„Cítili ste niečo?“ pýta sa ma recepčná v hoteli, nechápavo krútim hlavou. Ležala som na pláži a premeškala som silné zemetrasenie z Turecka, ktoré zasiahlo aj východ gréckeho ostrova Rodos. Patrila som medzi tých pár oddychujúcich, ktorí sa to dozvedeli neskôr ako zvyšok sveta. Aj zemetrasenie sa dá premeškať. Nikoho z prítomných to však nevyviedlo z miery. Gréckym politikom sa síce podarilo vzniknutými ekonomickými problémami načas vyhnať z krajiny mladých ľudí a odradiť niekoľko dovolenkujúcich, grécky ostrov Rodos však svoje čaro nestratil, práve naopak. Táto súčasť Dodekanesoského súostrovia sa stále pýši titulom najobľúbenejší grécky ostrov Slovákov. Kríza mu skôr pomohla, klesli ceny a mestá a pláže nie sú také preplnené. „Slovákov sem chodí veľmi veľa, tí, ktorí opustia hotelové rezorty, si pochvaľujú nízke ceny v meste a fakt, že sa nemusia biť o ležadlá na pláži,“ prezradila Zuzana, ktoré v jednom z rezortných hotelov už dlhšie pracuje. Podľa jej slov však ubudlo bohatých a nenásytných Rusov.
Nie je Grék ako Grék
Najväčšou devízou ostrova „zaliateho slnkom“ podľa známej gréckej báje je takmer 300 slnečných dní v roku a minimum zrážok. Tak ako Angličania milujú dážď, Rodosania si nevedia predstaviť život v zime. „Prvýkrát si ponožky do sandálov obúvam až koncom novembra, aj to len pre pocit,“ vysvetľuje nám náš sprievodca ostrovom Michelle. Čiperný Talian sa po 18 rokoch v krajine úplne zžil s gréckou kultúrou, triezvy pohľad na národnú mentalitu mu však zostáva. „Keď sa vyberiete na Rodos, doma by ste mali nechať všetky medializované a premieľané predsudky o Grékoch. Rodosania nie sú Aténčania. Neplačú, ale kríza ich prinútila zmeniť správanie,“ vysvetľuje. Výrazne napríklad znížili svoje ceny aj v hlavnom meste Rodos na severe ostrova. Slovenský turista zvyknutý napríklad na bratislavské ceny si kúpi pivo, lokálne aj medzinárodné, za 2 až 2,50 eura, typické grécke frappé nájdete aj za 1 euro a obed v reštauráciách s rôznymi druhmi menu neprekročí naše štandardy. A to už sú teraz nastavené tie vyššie letné ceny. Vedia totiž, že si musia turistov prilákať a udržať.
„Hello madam, how are you?“ opýta sa ma už asi piaty statný Grék. Kým pred rokmi sedeli pred reštauráciou a sem-tam sa prihovorili okoloidúcim, dnes nenájdete reštauráciu, kde by vonku nestál majiteľ alebo čašník. Cítite sa ako na trhu, kde ste vy tým najdôležitejším artiklom. Čašníci ovládajúci všetky hlavné mestá okolitých krajín sú vždy pripravení zaujať vás a už vás nepustia. „Where are you from? Slovakia? You know Bratislava?“ a strká mi do rúk jedálniček a vizitku. Po čase sa od gréckeho čašníka Stefanosa dozvedám, že sa im nežije ľahko. Zmenili sa služby, čašníčka alebo barmanka aj za 600 eur bude makať, pretože vie, že musí. Žijú z turistov, zarábajú sami na seba a práve v tomto sa odlišujú od väčšiny administratívnych Atén.
Počas siedmich najhorúcejších turistických mesiacov si musia zarobiť aj na tých zvyšných päť. „V tomto období si na dlhšie obdobie hotely alebo penzióny prenajímajú len solventnejší dôchodcovia z Európy, domáci Gréci sa tak snažia uživiť aj mimo sezóny,“ vysvetlil mi neskôr Michelle.
Hlavné mesto á la Rodos
„A čo voľby?“ pýtam sa, na gréckom Rodose sme boli v júni a ich rozhodovanie prežívala celá Európa. No turista na Rodose ich nevnímal. „My potrebujeme pracovať, neriešime to, najradšej by sme sa odčlenili od Atén a žili si po svojom,“ povedala mi Priska, ktorá má malý obchod s miestnou keramikou. Debatám o ďalšom vývoji sa nevenovali, i keď si každý pracujúci Rodosan vážnosť situácie uvedomoval. Väčšina len dúfala, že nevyhrá radikálna strana Syriza, a reči o lenivých Grékoch ich skôr hnevajú. Obchodníci sú však dnes už praktickejší, kým pred rokmi z Grécka napríklad vyvážali paradajky a draho ich privážali, dnes si ich hotely objednávajú aj z vedľajších plantáží. Kríza ich naučila hľadať nové riešenia, aj preto si ostrov žije tak trocha vlastným životom.
