Škola č. 1 Cirkevná základná škola Narnia
Daždivé utorkové predpoludnie. Blúdime betónovým labyrintom starej Petržalky a hľadáme cirkevnú školu Narnia. Zariadenie, ktoré podľa rozličných monitoringov a štatistík patrí k najlepším na Slovensku. Nenápadný, i keď rozsiahly školský komplex, zastrešujúci okrem základnej školy aj gymnázium, možno pôsobí štandardne, ale naozaj len na prvý pohľad.
V pestrej priestrannej hale nás už víta bezprostredný riaditeľ Rado Jančula. Smeje sa, že keď bol žiakom, nemal rád školu a dnes, paradoxne, jednej šéfuje. „Mnohí si myslia, keďže sme cirkevná škola, že sa zrejme riadime náboženskými dogmami. Nie je to pravda, my len, okrem kvalitného vzdelania, ako pridanú hodnotu ponúkame vedenie detí podľa kresťanských princípov,“ vysvetľuje.
Učenie podľa cností
Cirkev bratská, ako zriaďovateľ, necháva škole voľnú ruku a tá stavila na absolútnu prepojenosť s rodičmi. „Práve od nich ročne dostávame dar – tisíctristo eur, na ktorý sa skladajú, a ten rozdelíme jednak pre finančnú podporu učiteľov, ale aj na rozličné aktivity či učebné pomôcky,“ zasväcuje nás do fungovania školského organizmu pán riaditeľ. Škola dýcha radosťou z učenia a učenia sa. Každá trieda hrá veselými farbami, nápaditou kompozíciou, sofistikovanými heslami, všetko v duchu opakovania si dôležitostí ľudských cností, zmyslu pre spravodlivosť.
„Veľmi rada chodím do školy, lebo sa ani chvíľu nenudím,“ zdvorilo nás ubezpečuje tmavovlasé dievčatko. Skôr ako sa stratí v jednej z tried, nezabudne dopovedať: „V triede máme aj dvoch pieskomylov od pani učiteľky, ktoré cez prestávku môžeme hladkať a kŕmiť.“
Maľované slovné druhy
Ak sme zvedaví, ako sa učia slovenčinu napríklad tretiaci, klopeme na dvere triedy, ktorá sa volá Rád fialových rytierov. V učebni je rušno, ale to len dve skupiny detí celkom vážne riešia slovné druhy. Čakajú ich kontrolné testy. „Vždy spájam učenie s hrou, preto teraz maľujeme rôzne predmety, aby sme ich zaradili do správnej slovnej kategórie,“ zasväcuje nás do výučby pani učiteľka.
Je to vraj najlepší spôsob, ako udržať detskú pozornosť a zároveň ich niečo naučiť. „Veverička je podstatné meno,“ vykríkne šantivá Emka a ukazuje zvieratko, ktoré nakreslila. Hlúčik chlapcov pre zmenu sedí na mäkkom koberci a láme si hlavu nad zámenami.
Vzápätí jeden vystrie ruku s roztiahnutými prstami. Pre pani učiteľku je to signál, že chlapča chce ísť na toaletu. Mlčky mu prikývne. „Zaviedli sme si niekoľko takýchto poznávacích znamení, aby sme sa zbytočne nevyrušovali a vedeli, čo máme robiť,“ dodáva slovenčinárka.
