Zbalíte si svojich pár šanónov, zamknete za sebou dvere kancelárie a rozlúčite sa s pozdravom: „Prídem o rok.“ Aj takto môže vyzerať váš osobný sabbatical, fenomén, ktorý už z „officov“ dostal mnoho slovenských manažérov.
„Je to obdobie, keď nezaspávate s pracovnými problémami. Takýto luxus vám víkendy alebo krátka dovolenka neponúkajú,“ hovorí o svojom dvojmesačnom pracovnom voľne Martin Ďuriančik, podpredseda Predstavenstva Tatra Asset Management. Presne o tom sabbatical je. Aj keď evokuje niečo mystické, v skutočnosti ide o oveľa prozaickejšiu záležitosť. Pôvodne latinské slovo dnes označuje formu uvoľnenia z práce zvyčajne na niekoľko mesiacov až rok. Bez neustáleho kontrolovania mailu, porád, stresu a prebdených nocí.
Cennejší než peniaze
Akokoľvek prekvapivo to môže znieť, s týmto nápadom ako prvá prišla cirkev. Duchovní dodnes odchádzajú na obdobie rozjímania a venujú sa predovšetkým duševnej obrode. Okrem nich vo veľkom sabbatical využívajú najmä vysokoškolskí pedagógovia v Spojených štátoch či vo Veľkej Británii, kde fungujú sedemročné cykly, po ktorých nasleduje šesť mesiacov až rok voľna. Čoraz viac sa presadzuje aj v iných odvetviach, siahajú po ňom najmä vrcholní manažéri či vedúci pracovníci.
„Človek pôsobiaci v dynamickom odvetví sa pravidelne zamýšľa na tým, či príde niekedy aj pokojnejšie obdobie. Keď vám navyše začínajú schádzať na um otázky, či vás aktuálna práca stále baví a napĺňa, je niekolkomesačné voľno a úplne vypnutie od pracovných problémov tým najlepším spôsobom, ako si oddýchnuť a získať ďalšiu motiváciu,“ dodáva Ďuriančik. Možnosť ísť na extra dovolenku na dva mesiace pritom vraj ocenil viac ako zvýšenie platu.
Charita či koníčky. Výber je na vás
Sabbatical však neznamená ročné ničnerobenie či leňošenie. Hoci primárnym cieľom je fyzický aj duševný oddych, ľudia, ktorí sa preň rozhodnú, zvyčajne trávia voľný čas aktívne. Venujú sa rodine a koníčkom, ktoré zanedbávali, rozbiehajú projekty, na ktoré predtým nemali časovú kapacitu. No nezriedka strávia sabbatical napríklad ako dobrovoľníci v niektorej rozvojovej krajine.
„Spôsob trávenia voľna nechávame na samotných zamestnancoch, neobmedzujeme ich v ničom,“ vysvetľuje Marína Smolková, hovorkyňa Tatra banky. „Môžu precestovať vysnívané destinácie, pracovať pre charitu, navštevovať intenzívny jazykový kurz, alebo sa venovať rodine, priateľom či športu.“
Ak chcete sabbatical využiť aj vy, pravdepodobne sa nevyhnete základnej otázke: čo s peniazmi. Vo väčšine prípadov ide o neplatené voľno, tí šťastnejší však môžu rátať aj s časťou výplaty. Všetko závisí od konkrétnej firmy, vášho postu a dĺžky pôsobenia. Schvaľovací proces totiž vždy prebieha individuálne.
Sabbatical po slovensky
Takúto výhodu poskytuje na Slovensku viacero firiem. Väčšinou ide o nadnárodné spoločnosti, ktoré si tento zvyk priniesli zo svojich materských krajín. Sabbatical je samozrejmosťou napríklad vo Francúzsku, kde je dokonca súčasťou tamojšieho Zákonníka práce.
„Podľa mojich informácií môže zamestnanec po troch rokoch práce požiadať o šesť až dvanásť mesiacov neplateného voľna,“ potvrdzuje hovorca PSA Peugeot Citroën Slovakia Peter Švec, ktorý sám túto možnosť využil. „Zamestnávateľ by mu mal vyjsť v ústrety, a dokonca držať jeho miesto.“
Slovenské zákony zatiaľ sabbatical nepoznajú, ľudia však áno. Stačí si kliknúť na sociálnu sieť LinkedIn a zadať toto kľúčové slovo. Objaví sa pred vami dlhý zoznam šťastlivcov, ktorí ako svoje aktuálne zamestnanie uvádzajú práve „sabbatical“. Väčšina z nich vám však na mail neodpovie...
Zakladateľ profesie. sk Dalibor Jakuš: Voľno chýba najviac deťom
Na prvé počutie to môže znieť trošku absurdne, keď zakladateľ profesie.sk zostane bez práce. Dalibor Jakuš však zo zamestnania na čas odišiel sám a dobrovoľne. Na pojem sabaatical narazil síce už dávnejšie v knihe Richarda Feynmana To snáď nemyslíte vážne, no až po rokoch v ňom dozrelo presvedčenie, že tento spôsob voľna by mu mohol pomôcť. Ako hovorí, nebolo to len o oddychu či povestnom vyhorení, skôr ho zaujímalo, „či to bude nový impulz. Chcel som vyskúšať niečo nepoznané.“
„Odchod z firmy bol rázny,“ tvrdí Dalibor Jakuš. Na snímke so svojimi tromi synmi, dcéra sa na fotografiu „nevošla“.
