Michala Kaščáka šokovali. Knihou k narodeninám

„Sníval som, že ak raz budem mať vydavateľstvo, tak najmä preto, aby som vydal najkrajšiu knihu o láske – Penu dní od Borisa Viana, ale nebol čas,“ tvrdí organizátor festivalu Pohoda Michal Kaščák. Netušil, že v deň svojich narodenín, 4. júla, mu priatelia venujú najoriginálnejší darček. Čerstvé vydanie obľúbeného diela, na ktorom od októbra tajne pracovali...

Láska na prvý pohľad...
„Ešte ako študenti sme Vianovu knižku Pena dní považovali za niečo výnimočné a rozhodne najlepšie, čo sme kedy čítali,“ spomína PR manažér Pohody Mário Gešvantner. Práve on má na svedomí originálne prekvapenie pre šéfa festivalu. Pozoruhodný text francúzskeho existencialistu sa mu dostal do rúk začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa skostnatenosť knižných trhov začala lámať a pulty sa konečne zapĺňali kvalitnou literatúrou. Bol očarený a automaticky posunul knižku priateľovi Michalovi Kaščákovi so slovami, že je to výnimočný text. „Zmiatlo ma, keď mi ju Mário požičiaval s touto charakteristikou, premkla ma taká silná zodpovednosť, že na prvých štyridsať strán textu som sa ani poriadne nesústredil. Jednoducho som sa bál, že v tej knihe neobjavím to jedinečné,“ smeje sa Kaščák. Opak bol pravdou. O Pene dní je dodnes presvedčený, že ide o najsilnejšiu a najkrajšiu prózu o láske, aká kedy bola napísaná...

Vian na čas v závetrí
„Paradoxné je, že ,vianovskú osvetu' sme šírili ďalej a bláznivo sme skupovali Penu dní po antikvariátoch, výpredajoch a rozdávali ju priateľom. Až sme jedného dňa zistili, že ju vlastne nemáme vo vlastných knižniciach. Michal sa vtedy vyjadril, že raz, keď si založí vydavateľstvo, prvá kniha, ktorú vydá, bude práve táto,“ rozpráva Gešvantner. Žiaľ, čas tieto ambície zastavil. S úspechom festivalu Pohoda pribúdali organizačné povinnosti a Vian ostal „v závetrí“. Aj keď sa vydavateľstvu Agentúra Pohoda podarilo vydať niekoľko kníh, okrem iných detské leporelo, na Penu dní priestor nezostával. „Niekedy v októbri som Michalovi povedal, že zrejme naše vydavateľstvo musíme na chvíľu utlmiť, lebo nemôžeme súčasne pripravovať festival a vydávať knihy, ale to som už v hlave nosil nápad, že urobím všetko pre to, aby som knižku vydal bez jeho vedomia a azda to stihnem do jeho narodenín,“ spomína Gešvantner.

Všetko ako po masle
Odštartoval sa pomerne zložitý kolotoč vybavovačiek v súvislosti s autorskými právami, nespočetné telefonáty do Francúzka, ale aj kontakt so slovenskou prekladateľkou Tamarou Zemkovou. Práve v súvislosti s ňou si PR manažér spomína na milú príhodu. „Hneď v telefonáte ma pani Zemková prekvapila, keď mi povedala, že intuitívne tušila, že čo ak niekto bude chcieť Penu dní vydať, preto si ju vybrala z knižnice a opäť sa pohrúžila do textu, chcela ho zlepšiť, zdokonaliť, keďže aj francúzština prechádza zmenami,“ hovorí Gešvantner. Všetky okolnosti nahrávali očakávanému vydaniu do kariet. Mário Gešvantner si vraj ani nespomína, že by niekde nastal zádrh či komplikácia. Naopak. Jediné napätie spočívalo v utajení pred budúcim majiteľom čerstvého zväzku. „Preventívne som si zriadil osobitnú mejlovú adresu, cez ktorú som komunikoval aj so spoločnosťou Milk, ktorá robí nielen vizuál Pohody, ale podieľala sa na grafickej podobe knihy,“ spomína Gešvantner.

Voňavá, zvláštna, mäkučká, moja...
V absolútnej tajnosti prebiehali všetky organizačné porady, každý jeden pokyn. Netušil Michal Kaščák, počas toľkých mesiacov ani raz, že sa niečo deje za jeho chrbtom? „Ani vo sne mi to nezišlo na um, dokonca som nič nepovažoval za podozrivé. Obdivujem Mária aj všetkých, ktorí na vydaní pracovali, keď si to spätne premietam, nenachádzam slov,“ s dojatím v hlase komentuje okolnosti organizačný líder Pohody. Čo sa v ňom teda odohrávalo v prvý júlový pondelok, v deň jeho narodenín? „Dojatie, zmätok, nadšenie, dokonca, keď som sa rozprával o tom s mojimi rodičmi, nedokázal som vydať zo seba ani jednu vetu, taký nekonečný a neopísateľný dojem som zo všetkého mal. Táto Pena dní je azda najkrajšia, voňavá, zvláštna, mäkučká, moja...“