Voľby počas éry Rakúsko-Uhorska: korupcia, bitky a guláš
Snímka: archív Romana Holeca
„Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Slovenská postavička si ujedá z mandátu, kým jeho maďarskí súperi sa bijú medzi sebou. Až troje volieb bolo potrebných v Liptovskom Mikuláši v roku 1905, aby sa s využitím všetkých mocenských prostriedkov zlomil odpor slovenského kandidáta. Nič lepšie necharakterizuje protizákonné praktiky vtedajších uhorských volieb,“ informuje Roman Holec z Historického ústavu SAV.
Treba dodať, že do roku 1918 ešte neexistovalo všeobecné volebné právo. Ako na webovom portáli Slovensko-českého klubu informoval historik Dušan Kováč, voliť mohli len príslušníci šľachty, ľudia majetní a tí s vyšším vzdelaním. „Voľby sa vyznačovali veľkou korupciou, podvodmi, voliči boli opájaní alkoholom, varil sa guláš, spievalo sa, tancovalo. Nevolilo sa tajne, ale verejne, pričom každý musel vysloviť nahlas meno kandidáta,“ píše ďalej Dušan Kováč.
Voľby počas Československej republiky: svetlá výnimka
Snímka: archív novín Haló
Eufóriu z prvých skutočných (demokratických) volieb zažili Česi a Slováci v roku 1920 počas éry Československej republiky (1918 - 1938). Zosilňoval ju i fakt, že voliť v nich mohli všetci občania - vrátane žien. O voličskú priazeň sa uchádzala Hlinkova slovenská ľudová strana, agrárna, sociálno-demokratická a komunistická strana
Voľby v období autonómie: "zelenú" mal len Hlinka
Snímka: archív Michala Schvarca
Rok 1938 priniesol vyhlásenie slovenskej autonómie a návrat k nedemokratickým voľbám. Fotka zachytáva četníkov, ktorí určite hlasujú za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu - iná kandidátka totiž nebola povolená. „Na otázku „Chceš nové Slovensko?“ podľa oficiálnych údajov odpovedalo „Áno“ 97,5 percenta voličov,“ informuje Michal Schvarc, samostatný vedecký pracovník Historického ústavu SAV. Išlo však o manipuláciu, v niektorých obciach kladne nehlasovala ani polovica voličov. Počas Slovenského štátu sa voľby nekonali.
Voľby v roku 1946: zvíťazili demokrati
Snímka: TASR
Rok 1946. Prvé parlamentné voľby v povojnovom Česko-Slovensku boli zároveň poslednými slobodnými voľbami pred nástupom komunizmu. Slováci sa rozhodovali medzi dvomi veľkými stranami - demokratickou a komunistickou (zvyšné dve mali úplne zanedbateľné šance) - pričom zvíťazili demokrati so 62 percentami hlasov.
Na archívnej snímke je pohľad na volebné plagáty v neznámej dedine.
Snímka: TASR
Záber z volieb v Bratislave.
Snímka: TASR
Dnes už nepredstaviteľný výjav. Voliči čakajú pred jedným z bratislavských volebných okrskov.
Voľby v ére komunizmu: štyri desťročia frašky
Snímka: TASR
Pokiaľ ešte stále neviete, aký lístok zajtra vhodíte do volebnej urny, tak si vážte aj túto dilemu. Ešte to nie je tak dávno, čo to väčšina z nás musela vedieť najmenej štyri roky dopredu. Tradične "blbú" náladu vo volebný deň sa komunistický režim snažil najmä v prých rokoch zlepšiť takmer oltárnou výzdobou či muzikantmi, ktorí neraz vyhrávali priamo vo volebnej miestnosti.
Na archívnej snímke z 28. novembra 1954 v oravskej obci Suchá Horá volička počas priamych volieb do Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady.
Snímka: TASR
A tu je aj ten spomínaný tanec. Volebný rok 1960, ľudia sa zabávajú pred volebnou miestnosťou na Kysuciach. Otázka je, koľkým z nich bolo naozaj do smiechu.
Snímka: TASR
Záber z posledných komunistických volieb, ktoré sa konali v roku 1986. Na snímke jeden z najstarších obyvateľov okresu Žilina Blažej Hudec odovzdáva svoj hlas zväzáčkam Anne Barankovej a Ivane Puterovej, ktoré ho navštívili s prenosnou urnou.
Snímka: Ivan Dubovský
Žiadna plenta. Tento "dobrý" komunistický zvyk slovenskí voliči museli rešpektovať až do konca. Záber z volieb v roku 1986 v Hornej Ždani.
Snímka: Ivan Dubovský
Sčítavanie hlasov v Hornej Ždani v roku 1986.
Demokratické voľby: Od nadšenia k únave
Snímka: TASR
Rok 1990. Alexander Dubček, predseda federálneho zhromaždenia ČSFR, hlasuje v prvých slobodných voľbách po štyroch desaťročiach. Voľby do Federálneho zhromaždenia sa konali súčasne s voľbami do Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady v dňoch 8. júna - 9. júna 1990. Vo voľbách do obidvoch snemovní Federálneho zhromaždenia bolo úspešných päť strán.
Snímka: Ivan Dubovský
Predvolebná kampaň ODÚ-VPN v roku 1990 v považskobystrickom okrese.