O jeho práci vie aj Cambridge

Profesor chémie z prievidzského gymnázia V. B. Nedožerského Miroslav Kozák  svojím prístupom potvrdzuje starú pravdu, že učiteľom sa človek musí narodiť, pretože ide viac ako o poslanie.
„Prvé roky som učil matematiku a k chémii som sa dostal prostredníctvom práce s talentovanou mládežou,“ vysvetľuje. Úsmevne dodáva, že pripravovať deti na náročné ročníky či stupne olympiád si vyžaduje nielen komplexné vedomosti, hodiny príprav, ale najmä veľké srdce a chuť spájať a počúvať.
Výpočet odborných znalostí z organickej, anorganickej chémie či odmernej analýzy síce laikovi veľa nepovie, ale profesor Kozák do každého predmetu vkladá srdce a systém. Veľakrát na úkor voľného času, i keď dobrovoľne, pretože je presvedčený, že so žiakmi by mali fungovať ako ucelená rodina. „Moja práca je o líderstve, tímovosti, pretože len tak možno dosiahnuť niečo kvalitné. Nemyslím si, že olympiády organizujeme len preto, že z každého účastníka má byť stopercentný chemik. Ide skôr o naberanie vedomostí, testovanie si vlastných síl, mravčiu prácu, ktorá sa veľakrát zúročí až po niekoľkých rokoch.“
Miroslav Kozák má na konte desiatky ohlasov a úspechov v rámci účasti svojich žiakov nielen na krajských kolách chemickej olympiády, ale aj v medzinárodnom rozmere. Pred časom vo svete zarezonoval úspech jeho žiaka Mareka Viciana, ktorý sa vďaka nespornému talentu a kvalitnej príprave pána profesora dostal až na olympiády do Cambridgeu a Tokia. A naposledy: „Na 43. ročníku medzinárodnej olympiády v tureckej Ankare získal môj študent Martin Kučera bronzovú medailu, čo považujem za fantastický úspech, už aj preto, že sme tak zaznamenali pätnástu účasť v takejto vážnej vedomostnej disciplíne.“