Keďže rozhodnutie dozrievalo postupne, okolie na svoj odchod starostlivo pripravil. „Chystal som ho takmer dva roky, počas ktorých som na toto obdobie pripravoval firmu, odovzdával kompetencie a nastavoval procesy,“ hovorí zakladateľ najväčšieho pracovného portálu u nás. Len rodičia sa vraj trochu báli, či je rozumné opustiť istotu zamestnania.
„Samotný odchod z firmy bol relatívne rázny, od istého dňa som jednoducho ráno nešiel do práce,“ smeje sa Dalibor Jakuš. Spočiatku mal vraj, paradoxne, pocitovo menej času ako predtým. To kvôli množstvu voľnočasových aktivít a kurzov, ktoré dostal ako dar od rodiny a priateľov. No nezaháľal ani v inej oblasti. „Viac som sa zblížil s (najmä slovenskou) startupovou scénou, zúčastňoval som sa na viacerých podujatiach v tejto oblasti. Začal som sa tiež zaoberať novými projektmi, do ktorých by som sa chcel púšťať,“ vysvetľuje. V neposlednom rade trávil viac času s rodinou. „Dodnes rád spomínam na každodennú prechádzku s deťmi zo škôlky, viac času zostalo aj na spoločné dovolenky,“ hovorí. Práve deti si vraj na návrat otca do práce zvykali najťažšie. „Ten bol prekvapujúco jednoduchý – týždeň po návrate bolo pre mňa úplne normálne, že ráno vstanem a idem do práce.“
Zdá sa, že Daliborovi Jakušovi sabaatical prospel. Tvrdí, že to bol výborný reštart, obdobie na vydýchnutie, počas ktorého sa mohol zamyslieť nad tým, kam sa chce pohnúť ďalej. „Po návrate do práce som zistil, že sa pozerám na mnohé veci iným spôsobom, získal som odstup od existujúcich činností a procesov. Zistil som, že firma je už dospelá, dokáže existovať bezo mňa a môžem začať uvažovať o nových výzvach.“ O sabaaticale vraj určite pouvažuje aj do budúcnosti, pozdáva sa mu napríklad sedemročný cyklus, ktorý funguje v USA. Vie si však predstaviť voľno aj na kratší čas ako na celý rok.
Bola to najlepšia investícia v mojom živote, tvrdí Peter Švec
Z ročného neplateného voľna sa len pred mesiacom vrátil riaditeľ komunikácie PSA Peugeot Citroën Slovakia Peter Švec. Napriek tomu, že pracuje vo firme, ktorá vo svojom domácom prostredí – vo Francúzsku – sabaatical bežne využíva, jeho rozhodnutie vyvolalo rôzne reakcie. „Mnohí kolegovia to nechápali. Vôbec im to nezazlievam, lebo na Slovensku je to veľmi nezvyčajná forma relaxu. Neskôr prišla fáza, keď medzi riadkami, ale u tých úprimnejších, aj explicitne zaznievalo: No keď si to môžeš dovoliť?“ spomína. Najbližšia rodina však rozhodnutie privítala. „Už roky sme o tom s manželkou a deťmi snívali a šetrili zároveň,“ priznáva. Ako dodáva, ani v prostredí jeho firmy to až také bežné nie je, každý prípad sa rieši individuálne. „Dlho sme s bývalým šéfom, pánom Lucianom Biondom hovorili o tom, ako to riešiť aj prakticky. Oceňujem prístup vedenia, že moju požiadavku akceptovalo.“
Čo však bolo prvotnou motiváciou? Peter Švec tvrdí, že chcel na chvíľu vystúpiť z každodenného kolotoča a jedným z cieľov bola aj zdravotná prevencia. „Nie že by som sa cítil starý alebo unavený. No spomínam si, že asi pred desiatimi rokmi jeden vzdialenejší kolega v neformálnej debate poznamenal, že plánuje infarkt okolo 50-ky. Hoci to bolo povedané položartom, vtedy som si povedal, tak toto nie. Mám rád výzvy v práci, ale nie za každú cenu. Odstrašujú ma ľudia, ktorí dokážu pre kariéru obetovať všetko. V skutočnosti sú hrozbou aj pre firmu samotnú.“ Dôležitým momentom bola aj túžba tráviť viac času s deťmi a odbremeniť manželku od rôznych povinností. A tiež viac sa hýbať. Tomu sa podriadil aj program počas voľna. „Hneď na úvod som kúpil celej rodine terénne bicykle a objavovali sme trasy okolo rieky Moravy a v Malých Karpatoch. Nikdy v živote som toľko nebicykloval,“ smeje sa. S rodinou veľa cestovali, najmä po Slovensku. Mesiac strávili na Orave a Peter Švec tvrdí, že takú rozprávkovú zimu nezažil ani v detstve. Zrazu sa uvoľnil aj priestor na častejšie návštevy rodiny a priateľov. „Konečne som mal čas na čítanie, písanie, robil som si poriadok vo svojich fotoalbumoch. A trochu som si zopakoval angličtinu a francúzštinu,“ spomína.
Jedným dychom však priznáva, že zhruba po pol roku precitol z ilúzie, koľko toho stihne. Napriek tomu považuje sebaatical za jednu z najlepších investícií v živote. „Psychicky aj fyzicky ma to občerstvilo. Na mnohé veci sa dívam s väčším odstupom. Deti ma začali viac vnímať ako otca, a vôbec užili sme si do sýtosti jeden druhého,“ vyznáva sa. Návrat do práce bol vraj bezproblémový. „Voľnom som sa dostatočne nasýtil a naspäť do práce som sa veru aj tešil. Na kolegov a aj na ten denný rytmus.“