Čo vás k tomuto projektu motivovalo?
Nemal som v rodine ani obete, ani vinníkov holokaustu, ale myslím si, že je správne, že sa takejto iniciatíve venuje nemecký umelec. Prvá myšlienka urobiť niečo podobné vznikla v máji 1990, keď som sa podieľal na projekte pripomienky 50. výročia deportácie Rómov a Sintov z Kolína. V jeho rámci sme umiestnili kovové nápisy a znaky na trase, kadiaľ tieto deportácie viedli. A v jednej ulici ma oslovila žena, ktorá v tom čase žila. Povedala mi: „To je síce pekné, čo tu robíte, ale tu predsa žiadni Cigáni nebývali.“ Veľmi ma to zranilo, bol to pre mňa hrozný prejav ignorancie. Nacisti zavraždili šesť miliónov Židov, ale ešte aj ďalších šesť miliónov ľudí z iných dôvodov – politických, náboženských, chorých ľudí, homosexuálov. Moje kamene majú pripomínať všetky tieto obete.
Zrejme poznáte príbehy ľudí, pred ktorých domy osádzate dlažobné kocky. Spomeniete si na jeden – dva, ktoré vás mimoriadne zasiahli?
Ťažko vyberať, navyše nepoznám všetky dopodrobna. No čo je podstatnejšie, o tieto príbehy sa začnú zaujímať ľudia, ktorých sa bezprostredne týkajú. Pýtajú sa, kto žil na našej ulici alebo v mojom dome, aký mal osud, či existuje ešte niekto, kto si o ňom niečo pamätá. To je pre mňa satisfakcia, že minulosť ožíva a nezabúda sa na ňu.
Gunter Demnig. Snímka: archív
Na koľkých miestach Slovenska ste ich už stihli osadiť? A kde?
V Brezne sedem a štyri v Banskej Bystrici.
Akým spôsobom ste sa o týchto domoch dozvedeli?
Oslovila ma iniciatíva z daných miest.
Stretávate sa občas aj s negatívnymi reakciami?
Samozrejme! Nie všetci si chcú spomínať na vlastnú účasť na kolaborácii. Mne osobne sa trikrát vyhrážali zabitím.
S čím ste sa, čo sa týka holokaustu, najťažšie vyrovnávali?
Vždy znovu ma zaskočí ignorancia, ktorú mnohí ľudia v tomto ohľade prejavujú. A spochybňovanie hrozných skutkov, ktoré sa preukázateľne diali v koncentračných táboroch. Ale z celého toho pre mňa zostáva stále nepochopiteľná jedna otázka:
Ako to celé mohlo tak perfektne fungovať, a ako pri tom mohol dokonca niekto pomáhať?
Ste zástancom názoru, že podobná genocída by sa mohla v budúcnosti v Európe zopakovať?
Podobných vecí sa stáva dosť každý deň. Ale forma vyvražďovania v takom masovom meradle akoby na páse vo fabrike, to už nie je mysliteľné. Verejná kontrola je príliš veľká.