Pred rokom ste vytvorili bustu Roberta Fica a inštalovali ju na podstavec, kde mal kedysi svoju sochu aj zakladateľ odborov a komunista František Zupka. Rád provokujete?
Keď je nevyhnuté provokovať, tak provokujem. Bolo to účelom aj pri projekte pred bývalým Domom odborov na Trnavskom mýte, hoci to nebolo prioritou. Závisí to aj od druhej strany; keby Robert Fico pristúpil k situácii s tým, že povie: „Fajn, ďakujem za bustu,“ tak sa neprovokuje. Pre neho a jeho blízkych ľudí to evidentne problém bol.
Čo vás k tvorbe busty vyprovokovalo?
To, ako Robert Fico manipuloval so sochami. Napríklad vytvorenie nového Štefánika a jeho pompézne odhalenie, presun leva spred múzea na Vajanskom nábreží inde. A realizácia a odhalenie sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade, ktoré bolo vyvrcholením jeho predvolebnej kampane.
Práve Svätopluk so znakom podobným odznaku Hlinkovej gardy, ktorého vytvoril normalizačný umelec Ján Kulich, vyvolal veľkú diskusiu. Vy ste boli jedným z odporcov.
Nikdy sme nehovorili o tom, či Svätopluk áno alebo nie, či Štefánik áno alebo nie. Išlo nám o spôsob, akým socha bola inštalovaná a realizovaná, kto ju realizoval. Samotné stvárnenie sochy spochybnili aj odborníci, ktorí hodnotili jej výtvarné kvality. A je stále otázne či Svätopluk má vôbec stáť pred Hradom.
Keď nie Svätopluk, kto by bol zo slovenskej histórie hodný toho, aby mal sochu takomto mieste?
Nemám takého a nerozmýšľal som nad tým. Tu išlo o divné pravidlá hry, o nesprávny spôsob nazerania na históriu. Robil ju komunistický autor a socha bola urobená niekoľko rokov pred tým, než vyhlásili súťaž. A bol tam Ficov osobný záujem, ktorý sochu presadil na taký prominentný priestor. Je to nesprávne. Nechcem sa hanbiť za realizácie vo verejnom priestore, ale momentálne za to, ako to vyzerá, sa hanbiť musíme.
Prejavy nesúhlasu sú na Slovensku už klasicky vlažnejšie. Je to iné v Česku, kde ste mali viacero projektov?
Tých aktivít je tam možno viac, ale aj u nás sú ostré formy protestov. Napríklad Peter Kalmus v Košiciach je známym kritikom bývalého režimu. Dajú sa aj u nás nájsť ostrejšie prejavy.
Váš ostrejší prejav však dlho nevydržal. Busta Roberta Fica na podstavci dlho nezostala. Podali ste trestné oznámenie pre odcudzenie, ako to dopadlo?
Myslím si, že za tým stáli pracovníci z Istropolisu, teda poskytovatelia priestoru z Jednotného majetkového fondu. Od nich si na pol roka občianske združenie Verejný podstavec, ktorého som členom, prenajalo ten podstavec. Sochu sme nainštalovali, ale nepáčila sa im, a tak nás vyzvali, aby sme ju odstránili.
Neurobili ste to.
Vždy sme tvrdili, že zodpovednosť za realizované dielo vo verejnom priestore je na nás. Dva dni som o soche nič nevedel. Tak som to riešil cez políciu a ako sa ukázalo, bolo to správne. Dostal list, že socha je v sklade v Istropolise a že nám budú účtovať skladné.
Prečo to urobili?
Nikdy som s nimi o tom nekomunikoval. Akurát mi prišiel list, že nám odoberajú priestor. Busta tam mala byť tri mesiace a na ďalšie tri už bola dohodnutá produkcia s pražskou skupinou Pode Bal. Hlavu som neskôr prevzal na polícii.
Samotnému Robertovi Ficovi sa to tiež nepáčilo. Kontaktoval vás aj osobne?
Nie. O jeho reakcii viem iba z médií.
Prečo ste sochu umiestnili 1. augusta 2010, a nie pred voľbami?
Busta bola hotová už skôr, ale ten priestor nebol k dispozícii. Termín, ktorý sme mali dohodnutý a chceli dodržať, bol až v auguste. A keďže prioritne mi išlo práve o podstavec na Trnavskom mýte, rozhodli sme sa počkať. Inštalácia busty inde by nemala zmysel.
Pre bežných ľudí ste ten, kto urobil Ficovu hlavu. Teraz ju ponúkate do dražby na internete. Nebojíte sa, že sa „zaškatuľkujete“?