Učiteľské partnerstvo
Riaditeľ Rado Jančula okrem iného zdôrazňuje, že zrejme dôvodom prosperity školy je aj dôraz na vzdelávanie učiteľov a nepísanú „partnerinu“. „Prirodzene, starší pedagóg vedie mladšieho, spolu sa pripravujú na vyučovaciu hodinu, voláme to time teaching, odovzdávajú si skúsenosti, motivujú sa. Bonusom pre náš tím je, aby sa ustavične zdokonaľovali v tom, čo robia, je to investícia, ktorú im nikto nevezme.“
To, že škola žije zanieteným tvorivým životom, potvrdzuje výpočet ďalších aktivít pre deti a rodičov. Jednou z mnohých je napríklad čítanie otcov – vždy jeden z vybraných oteckov príde do školy a triede, kam chodí jeho ratolesť, číta z knižky, ktorú mal sám ako dieťa rád. „Neskutočne to deti nabudzuje, cítia sa dôležito a spokojne,“ tvrdí Jančula. K ďalším atraktivitám patria detské vernisáže vlastných výtvorov, dvojhodinovky hudobnej a výtvarnej výchovy či týždňové akcie Hviezda týždňa, kedy sa na jeden týždeň jedno z detí stáva dôležitejším ako inokedy, má špeciálne kompetencie, môže sa k všeličomu vyjadrovať, samozrejme, rodičia majú šancu prísť si to pozrieť a ohodnotiť.
Škola č. 2 Základná škola Kornáda Mahera v Trnave
Bohaté mesto, dobrá škola
„My sme takí dobrí?“ s prekvapením v hlase nás pre zmenu uvádza do svojej pracovne riaditeľ trnavskej Základnej školy Konráda Mahera Jozef Gabor. Vzápätí si odpovie: „Niet sa čo čudovať, snažíme sa a ide nám to. Nakoniec, Trnava je mesto s najnižším ratingom a primátor myslí na školstvo pri každej príležitosti, ako nás finančne podporiť.“
Nenápadný sídliskový typ školy s dátumom vzniku 1970 je v štádiu rekonštrukcie. Prednú fasádu už krášlia plastové okná, plochy pred školou zase ukážkové koberce trávnatých plôch, tenisové kurty, futbalové ihriská, citlivo upravený terén školského areálu. „Patríme k prvým, ktorí v sedemdesiatych rokoch otvorili futbalové triedy a je to tak doteraz,“ hrdí sa pán riaditeľ. Uškrnie sa, vraj to mnohí zaznávali. Futbalisti? Tí sa nebudú učiť. Omyl. „O to väčšmi sme posilnili výučbu v športových triedach.“
Plat si musia obhájiť
Riaditeľ zdôrazňuje, že okrem štedrosti mesta škola celkom slušne profituje z prenájmov telocviční, multifunkčného ihriska i priestorov, ktoré poskytuje pobočke mestskej knižnice. „Hneď ako máme peniažky navyše, investujeme ich aj do nových vzdelávacích programov, okamžite nakupujeme učebné pomôcky, zapájame sa do rôznych projektov, nielen v rámci školy, ale aj mesta Trnava, takže, akoby sme si zarábali navyše,“ uvádza nás do obrazu riaditeľ Gábor.
Veľmi ho vraj poburuje, keď sa verejnosť s dešpektom vyjadruje na adresu práce učiteľov s tým, že načo sú im vyššie platy. „U nás si každý učiteľ musí obhájiť 37 a pol hodiny, ktoré odučí za týždeň, aby sme vedeli obhájiť, za čo poberá plat. Patrí tam príprava na vyučovanie, testovania, všetko ostatné je prácou navyše, v podobe mimoškolských aktivít, za čo získavajú pedagógovia finančné odmeny. Myslím si, že je to dostatočná motivácia, aby sa pedagógovia snažili,“ dodáva riaditeľ. Školou sa rozliehajú rytmické tóny lambady. „To nám takto pekne zvoní, aby sme deti nestresovali, a ani seba navzájom,“ dodáva riaditeľ Gábor.
Za úspechom a zdravým chodom oboch škôl stojí premyslený manažment a prepojená spolupráca učiteľov s rodičmi. Financie, ktoré zariadenia získavajú z rozličných mimoškolských aktivít, darov rodičov, či mesta, sa opakovane investujú nielen do osobných príplatkov učiteľov, ktorí sú tak oveľa viac motivovaní, ale aj zlepšovania podmienok vyučovania, hľadania netradičných metód, ako zaujať deti, pre ktoré sa tak škola stáva radosťou, nie nočnou morou.