Kaskadér to rozbalil
Cez intenzívne garážové hranie pri starom zosilňovači koncom šesťdesiatych rokov, cez rockové „nárezy“ zahraničných evergreenov vo vysokoškolských kluboch, sa elánisti pomerne slušne prehrali až k vlastnej tvorbe. „Stretla sa silná konštelácia patejdlovskej invenčnosti, Rážovej originality a balážovskej rockovosti. To, čo ponúkli, bolo silné, iné a jednoznačne predurčené na úspech,“ hodnotí elánovské začiatky pre HN hudobný publicista Fero Hora.
Sviežu a pozoruhodnú zmenu do formácie neskôr vniesol príchod Jana Baláža zo skupiny Modus, ako aj spolupráca s renomovanými textármi Borisom Filanom a Kamilom Peterajom. „V roku 1980 na Bratislavskej lýre súťažili s tromi skladbami, pričom striebornú si odniesli za pieseň Kaskadér a cenu za text piesne Ôsmy svetadiel získal Boris Filan. Znamenalo to prelom, pretože od toho momentu o Eláne vedelo celé Československo. Málokto totiž dovtedy tušil, že hrali už desať rokov,“" vysvetľuje ďalší hudobný odborník Juraj Čurný.
Po úspešnom debute Ôsmy svetadiel prišli v závese platne Nie sme zlí, Elán 3 či Hodina slovenčiny a s nimi aj nesmrteľné skladby ako Stužková, Zaľúbil sa chlapec či Kráľovná bielych tenisiek. „Tým, že v tom čase fungovala jedna televízia, jeden rozhlas a ich piesne boli dobré, moderné, dodnes funkčné, dostali sa do polohy staronováčika, ktorý spustil hystériu,“ dodáva Čurný.
Neistota, Detektívka a nebezpečná popularita
Rok 1985 sa v histórii skupiny Elán považuje sa prelomový z viacerých dôvodov. V prvom rade sa po vlastnej ceste rozhodol uberať Vašo Patejdl, formáciu opúšťajú bratia Balážovci a na výmenu prichádza bubeník Gabriel Szabo s klávesistom Martinom Sarvašom. „Došlo k výnimočnej a netypickej situácii, pretože kapela sa rozišla na vrchole slávy, v čase, keď vypredávala najväčšie haly, hrala 200 koncertov mesačne, trikrát za sebou získala Zlatého slávika. Paradoxom bolo, že sa nerozišla pre nezhody, ale autorský pretlak, najmä zo strany Vaša Patejdla, ktorý sa chcel viac sústrediť na komponovanie a mal veľa pesničiek, ktoré sa popri ďalších silných autoroch nedali súbežne nahrávať,“ hovorí hudobný odborník Juraj Čurný.
Na druhej strane, práve neistota, ktorá všetkých zastihla, spôsobila, že album Detektívka vznikal pod silným náporom, keďže Elán fanúšikov nemienil sklamať. Nakoniec svetlo sveta uzrel projekt, ktorý hudobní kritici označujú za jeden z najlepších v dejinách skupiny. Textovo sa o to postaral Boris Filan. Potom nasledoval Nebezpečný náklad a Rabaka, ku ktorému bol nakrútený aj rovnomenný film pod režisérskou taktovkou Dušana Rapoša.
Práve z tohto obdobia pochádza slušný náklad hitov od Tanečnice z Lúčnice, Ver mi, Van Goghovo ucho až po Smrtku na Pražskom orloji.
Ráž, čo ich drží nad vodou
Deväťdesiate roky predstavujú nové štádium obnovy skupiny v zložení Jožo Ráž, Ján Baláž, Peter Farnbauer, Ľubomír Horňák a Juraj Kuchárek. Táto zostava produkuje albumy ako Netvor z čiernej hviezdy 07A a niekoľko reedícií vlastných hitov pod názvom Legenda.
Z tohto obdobia pochádzajú hity ako Bosorka, Sestrička z Kramárov, Opičák, Modlitba pre dva hlasy či Amnestia na neveru. V roku 1996 sa do kapely vracia Vašo Patejdl a Elánisti spoločne ohlasujú nahrávanie nového albumu. Vychádza pod názvom Hodina pravdy.
Jún 1999 predstavuje drsný, nečakaný a bolestivý zvrat vo fungovaní Elánu a najmä Joža Ráža. Ten pri motocyklovej nehode takmer prišiel o život. O tri roky neskôr vychádzajú ďalšie dva komerčne úspešné projekty Elán 3000 a Tretie oko. Z tohto obdobia ostane neprekonateľným hit Voda, čo ma drží nad vodou. „Treba poznamenať, že v tom čase sa potvrdilo, že za úspechom kapely nestoja len dobré texty a rocková muzika, ale aj charizmatickosť a jedinečnosť jej lídra,“ zdôrazňuje Fero Hora. Podľa neho je Elán značkou, ktorá dodnes nemá problém vypredať najväčšie koncertné pódiá, či už na pražskej Letnej (v publiku bolo 80-tisíc ľudí), alebo v newyorskej Carnegie Hall 21. septembra 2007. Zavŕšenie ich 30-ročnej kariéry predstavuje v poradí 13. štúdiový album Anjelská daň.