S eurom máme väčší rešpekt
Vlastimil Kalinec, riaditeľ Mincovne Kremnica
Ako výrobca meny má náš podnik k euru určite špecifický vzťah. S korunou sme prežili vyše 100 rokov a jej výroba zasiahla do troch storočí v dvoch tisícročiach pre štyri rôzne štátne útvary. Začali sme ju totiž vyrábať už v 19. storočí pre Rakúsko-Uhorsko. S eurom sme sa zase stali členmi najväčšej menovej rodiny. Väčšina našej výroby smeruje na export, a to najmä mimo Európy. Tu musím povedať, že naše očakávania od eura ako svetovej meny neboli naplnené. Ale som presvedčený, že pre väčšinu firiem na Slovensku s medzinárodnými aktivitami je euro prínosom. Vďaka našim obchodným aktivitám sa často stretávam s partnermi z iných kontinentov, ktorí o Slovensku nemajú žiadne informácie a vnímajú skôr Európu ako celok a jej jednotlivé bloky. Moja odpoveď, že našou menou je euro, vždy nás zaraďuje do bloku krajín, ktoré sa napriek problémom tešia vo svete rešpektu, ktorý by sme s korunou nikdy nedosiahli.
Ako súkromná osoba si vždy užívam, že naše „slovenské“ peniaze prijímajú vo väčšine sveta tak, že si často miestnu menu ani nemusím zameniť. Nestotožňujem sa s výčitkami, že euro umožnilo zdražovanie. Stačí si zájsť do Česka a číslovky na cenovkách ma dokážu šokovať. Infláciu nespôsobuje mena, ale hospodárska politika. Na druhej strane ma dokáže prekvapiť, o koľko ľahšie sa peniaze pri nižších cifrách rozkotúľajú.
Napriek úvodu môjho vyjadrenia vo mne návrat ku korune nevyvoláva žiadne emócie, skôr sa na vec pozerám vecne. Pre Mincovňu by to síce bola nepochybne výborná zákazka, ale dostať by sme ju mohli len za takých dramatických ekonomických pomerov v EÚ, že napriek všetkým problémom ich neočakávam a ani si ich neželám.
Ceny diktuje konkurencia. Aj vďaka starým menám
Mária Csizmadiová, konateľka dopravnej spoločnosti Speed Line
Po piatich rokoch s eurom ako podnikateľ mám zmiešané pocity. Vzhľadom na skutočnosť, že máme veľa zahraničných partnerov, na jednej strane sme sa tešili zo zavedenia eura, keďže nám to eliminovalo „prekvapenia“ pri kurzových rozdieloch. Je oveľa jednoduchšie vypracovať cenovú ponuku pre našich partnerov na rok – dva, keďže kurz sa už nemení, a celkovo sa zjednodušilo obchodovanie so zahraničím. Kalkulácia reálnych nákladov je neodlučiteľná od podnikania, a v tomto nám euro bolo nápomocné.
S odstupom času však cítime, že euro so sebou prinieslo aj značné zvýšenie cien. So zvyšovaním cien vstupných nákladov sa znova dostávame do ťažkej pozície v konkurenčnom boji, kde ceny diktujú dopravné firmy z Maďarska, Bulharska a z Rumunska, ktoré zostali pri svojich menách. Úplne objektívne hodnotiť túto premenu sa ani nedá, lebo sa to udialo práve v čase nástupu finančnej krízy. Otázkou zostáva, či euro obstojí aj v dlhšom časovom horizonte, či nás budú nasledovať susedné krajiny bývalej V4 a či krajiny, ako Grécko, budú vedieť naďalej čeliť vzniknutým finančným problémom. Momentálne je pre mňa ťažké si predstaviť návrat k starej mene, ale na druhej strane viem, že aj s eurom je pred nami ešte zopár ťažkých rokov v podnikaní.
Stotisíc korún bolo veľa. A desaťtisíc eur je málo
Tomáš Kozák, trader na internetovej burze
Z pohľadu tradera na burze vnímam prechod na euro určite pozitívne. Hneď na začiatku som si na používanie spoločnej meny zvykol veľmi rýchlo, keďže som s ním ako obchodník menových párov prichádzal do styku denne. Keď porovnám situáciu pred piatimi rokmi so súčasnosťou, dnešní začínajúci burzoví obchodníci sú ochotní založiť si účet s vyššou sumou. Stotisíc korún bolo kedysi nehorázne veľa a dnes je 10-tisíc eur málo. Takisto sú dnes ochotní investovať a riskovať vyššiu sumu peňazí na každý obchod. Je to výsledok iného vnímania peňazí. Euro takto vnímajú aj bežní spotrebitelia.
Z pohľadu bežného spotrebiteľa je prechod na euro podľa mňa prevažne negatívny. Ľudia porovnávajú, koľko míňali v korunách, s tým, čo míňajú dnes. Míňajú viac peňazí. A nielen nominálne, ale aj reálne. Nedá sa povedať, že je to spôsobené len infláciou. Hneď po prechode sa euro vnímalo inak. Zo začiatku boli síce obavy z peňaženiek plných mincí, no mince sú stále považované za „drobné“ a každý má pocit, že má cash, až keď je v peňaženke niekoľko bankoviek. Tri dvojeurovky sa dajú rozhádzať oveľa ľahšie ako dvestokorunová bankovka.
