Zostali nám len dve lode. Aj tie sme museli odkúpiť
Jedným z najsmutnejších príbehov delenia majetku je Československá námorní doprava. Áno, Československo malo vlastnú a mimoriadne úspešnú flotilu námorných lodí. Na jednej z nich sa plavil aj Juraj Boros, ktorý dnes riadi jedinú školu pre námorníkov na Slovensku. „Oproti západným spoločnostiam sme zarábali menej, ale na československé pomery to bolo výborné ohodnotenie,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Tatra Marine. Lode boli podľa neho veľmi moderné, postavené najmä v zahraničí, napríklad v Číne, Japonsku alebo Anglicku.
Retro fotografia posádky remorkéra Orlík. Snímka: Ivan Dubovský
Slovenskí námorníci
Spoločná firma sa sprivatizovala ešte za federálnej vlády a Slováci z nej veľa nevideli. Slovensku pripadli len dve lode, ktoré od Čechov odkúpili. Na oplátku Slovensko získalo Československú plavbu dunajskú, ktorá sa neskôr premenovala na Slovenskú plavbu dunajskú. Český odborník na námorníctvo Zdeněk Bastl takéto rozdelenie vysvetľuje tým, že námorná doprava mala sídlo v Prahe, a domovský prístav lodí bol tiež v tomto meste. Rozdelenie bolo teda podľa neho v poriadku. „Námorníci nestratili po roku 1993 zamestnanie, boli naloďovaní na námorné lode ako pred rozdelením a platení bez ohľadu na národnosť a štátnu príslušnosť,“ hovorí Bastl.
Perspektíva bola
Na rozdiel od iných tradičných odvetví, ako je zbrojárstvo, či poľnohospodárstvo, námorná doprava mala perspektívu aj v trhovom hospodárstve. Výborne sa jej darilo aj za bývalého režimu. „Hlavnými dôvodmi existencie vlastnej námornej dopravy bol rastúci objem československého zahraničného obchodu,“ hodnotí Zdeněk Bastl. Aj v 90. rokoch sa manažmentu podarilo tržby si udržať. Firma padla na kolená až v roku 1998, čo viacerí námorníci pripisujú predaju lodí. „Česká námorná doprava sa nedostala do krízy, jej vlastník, skupina Harvard Group, ovládaná pánom Koženým, sa rozhodla predať lode, aby získala prostriedky na financovanie privatizácie azerbajdžanskej ropy,“ hovorí Bastl.
Na konci 90. rokov teda nemali svoje námorné lode už ani Slováci ani Česi. Naše posádky sa uplatnili len na zahraničných lodiach. Dnes v tejto sfére úspešne pôsobia dve slovenské firmy. Slovenská plavba a prístavy prevádzkuje medzinárodnú nákladnú dopravu po Dunaji. Aj v čase krízy sa jej podarilo udržať si stabilné tržby a mierny zisk. Nováčikom je škola pre lodných dôstojníkov Tatra Marine. Firma má v tomto čase prvých absolventov, ktorí sa môžu uplatniť aj na námorných lodiach. Spoločnosť podľa agentúry SIMS od roku 2006 výrazne zvýšila svoje tržby zo 60-tisíc na vlaňajších takmer 300-tisíc eur. Podľa riaditeľa spoločnosti Boroša je situácia v odvetví náročná pre nízke ceny tovarov.
Záber z bratislavského letiska. Snímka: Ivan Dubovský
SES Tlamče. Snímka: Ivan Dubovský
Chronológia delenia majetku
1992
13. novembra – Federálne zhromaždenie (FZ) Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) schválilo Ústavný zákon č. 541/1992 o delení majetku ČSFR.
27. decembra – V Bratislave sa na súkromnom obede zišli premiéri SR a ČR Vladimír Mečiar a Václav Klaus. Predmetom ich rozhovoru boli najmä otázky súvisiace s delením majetku ČSFR.
31. decembra – Zástupcovia Štátnej banky československej (ŠBČS), Českej národnej banky (ČNB) a Národnej banky Slovenska (NBS) podpísali protokol o rozdelení, odovzdaní a prevzatí zlatých zásob po Štátnej banke československej.
1993
21. januára – Na rokovaniach o sporných otázkach delenia majetku ČSFR sa neďaleko Brna stretli predstavitelia ČR a SR.
30. apríla – V brnianskej vile Tugendhat sa uskutočnila schôdzka na úrovni premiérov, na ktorej sa vyjasňovali otázky majetkovoprávneho vyrovnania.
