Sprievodca Lonely Planet zaradil Slovensko medzi desať najlepších destinácií, kam sa oplatí na budúci rok vycestovať. Čím sme si zaslúžili piate miesto?
Na budúci rok sa Košice stanú európskym mestom kultúry a zároveň Slovensko oslávi dvadsať rokov odvtedy, čo sa stalo samostatným národom. To je naozaj zaujímavý čas na to, aby sa dostalo trochu do žiary reflektorov. Slovensko ponúka výborné turistické aktivity, ako napríklad výlety za jednou z posledných populácií vlkov v Európe či turistiku v Tatrách. Má tiež čím zaujať v oblasti kultúry, má trebárs skvele zachované dedičstvo rómskych tradícií. To z neho robí zaujímavé miesto, ktoré sa oplatí vidieť.
Vy ste autorom textu o Slovensku, koľko ráz ste ho navštívili?
V priebehu posledných piatich rokov som vašu krajinu navštívil asi pätnásťkrát a precestoval som každý región. Momentálne žijem na Slovensku, lebo pripravujem sprievodcu Lonely Planet po východnej Európe.
Aké kritériá musí krajina splniť, aby sa dostala medzi odporúčané v Lonely Planet?
Destinácie v Best in Travel 2013 sa vyberali na základe toho, že sa sľubne vyvíjali, že sa tam na budúci rok niečo špeciálne udeje alebo momentálne naozaj „fičia“. Best in Travel prináša inšpirácie, každú z odporúčaných krajín na štyroch stranách predstaví relevantný expert na danú lokalitu. Nefunguje to tak, že si vyberieme krajiny a následne tam pošleme ľudí z Lonely Planet, ale Best in Travel zostavujeme na základe skúseností našich expertov priamo z miesta.
Odkiaľ ste mali informácie o Slovensku? Predpokladám, že ste spolupracovali aj so Slovákmi.
Všetky naše knihy sú výsledkom niekoľkomesačného výskumu, navštevujeme tisícky hotelov, reštaurácií a atrakcií po celom svete. Neprijímame žiadne pozvania či pozornosti podniku, ak niečo odporučíme, je to na základe vlastných dobrých skúseností. Vedomosti o Slovensku som, samozrejme, čerpal z viacerých zdrojov. Základom bol prieskum priamo na mieste, ktorý zahŕňal aj rozhovory so širokým spektrom ľudí – od bežných občanov cez turistických sprievodcov až po novinárov či právnikov. Takmer sto percent z nich boli Slováci. Veľmi si zakladám na tom, aby som mal čo možno najautentickejšie informácie o danej krajine.
Pýtam sa aj preto, že na webovej stránke Lonely Planet sa pri Slovensku objavila fotografia Nižných Ružbách, dedinky, ktorú nepozná ani mnoho Slovákov.
Fotografiu vybrali ľudia z nášho online tímu, ktorí pripravujú online verziu Best in Travel 2013. Táto snímka odráža dôvody, prečo sme sa rozhodli Slovensko zaradiť do zoznamu top destinácií. Chceli sme posunúť vnímanie Slovenska od destinácie „lacných lyžiarskych balíkov a víkendových rozlúčok so slobodou“ a upozorniť cestovateľov na skvelé outdoorové aktivity a kultúrne podujatia.
Takto vyzerá štvorstránka o Slovensku v sprievodcovi Lonely Planet Best in Travel 2013. Snímka: Lonely Planet
Prezentujete Slovensko ako krajinu kultúry. Vďačíme za to len Košiciam ako Európskemu mestu kultúry 2013?
Bol to jeden z hlavných dôvodov, ale nie jediný. Viedli nás k tomu aj dosiaľ relatívne neobjavené aktivity, ako degustácia slovenských vín v starobylých dedinkách, zachovaná rómska hudobná kultúra alebo okúzľujúce folklórne festivaly.
No Slovensko má trebárs aj bohatú tradíciu termálnych prameňov a kúpeľníctva, turistika u nás nie sú len Tatry alebo Slovenský raj, zaujímavé sú tiež naše jaskyne. Nič z toho však v texte nespomínate.
Lonely Planet je publikácia, ktorá má ukázať širokú škálu destinácií, ktoré sa oplatí na budúci rok navštíviť. Ale v sprievodcovi Best in Travel nechceme ponúknuť vyčerpávajúci prehľad všetkého, čo daná krajina ponúka. Osobne som si veľmi dobre vedomý výnimočnosti slovenských kúpeľov či jaskýň nielen v regionálnom kontexte. Niektoré z jaskýň a informácie o top kúpeľoch, napríklad v Piešťanoch, budú v pripravovanom sprievodcovi Lonely Planet’s Eastern Europe. Dúfam, že veci, ktoré som vyzdvihol v top destináciách na rok 2013, povzbudia cestovateľský apetít v súvislosti so Slovenskom.
Máte údaje o tom, ako krajine pomôže skutočnosť, že sa objaví v Lonely Planet?
Ak sa pýtate na počty turistov, ktoré vďaka našim sprievodcom krajinu navštívili, tie nesledujeme. Ale z predchádzajúcich skúseností môžem potvrdiť, že destinácie zaradené do Lonely Planet sa tešia veľkému záujmu médií.
Čo je podľa vás najsilnejšou stránkou Slovenska?
Pre mňa je najväčšou devízou nádherná príroda, ktorá ma pri prvej návšteve veľmi prekvapila. Nečakal som, že by mohlo byť niekde tak krásne a pritom to malo takú malú medzinárodnú publicitu. Mojím obľúbeným miestom je Slovenský raj: srdečnosť tamojších ľudí v kombinácii s dramatickou scenériou počas turistiky, kontrast tmavých lesov a žiariacich vodopádov, to je niečo, na čo nikdy nezabudnem. Ale sú aj ďalšie výborné miesta na turistiku, napríklad na slovensko-českom pomedzí alebo vo vinohradoch a lesoch v okolí Rače.
Podľa údajov na stránke Lonely Planet sa špecializujete na Latinskú Ameriku a karibskú oblasť. Ako ste sa dostali k Slovensku?
Cestujem po mnohých krajinách a je pravda, že mojou veľkou láskou je Stredná a Južná Amerika. No fascinovala ma aj východná Európa. Slovensko pre mňa reprezentuje čosi magické – je tu viac lesov ako kdekoľvek v Európe a táto neustála blízkosť prírody, dokonca aj v Bratislave, ma nadchýna. Západní turisti dlho nemali možnosť nazrieť za niekdajšiu železnú oponu a Slovensko je v tomto smere stále veľkou neznámou.
Keď spomínate Bratislavu, písali ste aj o komunistickej architektúre u nás ako o najzachovalejšej za železnou oponou. Ako ste to mysleli?
Zisťujem, že ľudia zo západnej Európy vnímajú socialistickú architektúru úplne inak, ako Slováci. Obdobie komunizmu je dôležitou súčasťou slovenskej minulosti a je to jej časť, ktorá zahraničných turistov zaujíma. Táto surová architektúra ma zaujíma už dlhší čas a na Slovensku je veľmi signifikantná. Zoberte si len Petržalku, jedno z najväčších činžiakových sídlisk v celej Európe, budovy ako reštaurácia UFO na jednom z bratislavských mostov či Slovenský rozhlas sú extrémne nezvyčajné. Obrátené pyramídy len tak nevidíte ani v bývalom východnom bloku. Mnohí veria, že ako západnú hranicu komunistickej Európy Bratislavu vybrali za ukážkové mesto toho, čo sú sovietski architekti schopní navrhnúť a postaviť.