Vo všeobecnosti, myslím si, sú ľudia s novou menou spokojní, uľahčuje nám život pri nákupoch, cestovaní, a je to niečo nové, „moderné“. Preto dnes začínajú byť populárne aj investície do virtuálnych mien, napríklad do bitcoinu. Väčšina „investorov“ nerozumie fungovaniu tejto meny, ale je to niečo, čo tu predtým nebolo a takisto prináša potenciálnu šancu veľmi vysokého zhodnotenia investície. Okrem toho otvára možnosti investovania pre úplných laikov, ktorí doteraz žiadne skúsenosti s obchodmi na burze nemali.
Ceny sa vyrovnali Západu, platy nie
Štefan Gregorička, konateľ hotela Majolika v Modre
Asi každému z nás prinieslo euro zmenu do života. Určite je pozitívne pri cestovaní mať menu, ktorá je akceptovaná vo svete. Ale doma ju asi väčšinou vnímame aj negatívne. „Nemeníme cenu, ale menu,“ asi si všetci pamätáme na tento reklamný slogan politikov v roku 2008. Beriem to, že sa väčšina cien tovarov a služieb vyrovnala západnej Európe, hlavne otvorením trhu. No určite to malo platiť aj na naše príjmy, aby sme mali na slušný život hodný Európanov. Ale stagnáciou domácej výroby a len dovozom, takýto stav asi tak skoro nenastane. Bez pracovných príležitostí narastá nezamestnanosť, možnosť zárobku klesá úmerne s kúpyschopnosťou obyvateľstva. Je to začarovaný kruh, kde je jedno, akú máme menu. A že máme dosť tovarov drahších a nekvalitnejších, ako v západných krajinách, ako aj najvyššiu DPH na potraviny a služby, je až nepochopiteľné. Jediná cesta, ako to napraviť, nie je vyhovárať sa na krízu, ale znížiť DPH na úroveň západných krajín (napr. Nemecka) a podporiť kupovanie domácich výrobkov a služieb. Ale na to by musela byť politická vôľa.
Nám „daňovákom” sa zjednodušila práca
Alica Orda-Oravcová, členka Prezídia Slovenskej komory daňových poradcov
Zavedenie eura sme my, daňoví poradcovia, očakávali s pomerne značnou skepsou. Avšak po piatich rokoch je možné hodnotiť prijatie eura a vstup SR do menovej únie veľmi pozitívne. Daňovníkom a účtovným jednotkám zjednodušilo podnikanie, a to najmä v prípade obchodovania s tými obchodnými partnermi, s ktorými majú dohodnuté platby v eurách. Kurzové rozdiely často ovplyvňovali výrazným spôsobom výsledok hospodárenia podnikateľa, resp. základ dane daňovníka. Možnosť optimalizácie základu dane prostredníctvom niektorých ustanovení zákona o dani z príjmov v súvislosti s kurzovými rozdielmi týmto odpadá. Prípadne aj iné úkony platiteľov DPH, napríklad vrátenie dane z iného členského štátu, je z dôvodu zavedenia eura jednoduchšie a bez komplikácií pri prepočte na národnú menu. Rovnako účtovanie platieb v hotovosti (napríklad pri nákupe v maloobchode) v štátoch s prijatým eurom je významne jednoduchšie a celkové náklady sú predvídateľnejšie.
Na druhej strane je jednoduchšie porovnávať odplaty za tovary a služby poskytované v zahraničí s tými na Slovensku. Je veľmi časté, že zahraniční podnikatelia očakávajú za služby slovenských daňových poradcov odplatu nižšiu ako platia svojim poradcom v zahraničí, i keď často sú tieto služby v SR náročnejšie na čas aj znalosti daňového poradcu a mnoho ráz sú slovenskí poradcovia výraznejšie odbornejší ako ich kolegovia, ktorí v zahraničí poberajú niekoľkonásobky honorára ich slovenských kolegov.
Slováci sa stali opatrnejšími. Vďaka euru
Monika Panáčková, pracovníčka banky, pobočka ČSOB, Laurinská ulica v Bratislave
V bankovom sektore pracujem od 1. 4. 2008 a na základe toho som mala možnosť vidieť správanie klientov pred zavedením a po zavedení eura. Toto správanie sa však nezmenilo zavedením novej meny eura, ale predovšetkým vplyvom finančnej krízy. S prijatím novej meny zažívali ľudia neistotu z niečoho nového, dosiaľ nepoznaného. Zrazu mali pocit menšieho počtu bankoviek v peňaženke ako doteraz. Ceny rástli a ľudia si dávali oveľa väčší pozor na to, koľko míňajú. Trhy zasiahla finančná kríza a pre ľudí nastali neisté časy, ktoré ich naučili byť opatrnejšími, uvedomovať si možné riziká a viac zvažovať svoje možnosti napríklad pri splácaní úverov.
Z môjho pohľadu bankového pracovníka narastá s pribúdajúcimi rokmi objem poskytnutých hypotekárnych úverov. Klienti sú oveľa otvorenejší k úverovým produktom v porovnaní s minulosťou. Pri depozitných produktoch prevládajú zase vklady bez viazanosti, keďže ľudia uprednostňujú rýchlo dostupné financie. Pomaly však cítiť stále narastajúci záujem o investovanie do podielových fondov a tento trend bude mať, myslím si, len stúpajúcu tendenciu.