Alebo ide iba o mýtus, ktorý nemá logiku ani opodstatnenie? „Bratislavské elitárstvo sa voči ostatnému Slovensku prejavuje mnohými spôsobmi...,“ tvrdí sociologička Zuzana Kusá.
Medzi východniarmi a Bratislavčanmi dlhé roky prebieha niečo ako „regionálny boj“, prečo?
Diskusiu na túto tému by sme mali viesť úsmevne a tak, aby bolo jasné, že dramatickosť sporu Bratislava – východniari je v značnej miere fabrikovaná a reálne podoby mu dávajú práve takéto debaty. Veľmi nerada by som „hĺbavými analýzami“ pomáhala hĺbiť zákopy či kopať ich aj tam, kde vôbec nie sú.
A kde sú?
Už v minulosti medzi susednými sídlami existovala súťaživosť a viac či menej ostrá rivalita. Typicky nešlo o abstraktné veci, ale o trhové miesta, o dievčatá/nevesty, kto má lepšieho farára alebo slivovicu. Súťaž bývala (a je) o to tvrdšia, o čo bolo toho dobrého menej. A na Slovensku bývalo a je toho dobrého menej.
Takže nejde o spor, ale o súťaživosť?
Od tradičných sporov sa „konflikt“ východniari verzus Bratislavčania líši tým, že nejde o susediacie a „zavadzajúce si“ dediny, ale o dva vzdialené regióny. Problém sa totiž netýka vzťahu Bratislava a napr. Svidník, ale rozhorčenia z toho, že „bratislavskú“ pozíciu, ktorá by „mala patriť“ Bratislavčanom, „okupuje“ Svidníčan.
Takto to však asi viac vidí ten Bratislavčan.
Mohli by sme povedať, že ľudia z východu prichádzajú do Bratislavy bez akejkoľvek zášte k jej obyvateľom, prosto ako do mesta, kde majú plné právo skúšať sily a šťastie, no Bratislavčania ich vnímajú so znepokojením ako často vitálnejšiu konkurenciu v boji o pozície, ktoré by mali isté bez ich „invázie“.
Objavovali sa podobné nálady aj v minulosti?
Zdá sa, že nevraživosť a predsudky voči „východu“ sa začali objavovať v čase, keď sa o významnejšie pozície rozhodne nesúťažila a o ich obsadení nerozhodovala len stranícka príslušnosť, ale aj príslušnosť k určitému krídlu. A východniarske bolo desaťročia veľmi vplyvné.
Napríklad?
Prototypom a synonymom východniara sa v tom čase stal Biľak. Východniari sa zjavne presadzovali na dôležitých pozíciách vôbec nie pre neobyčajné schopnosti a rozhodovali o množstve vecí nie preto, že by o nich mali lepší prehľad, ale pre lepšie stranícke pozície a typicky zjednodušené schematické rozmýšľanie.
A aká je pravá východniarska mentalita?
Je jasné, že Bratislavčan si pod „východniarom“ nepredstavuje šičky z Hencoviec či zbožných občanov Ladomirovej, ale konkurenta, odvážneho prišelca, ktorý sa už počas vysokej školy „votrie“ do známej firmy a dokonca v nej postupuje, a po čase svojím autom s východniarskou značkou okupuje parkovacie miesto. V skutočnosti ide o ľudí, ktorí prichádzajú do Bratislavy s patričným drivom a chuťou presadiť sa v neznámom svete.
A Bratislavčania?
Aj medzi nimi sa pravdepodobne vyskytuje podobný odvážny a priebojný typ ľudí. Dá sa však predpokladať, že aj oni sú na cestách a skúšajú šťastie inde. Je možné, že po odchode dravšej časti Bratislavčanov sa profil zostávajúcich trochu mení – k nevýhode tam, kde ide o tvrdú súťaž.
Často zaznieva názor, že východniari Bratislavu síce okupujú, ale nerešpektujú, čo si o tom myslíte?
Kde sú dôkazy o tom, že východniari „neakceptujú Bratislavu ako hlavné mesto“? Neboli by tu, keby neuznávali príležitosti, ktoré hlavné mesto ponúka. Bratislava sa však ako hlavné mesto všetkých obyvateľov Slovenska nespráva. Bratislavské elitárstvo a macošstvo voči ostatnému Slovensku sa prejavuje mnohými spôsobmi.
Ako?
Jedným z nich je bytová politika, ktorá dáva šancu bývať v meste len tým, ktorí extrémne dobre zarábajú. Už elitárska bytová politika mesta vlastne spôsobuje, že v Bratislave sa udržia len tí východniari (a Stredo-, Západoslováci), ktorí sú ochotní tvrdo sa biť za svoj záujem a odhodiť, ak treba, morálne škrupule. Dnešný tvrdý východniar len napĺňa požiadavku, ktorú bratislavská radnica vedome či nevedome roky presadzuje.