Odtiaľto vidno aké je dôležité, aby sa dodržiavali zásady urbanizmu, aby sa nerozbíjal pohľad na mesto,“ opisuje pri pohľade na rozostavané výškové budovy na opačnom brehu. Už vtedy je nám však jasné, že na ďalšie stretnutie budeme meškať, doprava v meste nám nedovolí presúvať sa tak rýchlo, ako by sme chceli. Odchádzame však so slovami aktuálne mestského poslanca Nesrovnala: „Bratislava má geniálnu polohu, toto mesto je predurčené na úspech.“
Už ste si mohli prečítať, ako nás po meste sprevádzali Milan Kňažko a Milan Ftáčnik
a zajtra si môžete prečítať, ako sa rozhodol odprezentovať Bratislavu ďalší kandidát, Tatiana Kratochvílová