25.01.2013, 00:00

Mojich 24 hodín offline. Novinárov návrat do doby papierovej

Deň bez mobilu a internetu si vyskúšala na vlastnej koži aj redaktorka HN.

7.30 Ráno (našťastie) vstávam bez budíka, takže deň sa začína štandardne. Som presvedčená, že prebehne úplne v pohode.

7.40 Nastáva prvý problém. O takomto čase už väčšinou mávam prečítané všetky maily. Po krátkom hypnotizovaní bielej obálky na displeji mobil nechávam na nočnom stolíku.

7.42 Povinne vynechávam ranné správy a naďalej ostávam v blahej nevedomosti. Čakám, kedy sa dostaví predpokladaný oslobodzujúci pocit zo života bez technológií. Zatiaľ prichádza skôr neurčité tušenie, že  úplne v pohode to dnes nebude.

9.00 Prichádzam do práce. Mám zistiť čo najviac informácií o vzťahu tínedžerov a moderných technológií. Moderných technológií!! Sedím pred zatvoreným notebookom a rozmýšľam, čo ďalej.

9.20 Časť agendy presúvam na zajtra.

10.00 Neostáva mi iné, ako cesta do knižnice. Takej tej klasickej, papierovej.

10.29 Doba predgooglovská skrýva veľa nástrah. Lístok na MHD si nemôžem poslať mobilom, a tak čakám, kým automat „vypľuje“ moju objednávku, zatiaľ čo trolejbus mi už dýcha na krk. Víťazoslávne mávam lístkom na šoféra. Odchádza. Začínam odrátavať hodiny do polnoci.

10.59 Dorazím ku knižnici, je zatvorená. Veď kto by sa dnes trepal do knižnice bez toho, aby si na webe overil otváracie hodiny?!

11.15 Na otvorenie knižnice čakám v antikvariáte naproti. Popri tituloch ako Chováme papagáje vlnkaté a Praktický rybár náhodou nachádzam knihu Zdraví není samozřejmost. Je tam aj kapitola o vplyve pohybu na deti. Sláva, môj prvý dnešný úspech!

11.28 Zapadnem do kaviarne vedľa a rozmýšľam, či sa už kolegyni podarilo na podobný experiment presvedčiť aj nášho adepta z biznisu. Overiť si to nemôžem, a tak ho aspoň vopred ľutujem.

11.30 What a wonderful world, spieva z rádia Louis Armstrong. Začínam o tom pochybovať. Do otvorenia knižnice ostáva ešte pol hodiny.

12.01 Vstupujem do knižnice.

??.?? Keďže nemám mobil ani hodinky, strácam pojem o čase.

??.?? Ešte stále stratená v časopriestore vzdávam boj s knižničnou kopírkou. Za normálnych okolností by som si tú stranu odfotila mobilom. Koľko ešte??

14.47 Vychádzam z knižnice a vydávam sa na cestu späť do práce. Zišlo mi na um, že teraz by sa o mojom pársekundovom pripojení na internet aj tak nikto nedozvedel... Nakoniec však odolávam.

15.00 Zhľadúvanie drobných a naháňanie trolejbusu, časť druhá.

15.36 Prichádzam do práce. Perom na papier začínam zaznamenávať dojmy z tohto dňa. Po pár minútach ma už poriadne bolí ruka, ale rozhodnem sa zabojovať. Už chápem, načo bola kedysi vynájdená stenografia.

16.30 Jedna z možností, ako urobiť niečo užitočné, je premýšľať o nových témach do prečo nie?! Zdá sa mi to ako dobrý nápad.

16.40 Končím s brainstormingom. Bez Googlu sa mi to zdá ako dosť zlý nápad.

16.41 – 18.00 Vybavujem veci, ktoré majú v mojom imaginárnom zozname povinností nízku prioritu, ako napríklad upratovanie stola. Mojou dnešnou úlohou je aj zatiahnuť do podobného experimentu dvoch tínedžerov. „Dám ti číslo na Stelu Brix,“ navrhne s najlepším vedomím kolegyňa. Poďakujem jej a otváram diskusiu na tému, či sa pevná linka radí medzi moderné technológie.

18.01 Diskusia sa uzatvára, telefonáty nie sú povolené. Ostávajú mi teda už len poštové holuby a dymové signály. Po zvážení oboch možností presúvam aj túto úlohu na zajtra. 

19.15 Rozmýšľam, prečo mi dobrá kamarátka neodpísala na mail z nedele. Po pätnástich minútach zisťujem, že som dnes nemala zapnutú mailovú schránku. Naozaj.

23.15 Doma som sa snažila zabaviť sa knihou, časopisom a komplikovanejšou večerou. Podarilo sa. O štvrť na dvanásť prichádza kríza, a  samu seba presviedčam, že je vlastne už polnoc. ZAPÍNAM MOBIL. Chvalabohu, môj slobodný a nezávislý deň je konečne na konci!