Nebojím. Hoci sa to zadefinovalo práve takto. Aj pre mňa to bol problém – výstava sa zrušila a hlavu mi vrátili. A teraz čo s ňou? Preto som sa rozhodol pre dražbu. Považujem to za moment, keď tento cyklus potrebujem uťať a pustiť sa do inej činnosti. Skrátka je to akési finále.
Prečo dražba?
Pred časom sa objavila skupina záujemcov a chcela bustu odkúpiť. Lenže tým sledovali iné ciele.
To mi vysvetlite.
Nebudem menovať, o koho išlo. Myslím si, že to boli priaznivci Roberta Fica. Mali predstavu, že tú hlavu vystavia niekde vo foyer ako prezentáciu vďaky Robertovi Ficovi. To sa však dostávalo do takej polohy, v ktorej som tú vec mať nechcel.
Koľko ponúkali?
To nie je podstatné. Vtedy som s tým absolútne nesúhlasil. No v tom čase sa po Bratislave začali objavovať fotografie zo zrušenej prezentácie – boli nalepené na budove Slovenského rozhlasu, na samotnom pamätníku a na toaletách. Na Obchodnej ulici dokonca vznikol bilbord s tou hlavou a textom v zmysle: „Prečo Svätopluk môže a Fico nemôže byť vystavený?“ A tak padlo rozhodnutie. Keďže hlava už nikdy nebude na tom podstavci, čo bolo kľúčové, tak ju poskytnem do dražby.
A vaše očakávania?
Pre mňa je zaujímavé pozorovať, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Je dosť možné, že hlavu vydraží niekto, kto s ňou bude chcieť manipulovať a niečo robiť, čo je na tomto projekte najdôležitejšie. Predpokladám, že z odstupom času kauza vypláva v úplne iných súvislostiach. A je mi jedno, v akých. Budem to akurát sledovať.
Čo vám to ako umelcovi dá?
Vnímam to ako posunutie hraníc. Bude to iná interakcia a pre mňa úplne nové skúsenosti. Vôbec netuším, ako to dopadne. Svojím spôsobom je to krok do neistoty. Hlava sa možno vydraží len za euro a možno to bude absolútne fiasko, ale ja do toho rizika idem.
Na koľko si sochu ceníte vy?
Neviem, ako sa na to pozrieť. Keby som mal počítať náklady za materiál a investovaný čas – pracoval som na buste rok, tak poviem, že desaťtisíc eur. Toľko by mohla stáť v prípade, že si bustu niekto objedná a ide o zákazku. To však vôbec nemusí byť cena sochy, akú si ja predstavujem. A práve v dražbe sa ukáže, akú ozajstnú hodnotu tá hlava má. To je na tom zaujímavé.
Vráťme sa k dražbe. Oslovili ste s ponukou vydražiť si vlastnú hlavu aj Roberta Fica?
Nie. Nevidím dôvod, prečo by som to mal robiť. Ale myslím si, že bude oslovený. Nejako sa to k nemu dostane. Či to bude chcieť dražiť, je na ňom... nech draží.
A keby k tomu naozaj došlo. Stretnete sa s ním?
Ak to bude priamo on, kto tu bustu vydraží, tak áno. Veď s ním musím podpísať licenčnú zmluvu, že s bustou môže manipulovať podľa vlastného uváženia. Jediné, čo bude moje, je autorstvo. Viete, v Žiline budú prebiehať debatné dni Boj dobra so zlom spojené s výstavou, ktoré sú zamerané na mečiarizmus s veľmi kritickým aspektom. Zaujímavé je, že záverečným diskusným hosťom bude samotný Vladimír Mečiar, čo je nádherné. Politik by sa nemal báť irónie a mal by mať aj nadhľad.
Podľa vás Robert Fico taký nadhľad nemá?
Ukazuje sa, že nemá.
Kto je Dalibor Bača
Absolvent bratislavskej „šupky“ Dalibor Bača v štúdiu sochárskeho umenia pod vedením profesora Jozefa Jankoviča pokračoval na VŠVU. V roku 2006 bol jedným z iniciátorov a organizátorov akcie Akú sochu do mesta?, tiež petície Stop kultúrnej politike v našich mestách a protestu proti osadeniu sochy „kráľa Svätopluka“ (2010) od sochára Jána Kulicha na Bratislavskom hrade. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Verejný podstavec.
Kde si bustu Roberta Fica môžete vydražiť: http://aukro.sk/dalibor-baca-doc-judr-robert-fico-csc-2010-i1888695990.html