01.02.2013, 00:00

Skamarátili sme sa s ministrom. Za pár minút

Politici vs. sociálne siete. Zisťovali sme, ako vyzerá virtuálny život našich poslancov.

Používateľovi Marek Madaric sa páčia Simpsonovci. Používateľ Ludo Kanik napísal(a): Idem pozrieť do Hriňovej na furmanské preteky. Radoslav Prochazka zdieľal(a) video používateľa Amazing and crazy videos. Takéto (a iné) informácie sa o slovenských politikoch na pôde Národnej rady s najväčšou pravdepodobnosťou nedozviete. Na internete však áno. A nemusíte sa ani veľmi namáhať, aj naši poslanci už totiž objavili fenomén zvaný sociálne siete a mnohí z nich svojich novopečených internetových „priateľov“ pravidelne zásobujú informáciami zo svojho pracovného i súkromného života. A práve tie druhé bývajú pre potenciálneho voliča často omnoho zaujímavejšie.

Päťtisíc priateľov a dosť
Rakúsky politik Heinz-Christian Strache sa nedávno vyjadril, že prieskumy verejnej mienky neberie až tak vážne. Dôležitejší sú vraj preňho internetoví fanúšikovia, ktorých má, mimochodom, viac než všetci rakúski poslanci dokopy. Sociálne siete totiž politikom otvorili úplne nový rozmer. Aj tí naši už majú svoje fanúšikovské stránky, na osobných facebookových profiloch mnohí z nich dosiahli maximálny možný počet priateľov. „Tweetujú“ aj niekoľkokrát za deň.„V roku 2012 všetky politické strany pochopili, že Facebook je štandardným spôsobom komunikácie s voličom,“ potvrdzuje politológ Pavol Marchevský z agentúry Prieskumy.

Na počiatku pritom stáli voľby v roku 2010 a Sulíkova SaS, ktorá vo svojej predvolebnej kampani vo veľkej miere využívala práve sociálne siete. Neskôr si z nich zobrali príklad aj ostatní a dnes sa už podľa Marchevského nedá povedať, že by v internetovej komunikácii s voličmi niektorá zo strán výrazne zaostávala. Práve naopak.

 Pozor na majetok
Bežný občan si tak dnes bez problémov môže chatovať s predsedom politickej strany alebo „lajkovať“ fotky z jeho dovolenky. „Je dobré, ak politik odhalí aj niečo zo svojho súkromia, pretože potom si človek môže o ňom utvoriť reálnejší obraz. Politika súvisí aj s istými osobnými hodnotami,“ tvrdí Michal Dragan, odborník na marketing na sociálnych sieťach. „Jediné, čo je istým spôsobom už na hrane, je vystatovanie sa svojím majetkom,“ dodáva Dragan.

Vydali sme sa teda na imaginárnu cestu po profiloch našich politikov. Chceli sme zistiť, čo všetko sa dá o nich na Twitteri či Facebooku dozvedieť, nakoľko promptne budú reagovať a kto z nich dovoľuje aj náhodným internetovým okoloidúcim nazrieť do svojho súkromia. A boli sme prekvapení.

Štyria statoční
Štrnástim poslancom sme ako bežní občania poslali prostredníctvom Facebooku správu s jednou otázkou, šiestim žiadosť o priateľstvo. Na správu nám odpovedali štyria, priateľstvo potvrdili traja. Rekord pritom drží Ľudovít Kaník, ktorému na zaslanie spätnej väzby stačilo osem minút. O čosi neskôr sa s nami spojili aj ministri Martin Glváč a Ján Richter, na druhý deň sa pripojil aj poslanec Ivan Štefanec. Otázku sme poslali aj niektorým politikom známym svojou bohatou internetovou komunikáciou, práve od tých sme však vyjadrenie až do uzávierky nedostali.

„Medzi najväčšie chyby, ktoré politici na sociálnych sieťach robia, patrí to, že väčšinou sú aktívni iba pred voľbami a po nich stíchnu,“ hovorí Michal Dragan. Ako druhé negatívum vidí absenciu informácií zo súkromia. Mimochodom, tie nemusia byť za každú cenu len pozitívne. „Napríklad na Twitteri existuje falošné konto Karla Schwarzenberga, kde sa na jeho adresu objavujú aj ironické tweety. Väčšinou sa rýchlo šíria, lebo bývajú vtipné. Schwarzenberg ho nezrušil, nechal ho fungovať,“ dodáva Dragan. Pretože schopnosť urobiť si zo seba žarty sa stále vypláca. A pre politikov na sociálnych sieťach to platí dvojnásobne.