25. marca – Otázky menového vývoja v SR a v ČR, problémy a perspektívy platobných vzťahov medzi oboma republikami, otázky delenia aktív, pasív a majetku bývalej Štátnej banky československej, boli na programe spoločného rokovania bankových rád NBS a ČNB, ktoré sa uskutočnilo v Smoleniciach. Rokovanie sa konalo za účasti ministrov financií SR a ČR Rudolfa Filkusa a Ivana Kočárníka.
1994
23. júna – V Prahe rokovali predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku SR (FNM SR) Viliam Vaškovič s predsedom Fondu národného majetku ČR (FNM ČR) Romanom Češkom o nedoriešených otázkach delenia federálneho fondu národného majetku.
26. septembra – Ministri kultúry SR a ČR Ľubomír Roman a Pavel Tigrid podpísali v Brne rámcovú dohodu o výmene niektorých predmetov kultúrneho dedičstva.
1997
10. októbra – V Piešťanoch sa konalo pracovné rokovanie premiérov SR a ČR Vladimíra Mečiara a Václava Klausa, na ktorom rokovali o delení zvyšku majetku spoločného štátu.
5. decembra – Guvernér Českej národnej banky Josef Tošovský a guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár sa na spoločnom stretnutí v Brne nedohodli na vyrovnaní vzájomných záväzkov týkajúcich sa delenia majetku bývalej federácie.
20. novembra – Počas dvojdňového summitu Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v chorvátskom Záhrebe sa stretli premiéri SR a ČR Mikuláš Dzurinda a Miloš Zeman. Výsledkom schôdzky bola dohoda o obnovení činnosti spoločnej česko-slovenskej komisie pre vyrovnanie majetkových otázok.
18. decembra – Na zámku v Kolodějoch pri Prahe sa uskutočnilo prvé pracovné zasadanie obnovenej spoločnej česko-slovenskej komisie pre rozdelenie majetku bývalej ČSFR. Do komisie vymenovala každá strana šesť členov. Vedením boli poverení podpredsedovia vlád SR a ČR – Ivan Mikloš a Pavel Mertlík. Komisia sa stretla ešte vo februári, apríli a v septembri 1999.
1999
7. októbra – Dohodu o výmene akcií slovenskej Všeobecnej úverovej banky (VÚB) a českej Komerčnej banky (KB) podpísali v Prahe predseda Fondu národného majetku (FNM) SR Ľudovít Kaník a predseda FNM ČR Jan Stiess. Pri podpise dohody boli prítomní premiéri SR a ČR Mikuláš Dzurinda a Miloš Zeman, ako aj podpredsedovia vlád SR a ČR pre ekonomiku Ivan Mikloš a Pavel Mertlík. Majiteľom akcií VÚB bola až dovtedy Česká republika, po podpise dohody sa však stali majetkom FNM SR. Akcie KB vlastnila SR, po podpise prešli do vlastníctva FNM ČR.
24. novembra – Predsedovia vlád SR a ČR Mikuláš Dzurinda a Miloš Zeman podpísali v Bratislave Protokol medzi vládami ČR a SR o odovzdaní a prevzatí zostávajúcej časti zlata zo zásob po bývalej Štátnej banke československej a Zmluvu medzi SR a ČR o spoločnom postupe pri delení majetku ČSFR medzi ČR a SR a o jeho prechode na ČR a SR.
2000
1. februára – Národná rada (NR) SR vyslovila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku ČSFR, podpísanej 24. novembra 1999 v Bratislave premiérmi Milošom Zemanom a Mikulášom Dzurindom.
6. apríla – Dohodu o delení majetku medzi ČR a SR podporila Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR.
10. mája – Slovensko-českú dohodu o ukončení delenia zvyšku bývalého federálneho majetku schválila horná komora českého parlamentu – Senát.
22. mája – Protokol o výmene ratifikačných listín k zmluve medzi ČR a SR o spoločnom postupe pri delení federálneho majetku si vymenili na Úrade vlády ČR v Prahe premiéri ČR a SR Miloš Zeman a Mikuláš Dzurinda.
– Obaja premiéri vydali spoločné vyhlásenie k vyriešeniu minulosti česko-slovenských vzťahov, v ktorom označili delenie majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), Federálneho fondu národného majetku a Štátnej banky československej za skončené.
– Po podpísaní protokolu o výmene ratifikačných listín český premiér odovzdal predsedovi slovenskej vlády zlatú tehlu s hmotnosťou 14 kg a v cene 4 milióny Kč, ktorá symbolizovala ukončenie sporov o majetok a skutočnosť, že slovenské zlato sa po 7 rokoch rokovania vrátilo späť do Bratislavy.