Ani v širšom centre hlavného mesta ste pár dní pred „veľkým rozhodovaním“ nenašli žiaden politický plagát, niečo sa objavilo až v odľahlejších častiach mesta, kde už žijú len domáci. Turistický Rodos žije len a len pre turistov. Mesto, ktoré je často porovnávané s Jeruzalemom, má viac ako 117-tisíc obyvateľov a je najstarším obývaným mestom v Európe. 2 400 rokov dejín, ktoré neboli práve pokojné, vidieť hneď po vstupe do historického mesta.
Veľmi tiež cítiť dávnu prítomnosť Rimanov, Byzantíncov, rytierov sv. Jána, Turkov i Talianov. Zanechali po sebe napríklad prístav Mandraki s kamennými lanami, na ktorých mieste stál Rodoský kolos, jeden zo siedmich divov sveta. Chvíľami máte pocit, že ste pri mori, raz na tureckom trhu, raz v gréckej dedinke. Rodos je ako väčšina prístavných miest, má krásne historické mesto, skryté medzi hradbami s 11 bránami. „Káva, paradajky, taxi, slečna poďte sa pozrieť,“ kričia na vás zo všetkých strán.
Milovníci výhľadov sa určite vyberú na vrch Monte Smith, kde je aj Apollónov chrám. Krásneho pohľadu na staré mesto sa však odtiaľ nedočkáte. Severný cíp ostrova, na ktorom sa mesto Rodos rozprestiera, však ponúka pohľad na veterné východné pobrežie, a to už stojí za to.
Jedzte a kupujte
Ako vo väčšine prístavných mestečiek, aj na Rodose je veľké množstvo malých obchodíkov, v tomto prípade je však využitý každý jeden centimeter na obchod. Keď však zablúdite do vnútra stredovekého mesta, uvidíte, ako sa žije pravým rodoským životom a v malom okienku na úzkej ulici môžete vidieť napríklad aj babičku, ktorá ponúka svoje šišky a jahody. V dave turistov sa však na vás budú hrnúť sériovo vyrábané húfy keramiky, šperkov, paradoxne kožušín a morských húb. Obchody sú otvorené až do večerných hodín, netreba však zabudnúť na poobedné siesty a voľné nedele, tie sa dodržiavajú poctivo.
Dnes už asi každý ochutnal niečo z typickej gréckej kuchyne, keďže mnoho kvalitných reštaurácií je aj na Slovenskou. Keď však ste na Rodose, neurobte výnimku a vyhnite sa všetkým hotdogovým a hamburgerovým reštauráciám, ktoré pribúdajú, a nechajte sa zlákať aj na paletu sladkostí. Najlepšie sú však skryté home made reštaurácie, kde vám urobia tú najlepšiu rybu alebo grécku špecialitu souflaki. „Nie tzaziki a grécky šalát, dajte si niečo, čo nepoznáte,“ ponúkal nám domáci z jednej reštaurácie pri pláži Kiotari.
Naprieč ostrovom s Michellom
„Niektorí ľudia sú takí blázni, že sú schopní prejsť ostrov aj na bicykli, no koledujú si o popáleniny a úpal,“ vysvetľuje nám Michelle v klimatizovanom aute smerom na juh. Či už zvolíte sprievodcu s autom alebo si prenajmete vlastné (dá sa zohnať aj za 58 eur na tri dni, čo bola kedysi cena približne na jeden deň), je to najlepšia voľba ako prejsť ostrov. Túžila som vidieť krásny Záliv Anthonyho Quinna, ktorý herca tak uchvátil, že od roku 1960 nesie jeho meno a veľa som o tom počula. Na malej pláži medzi útesmi sa cítite ako na inej planéte, o čistotu pláží Gréci dbajú veľmi.
Po ceste mi však akosi chýbali tie typické malé biele domčeky, ktoré poznáme z filmov a pohľadníc, dočkala som sa v Lindose. Bála som sa však využiť tamojšie taxi – povoz na osloch, keďže do mesta aj tak autá nesmú. No a po výstupe na Akropolu Atény Lindskej som ochutnala klzkosť miestnych turistických chodníkov, a to už Michelle v hlave vyratúval cestu do najbližšej nemocnice. Nič sa však nestalo a o niekoľko kilometrov sme už boli v Prasonisi, čo je južný cíp ostrova. Pre stret dvoch morí je vyhľadávaný vyznávačmi vodných športov zo všetkých kútov sveta. A mňa skoro odfúklo.
Cestu redaktorke hradili
cestovné kancelárie Satur a Europe travel