Riaditeľ, čo nechce sedieť sám. Nazrite do kancelárie šéfa top slovenskej IT firmy

Nazrite s nami do druhého domova podnikateľskej špičky Slovenska. Do svojej kancelárie nás tentoraz pustil Martin Hrnko, generálny riaditeľ spoločnosti QBSW.

Kancelária manažéra by mala byť usporiadaná a prehľadná. Tohto hesla sa drží aj šéf jednej z top slovenských IT firiem. Aj preto sa „vybavenie“ jeho stola zmestí na malú kôpku. „Som toho názoru, že ak sa mi na ňom kopí veľa papierov, tak to nie je dobre. Pretože majú byť buď v archíve, alebo v ďalšom procese spracovania,“ vysvetľuje Martin Hrnko. No priznáva, že zopár sa ich aj uňho „ohreje“ dlhšie. „Sú to veci, ku ktorým sa potrebujem napríklad vrátiť. Tie neskôr putujú do zásuvky – postupne ich zakladám. A keď sú už neaktuálne, nasleduje skartovačka.“



Kancelária Martina Hrnka má ešte jedno špecifikum, ktoré bežne u šéfov slovenských firiem nevidno. A to spolusediaceho. „Keď som sa stal generálnym riaditeľom, hneď sa ma pýtali, či budem mať samostatnú kanceláriu. Lenže ja sa nechcem uzatvárať a stratiť kontakt s pulzom firmy,“ dôvodí Martin Hrnko. Spoločnosť si preto navzájom robia s výkonným riaditeľom Marošom Herdom. A otvorenosť podnetom zdola jasne deklarujú aj dvere, ktoré sa zatvárajú len výnimočne. „Ku mne si zamestnanci nemusia dohadovať termíny. Keď majú nejaký problém, s ktorým nevedia pohnúť, môžu prísť rovno sem. Pretože úloha manažéra podľa mňa je aj o tom, že dokáže veci posúvať vpred.“

No aj Martin Hrnko občas potrebuje „zaliezť do škrupiny“ a odstrihnúť sa od okolitého sveta. Na to slúži hudba a špeciálne slúchadlá, ktoré okrem nej do ušných bubienkov nepustia nič. „Keď sa potrebujem sústrediť na prácu, ony mi to umožnia bez toho, aby som vyrušoval iných či ostatní mňa.“

Všemocný telefón a štyri perá

„Nepotrpím si na osobné veci typu fotografie či spomienkové predmety na stole. No jedna ma sprevádza – a to pero, ktoré som dostal od manželky. Je na ňom vygravírované moje meno, napriek tomu sa mu raz podarilo ,stratiť sa‘. Teda presnejšie zatúlať sa. Ja totiž nezvyknem veci strácať a keď som ho nemohol ani po niekoľkých týždňoch nájsť, priznal som to manželke. Kúpila mi teda pre istotu hneď tri nové. A vzápätí prišiel kolega z oddelenia IT developmentu s otázkou, či to pero, ktoré už mesiac leží u nich, nie je náhodou moje.

Som v prvom rade IT človek, no nedám dopustiť na klasické lepiace papieriky s poznámkami. Na jednom z nich mám napísané klapky kolegov, s ktorými často komunikujem. Rekordérom v tomto smere bol papierik, ktorý som mal na stole asi štyri roky a postupne som vyškrtával tých, ktorí už pre nás nepracovali, takže mal aj svoju historickú hodnotu.

Okrem smartfónu, iPadu a notebooku, ktoré používam na prácu, má na mojom stole miesto aj špeciálny telefón, ktorý je v podstate ústredňou s napojením na internet. Vďaka nemu a aplikácii v telefóne ma vedia zastihnúť na klapke kdekoľvek. Ani nemusia vedieť, že nie som vo firme. Komunikujeme tak napríklad aj s kolegami, ktorí chodia na jazykové kurzy na Maltu.

Tento hrnček je špeciálny – na druhej strane mám meno, aby mi ho nikto nezobral. Má to však malý háčik. Logo aj moje meno vidieť iba vtedy, keď je v šálke horúca káva alebo čaj. Keď obsah vypijem, farba z povrchu zmizne.“